Kto bude platiť Matovičovu milionársku daň? Nikto nevie. Minister detaily neukázal, odborníci sú skeptickí

Okamžite sa však vyrojilo množstvo otázok. Matovič totiž predstavil iba základnú myšlienku, ale ďalšie detaily doteraz neukázal. Koľkých ľudí na Slovensku sa dotkne? Kto a ako zistí, koľko vlastní občan majetku? To sú otázky, ktoré sú stále nezodpovedané. Analytik Tatra banky Tibor Lörincz hovorí, že z dát Európskej centrálnej banky to vychádza na maximálne pol percenta slovenských domácností.

Martin Kahanec zo Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce pre Pravdu hovorí, že zdaňovanie bohatých nie je žiadna novinka vo svete. Matovičovu daň 0,1 percenta hodnotí ako veľmi miernu. „Ten návrh je veľmi konzervatívny. Pre porovnanie, keď vezmeme majetok v hodnote rodinného domu v Starom Meste v Bratislave, v hodnote povedzme 1,5 milióna eur, ročná daň by bola len 500 eur,“ počíta Kahanec.

Čítajte viac Férové dane z dielne Matoviča? Je to dobrý nápad, avizuje Sotákove združenie. No jednu vec z revolúcie neodporúča

Peniaze, ktoré má zdanenie bohatých priniesť do rozpočtu, chce Matovič použiť na opatrenia v jeho veľkej daňovej reforme. Ďalším problémom je, že takzvanou milionárskou daňou plánuje vyzbierať len 20 miliónov eur ročne, pričom iba prvá časť jeho „daňovo-odvodovej revolúcie“ má stáť 1,2 miliardy.

Nástroj na monitorovanie boháčov

Matovič až po predstavení svojej reformy začal hovoriť o tom, že daň vlastne ani nie je na to, aby vyberala peniaze. Skôr plánuje takto monitorovať majetok Slovákov a sledovať, či platia dane. Aká je skutočná motivácia zavádzať takúto daň, ministerstvo financií odmietlo komentovať.

Šéf rezortu na margo zisťovania majetku vyhlásil, že na to treba majetkové priznanie, ktoré prekontrolujú daniari. „Ak chcete zdaniť majetok milionárovi, potrebujete mať k tomu majetkové priznanie. Finančná správa by sa vedela podľa toho pýtať, že ak niekomu za rok narastie majetok o dva milióny eur, či mal aj zdanený legálny príjem dva milióny eur,“ myslí si Matovič.

Odborníci na financie ale upozorňujú, že také jednoduché, ako to minister predostrel, to nebude. „V prípade, ak by aj osoba uviedla celý svoj majetok, bolo by potrebné zistiť jeho hodnotu, čo je možné znaleckým posudkom alebo podľa legislatívou presne určených kritérií, ktoré však dnes nie sú dostupné. Napríklad pri nehnuteľnostiach vypracovaním cenových máp. Ani takéto určenie však nikdy nebude úplne presné a nebude pokrývať všetky druhy majetku,“ vysvetľuje advokát Dušan Misároš zo spoločnosti XTEND Law & Tax.

S novou daňou má problém koaličný partner zo Slobody a solidarity. „A bude sa to týkať aj ľudí, ktorí nemajú likvidný majetok na zaplatenie dane?,“ pýta sa Peter Cmorej, ekonóm a poslanec za SaS. „Napríklad deduška, ktorý celý život žije v dome s veľkou záhradou, v oblasti, ktorá sa počas jeho života stala lukratívnou a on je zrazu na papieri milionár, ale na účte nemá skoro nič?“ dodáva Cmorej.

Čítajte viac Hlavný ekonóm strany Za ľudí Meravý: Mnohé Matovičove nápady nie sú dostatočne pripravené

Podobný otáznik visí aj nad startupmi. Vlastník firmy, ktorú investori podľa doterajších investícií oceňujú na niekoľko miliónov, ale reálne zatiaľ nič nezarába, len míňa peniaze investorov, je totiž na papieri milionár. Problémom môžu byť aj investície do kryptomien či akcií, ktorých hodnota výrazne kolíše a väčšinu roka môže byť nízka, na mesiac vystreliť nahor a následne opäť poklesnúť.

