Matovič predstavil 4. časť revolúcie: Živnostníkov čakajú vyššie dane

Lucia Lauková, Pravda, eko, tba | 22.11.2021 15:01
Igor Matovič Foto: ,
Minister financií Igor Matovič.
Igor Matovič (OĽaNO) hovorí, že celý štát visí „na pleciach zamestnancov“, pretože práve oni odvádzajú oveľa viac daní a odvodov ako živnostníci. „Bol by som veľmi rád, ak by živnostníci platili oveľa viac,“ vyhlásil na pondelkovej tlačovke minister financií.
Podcast si môžete vypočuť aj cez obľúbené aplikácie.

Minister financií chce zaviesť pre živnostníkov takzvanú „paušálnu daň“ vo výške 29 percent. Paušálna daň vo výške 29 percent z hrubých príjmov by podľa Matoviča bola v skutočnosti súčtom dane z príjmov a sociálnych a zdravotných odvodov. Matovič nevyčíslil, koľko by štát po novom vybral na daniach a odvodoch viac.

VIDEO: Matovič: SZČO by mali platiť o štvrtinu nižší odvod ako zamestnanci.
Video

Daň z príjmu by mala dosahovať 19 percent z hrubého zisku a poistný odvod by mal byť pre SZČO vo výške 29 percent z vymeriavacieho základu. Na SZČO s hrubým príjmom do 100-tisíc eur ročne sa pritom v súčasnosti vzťahuje 15-percentná sadzba dane z príjmov.

Kým zamestnanec zo zarobených 10 eur dnes zaplatí približne 4,3 eura na dianiach a odvodoch štátu, priemerný živnostník s paušálnymi výdavkami zaplatí štyrikrát menej, argumentoval Matovič na tlačovke.

Šéf rezortu financií to ilustroval tým, že dnes je efektívna daňová sadzba pre živnostníka okolo 42 percent. V jeho novom systéme sa pre všetkých má znížiť na približne 37 percent.

Exminister práce Jozef Mihál (SaS) ešte počas tlačovky vysvetlil Matovičovu plánovanú zmenu na príklad.

Z príjmu 1290 eur zaplatí živnostník 374,10 eur ako paušálnu daň. Následne mu zostane 915,90 eur čistého. Ak má reálne výdavky nulové, miera daňovo-odvodového zaťaženia je 29% z príjmu, napísal Mihál.

„Možno na konci nedostaneme od SZČO nič navyše, ale bol by som veľmi rád, ak by platili viac," povedal Matovič. Upozornil na to, že odvodová sadzba pre SZČO má byť o štvrtinu nižšia ako pri zamestnancoch. SZČO sú však v súčasnosti poistené len dôchodkovo a nemocensky a k tomu platia zdravotné odvody. Zamestnanec je na rozdiel od SZČO poistený aj pre prípad nezamestnanosti a tiež je poistený garančne a úrazovo.

Minister financií upozornil na to, že dva milióny zamestnancov v súčasnosti platia na daniach a odvodoch 16 miliárd eur ročne, čo vychádza 8-tisíc eur na jedného zamestnanca. Naopak, 400-tisíc SZČO platí ročne na daniach a odvodoch 800 miliónov eur ročne. SZČO tak v priemere na daniach a odvodoch platí 2-tisíc eur ročne.

„Celý štát je na pleciach zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby sa na financovaní štátu podieľajú zlomkom," povedal. Ak by podľa neho SZČO platili rovnaké dane a odvody ako zamestnanci, v štátnom rozpočte by podľa Matoviča bolo o 2,4 miliardy eur naviac.

Pozrite si tlačovú konferenciu naživo:

Ak SZČO v súčasnosti využíva inštitút paušálnych výdavkov, v daňovom priznaní si svoje výdavky uplatňuje vo výške 60 percent hrubých príjmov. Ako daňový výdavok si súčasne uplatní aj zaplatené sociálne a zdravotné odvody. Základ dane si SZČO tiež zníži o nezdaniteľnú časť základu dane, ktorá za tento rok dosahuje 4 511,43 eura. Pri výpočte sociálnych a zdravotných odvodov si pritom SZČO uplatní len paušálne výdavky vo výške 60 percent príjmov, výslednú sumu vydelí číslom 1,486 a počtom mesiacov podnikania v predchádzajúcom roku. Výsledkom tohto výpočtu je vymeriavací základ na platenie odvodov. Z takto určeného vymeriavacieho základu tvoria sociálne odvody 33,15 percenta a zdravotné odvody 14 percent.

