Chovateľská tragédia, aká nemá obdoby. Mor zničil na Slovensku dve obrovské farmy, dánski agrobaróni utrpeli straty

Obeťou AMO sa stali rozsahom výroby mimoriadne veľké farmy. Pigagro v Jesenskom sa špecializovalo na odchod odstavčiat. Od soboty tam špeciálna skupina veterinárov likviduje stádo prasníc v počte 3650 zvierat a spolu s nimi vyše 20-tisíc ciciakov a odstavčiat. Ide o chovateľskú tragédiu, ktorej sa v dejinách moderného Slovenska len ťažko hľadá obdoba. Vybitie zvierat zasiahne už aj tak oslabenú domácu produkciu bravčového. Tá klesne zo súčasnej úrovne 32 percent na 25 percent.

Veterinári totiž budú musieť utratiť aj farmu výkrmových ošípaných v Brutoch. Tam sa podľa prvých informácii Pravdy nachádza zhruba 16-tisíc zvierat.

Ako prenikol vírus afrického moru na obe farmy, ešte nie je známe. "V utorok príde na farmu v Jesenskom skupina expertov, aby analyzovala, ako sa mohli zvieratá infikovať napriek všetkým bezpečnostným opatreniam,“ povedal pre Pravdu profesor Jozef Bíreš, ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy.

Čítajte viac Dovozy mäsa drvia Slovensko. Aj salmonelou

Úder Dánom, ktorí produkujú 70 percent bravčoviny

Prekvapením bolo rýchle celoplošné rozšírenie vírusu po celej farme v Jesenskom, ktorý zachvátil najprv sekciu s prasiatkami a o deň nato uhynuli prasnice.

Na farme v Jesenskom sa ročne narodilo a odchovalo vyše stotisíc prasiatok, ktoré potom prúdili do ďalších chovov spoločnosti Pigagro. Tá má sídlo v Ipeľskom Sokolci v okrese Levice a na Slovensku obhospodaruje polia na výmere tri tisíc hektárov, ošípané chová na piatich farmách. Jednou z nich boli Bruty. Až vyšetrovanie ukáže, akým spôsobom sa vírus AMO rozšíril z juhu stredného Slovenska (Jesenské) na západné Slovensko – Bruty v okrese Nové Zámky.

Africký mor ošípaných vyčíňa na Slovensku už tri roky, krajina očakávala jeho vpád od roku 2014, keď sa vyskytol postupne s výnimkou Rakúska u všetkých susedov Slovenska. Najefektívnejšie sa s AMO vysporiadali v ČR, kde bez ľútosti v okolí Zlína vystrieľali celú populáciu diviakov. Odvtedy majú v ČR situáciu pevne pod kontrolou.

Na Slovensku od leta 2019 padli najprv drobnochovy vo východných okresoch, najmä v Trebišovskom. Zlomom bola likvidácia družstevného veľkochovu v Boľkovciach v okrese Lučenec 30. júna tohto roku. Veterinári museli nútene zabiť okolo 7 500 zvierat. Teraz mor zasiahol ešte väčší chovateľský podnik, do ktorého Dáni investovali milióny eur.

Čítajte viac Domáce pivo oslobodili od dane. Parlament schválil zmenu zákona

Podľa Petra Poláka, výkonného riaditeľa Slovenskej asociácie chovateľov ošípaných, likvidáciou zvierat spoločnosti Pigagro klesne sebestačnosť Slovenska v produkcii bravčového mäsa z 32 na 25 percent. Firmy s dánskym kapitálom pritom zabezpečovali už 70 percent z chovu ošípaných na Slovensku.

Knokaut sebestačnosti

Od nástupu ministra Samuela Vlčana do funkcie sa podnikli viaceré kroky na zabránenie šírenia vírusu. Mala sa razantne znížiť populácia diviakov o zhruba sto tisíc zvierat, rezort mal uvoľniť do konca roka mimoriadne zdroje na rôzne technické opatrenia či už na farmách, pre poľovníkov sa mali nakúpiť chladiace boxy, mala sa propagovať konzumácia diviny. AMO však zatiaľ s prehľadom vyhráva šachovú partiu nad chovateľmi – malými aj veľkými.

Slovensko je čoraz viac odkázané na dovoz bravčového mäsa. To, že sa zatiaľ jeho ceny držia na prijateľnej úrovni, je dôsledok nadprodukcie v západnej Európe, ktorý vznikol potom, čo Čína revitalizujúca farmy ošípaných, znížila dovozy. Slovensko je z pohľadu globálnej výroby potravín slamkou unášanou vlnobitím dopytu a ponuky, ktorú vzdúva tak AMO ako aj pandémia koronavírusu. Čo prinesie vývoj v budúcom roku, si nik netrúfne predpovedať. Jedno je isté. Po ďalšom výskyte AMO, je vážne poškodená chovateľská reputácia krajiny a nádej na obnovenie sebestačnosti, ak nie úplne zmrazená tak na dlhé obdobie schladená.

Tri moderné a veľké farmy boli a sú vyradené na sedem mesiacov z činnosti a potenciálni investori budú zrejme zvažovať, aká je vôbec budúcnosť živočíšnej výroby na Slovensku, kde poľnohospodárstvo sa dostalo na okraj záujmu politiky aj spoločnosti. Možno budúci rok, ktorý prinesie zdražovanie potravín, zmení náladu aj postoje, ale otázkou je, či to už nebude márne úsilie.