Viac gesto, ako príjem do kasy

Ďalším potenciálnym problémom je, že tejto dani sa bohatší ľudia budú snažiť vyhnúť. „Na zamyslenie je však aj otázka, či ľudia, ktorí takú hodnotu majetku majú, si ho len tak dobrovoľne nechajú zdaniť. Aj historická skúsenosť z iných krajín ukazuje, že existuje viacero spôsobov, ako sa vyhnúť takémuto zdaneniu. Vo Francúzsku tak zmenilo daňovú rezidenciu približne 42-tisíc milionárov, len aby sa jej vyhli,“ tvrdí Martin Hudcovský z Ekonomickej univerzity v Bratislave. Ak sa túto daň podarí zaviesť efektívne, tak to bude úspešný experiment, ktorý nám umožní oveľa širšie možnosti nastavenia daňového mixu, dodáva Lörincz. „Je tu ale jedno veľké ale: dôvod, prečo sa majetok zdaňuje oveľa menej často ako príjem, je preto, že zdaňovať majetok je naozaj veľmi, veľmi ťažké,“ dodáva Lörincz. Pridáva sa aj advokát Misároš. Plošné zistenie, koľko ľudí má milionársky majetok, bez ďalších podmienok je podľa neho nemožné.

Návrh je však podľa ekonóma Kahanca významný tým, že otvára trinástu komnatu. V budúcnosti v nej môžeme nájsť zdroje potrebné pre zvyšovanie kvality života a sociálnej spravodlivosti na Slovensku. „Férové a adresné zdanenie majetku v súlade s jeho trhovou hodnotou môže generovať príjmy do štátneho rozpočtu na to, aby štát vedel efektívnejšie prispieť k vytváraniu sociálne spravodlivejšej spoločnosti,“ tvrdí Kahanec.

„Paradoxne, aj tvorcovia reformy sú si asi vedomí toho, že dosiahnuť veľké výnosy z tejto dane nie je pravdepodobné,“ tvrdí Hudcovský. Podľa neho sa pravdepodobne počíta s tým, že náklady, ktoré by ľudia mali na vyhýbanie sa plateniu novej dane, budú vyššie, ako samotná výška dane. „Ide teda skôr o symbolické gesto, ktoré má väčší politický ako ekonomický potenciál,“ konštatuje ekonóm.

Solidárne dane nie sú novinkou

Keď si porovnáme údaje o zdaňovaní krajín OECD, výsledky ukazujú, že celkové zaťaženie práce je na Slovensku v porovnaní s inými štátmi pomerne nízke a pohybuje sa na úrovni priemeru. Väčšie rozdiely však nájdeme, keď porovnávame zdaňovanie bohatých a chudobných. S narastajúcim príjmom totiž množstvo peňazí, ktoré zoberie štát ľuďom z výplat na daniach a odvodoch, klesá.

Daň z majetku pre najbohatšiu populáciu bola pritom v minulosti v Európe pomerne populárna. V roku 1990 ju mali v dvanástich štátoch OECD, v súčasnosti je zavedená len v troch krajinách, a to v Španielsku, Švajčiarsku a Nórsku. V Španielsku sa uplatňuje progresívna daň z príjmu od 0,2 po 3,5 percenta podľa regiónov. Vo Francúzsku sa daň z príjmu zvyšuje v piatich príjmových kategóriách od nulovej DPH až po 40 percent. K tomu sa pridáva aj špeciálna majetková daň z bohatstva. Tú platia Francúzi, ktorých majetok naviazaný na vlastnícke práva, teda budovy, investície či firmy, presahuje 790-tisíc eur a tiež sa s rastúcou hodnotou zvyšuje. Bývalý francúzsky prezident Francois Hollande navyše v roku 2012 presadil, že ročné príjmy nad jeden milión eur sa budú zdaňovať na úrovni 75 percent. To vyvolalo už spomínanú vlnu protestov najmä medzi prominentnými osobami – herec Gerard Depardieu sa napríklad na protest stal občanom Ruskej federácie. Opatrenie bolo preto po dvoch rokoch zrušené.