SZČO však musí platiť sociálne a zdravotné odvody aspoň z minimálneho vymeriavacieho základu, ktorý v tomto roku dosahuje 546 eur a od začiatku budúceho roka sa zvýši na 566,50 eura. Z minimálneho vymeriavacieho základu pritom v súčasnosti platí sociálne odvody 82 percent SZČO.

Prvá časť reformy: Rodinám pôjdu 200 eurové bonusy

Prvú časť reformy, spočívajúcu vo vyššej podpore rodín, šéf rezortu financií predstavil v nedeľu. Rodiny s aspoň jedným pracujúcim rodičom by mal štát podporovať sumou 200 eur na každé nezaopatrené dieťa až do jeho dospelosti.

Prídavok na dieťa by sa mal zvýšiť z terajších 25,50 eura mesačne na 30 eur na deti do 18 rokov a na 50 eur na deti nad 18 rokov do ukončenia štúdia na vysokej škole.

Rezort financií chce dať ďalších 70 eur na dieťa na služby pre deti, ako sú krúžky, doučovanie, návštevu múzea, či posilňovne.

Daňový bonus na dieťa by sa mal pre pracujúcich rodičov zvýšiť zo súčasných 23 eur až 46 eur na 70 eur na každé dieťa do 18 rokov. Štvrtým opatrením je tzv. rekreačný bonus na dieťa pracujúcich rodičov v sume 30 eur mesačne na jedno dieťa.

1. Prídavok na dieťa

Dnes je vo výške 25,5 eura. Po novom sa má zvýšiť na 30 eur pre dieťa do 18 rokov a na 50 eur pre dieťa nad 18 rokov až do skončenia denného štúdia na vysokej škole. Navýšiť rozpočet to má o 105 miliónov eur

2. Služby deťom

Deti od 3 do 18 rokov dostanú príspevok na krúžky, posilňovňu či doučovanie. Navýšiť rozpočet to má o 570 miliónov eur.

3. Daňový bonus

Pre dieťa pracujúcich rodičov je výška daňového bonusu od 23 do 46 eur. Po novom má byť 70 eur. Navýšiť rozpočet to má o 269 miliónov eur.

4. Rekreačný bonus

Rekreačný bonus dostane dieťa pracujúceho rodiča. Má byť vo výške 30 eur. Navýšiť rozpočet to má o 254 miliónov eur.

Pracujúci rodič môže získať 200 eur mesačne viac Z toho: Prídavok na dieťa: 30 eur Služby deťom: 70 eur Daňový bonus: 70 eur Rekreačný bonus: 30 eur 100 eur by mal dostať na kartu, 100 eur v hotovosti

Nepracujúci rodič môže získať 100 eur mesačne viac Z toho: Prídavok na dieťa: 30 eur Služby na dieťa 70 eur 70 eur by mal dostať na kartu, 30 eur v hotovosti

Príklady

O koľko by si mohla polepšiť matka s dvomi deťmi (12 a 16 rokov), ktorá zarába minimálnu mzdu: Dnes dostane (mzda + prídavky) 623 eur mesačne. Po novom by to malo byť 909 eur, čiže o 286 eur viac.

O koľko by si mohli polepšiť otec s matkou zarábajúci hrubú mzdu spolu 2 tisíc eur: Majú dve detí – jedno 4 ročné a druhé 8 ročné. Dnes dostávajú podľa Matoviča 1 685 (mzda + prídavky). Po jeho reforme by mali dostávať 1 948 eur za mesiac, čo je o 263 eur navyše.

Kde plánuje Matovič vybrať peniaze

  1. Zníženie výdavkov na zbrojenie – 200 miliónov eur ročne
  2. Zavedenie paušálnej dane vo výške 29 percent na príjmy z poskytovania služieb deťom – 293 miliónov eur
  3. Zníženie počtu zamestnancov verejnej správy o dve percentá – 180 miliónov eur
  4. Nižší rast podielových daní, spočívajúci pomalšom raste príjmov samospráv z daní – 200 miliónov eur
  5. Obmedzenie zisku zdravotných poisťovní – 20 miliónov eur
  6. Zavedenie milionárskej dane vo výške 0,1 percenta ročne z majetku v hodnote nad 1 milión eur – 20 miliónov eur
  7. Zrušenie poistiek štátneho majetku – 50 miliónov eur
  8. Vyššia efektivita štátnych podnikov – 50 miliónov eur
  9. Zrušenie poistiek štátneho majetku – 50 miliónov eur
  10. Efekty z vyššej podpory rodiny – 150 miliónov eur

Pozrite si prvú časť Matovičovej reformy:

Druhá časť reformy: Jednotné sadzby dane a odvodov

Druhá časť reformy, ktorú minister financií prezentoval v pondelok, je o zdaňovaní práce. Zamestnanci a zamestnávatelia na Slovensku by mali platiť len jeden poistný odvod a jednu daň.

Zamestnanci by platili daň z príjmu vo výške 19 percent z hrubej mzdy a zamestnávatelia odvody v sume 39 % z hrubej mzdy. K tomu by mali zamestnanci s nižšími príjmami nárok na tzv. zamestnanecký bonus v sume maximálne 100 eur a zamestnávatelia nárok na odvodový bonus, ak dajú prácu študentovi alebo osobe so zdravotným postihnutím.

Podľa ministra financií by pri tomto novom daňovo-odvodovom systéme malo 99 percent zamestnancov zarobiť v čistom viac ako v súčasnosti.

  1. Zamestnanec zaplatí z hrubej mzdy daň 19 percent, odvody nebude platiť
  2. Zamestnávateľ za neho zaplatí odvod vo výške 39 percent
  3. Zavedie sa zamestnanecký bonus pre nízkopríjmové osoby vo výške 357 eur- do tejto sumy sa nebude platiť žiadna daň či odvod. Potom bude bonus postupne klesať až do príjmu 1111 eur.
  4. Ak zamestnávateľ dá prácu zdravotne postihnutej osobe alebo študentovi, tak získa bonus od 10 do 20 percent.

Príklady

Matovič ilustroval nový výpočet mzdy na príklade zamestnanca s hrubou mzdou na úrovni 1400 eur. V dnešnom systéme je jeho celková cena práce 1946 eur a v čistom mu na výplatnej páske ostane 1100 eur. Pri novom výpočte mzdy ministerstvo financií avizuje, že zamestnancovi s rovnakou hrubou mzdou ostane na konci v peňaženke o 34 eur viac. Ministerstvo financií chce tiež pripraviť prepočítavacie tabuľky, aby ľudia vedeli, o koľko dostanú na výplatnej páske viac. Nový systém by mohol začať fungovať od januára 2023.

Kde plánuje Matovič zobrať peniaze

  1. Zrušenie odvodových výnimiek – 300 miliónov eur ročne
  2. Zrušenie daňových výnimiek – 250 miliónov eur ročne
  3. Úspory z jednotného výberu – 50 miliónov eur ročne
  4. Zvyšovanie legálnej práce o dve percentá – 200 miliónov eur ročne
  5. Dynamické efekty – 100 miliónov eur ročne.

Pozrite si druhú časť Matovičovej reformy:

Tretia časť reformy: Nižšia DPH pre firmy, nové odpisy

Tretia časť reformy, teda zdaňovanie firiem, má tri časti.

Pre firmy plánuje Matovič zaviesť zníženie dane – z 21 na 19 percent. Ročne by to znamenalo výpadok v štátnom rozpočte na úrovni 273 miliónov eur.

Minister financií Igor Matovič predstavuje...
Minister financií Igor Matovič predstavuje...
+4Minister financií Igor Matovič predstavuje...

Šéf rezortu financií chce zaviesť tiež „flexibilné odpisy majetku“. Firmy by si mohli po novom dodatočne znížiť základ dane až o 50 percent tým, že ľubovoľne urýchli odpis produktívneho majetku.

Treťou novinkou pre podnikateľov má byť takzvané skupinové zdaňovanie. Týkať sa to má predovšetkým takých firiem, ktoré majú rovnakých majiteľov. V praxi sa majiteľ viacerých firiem môže rozhodnúť pre jedno zdanenie svojich firiem, ak si medzi nimi vysporiada zisky a straty.

Tieto tri opatrenia by mali stáť štátnu kasu približne pol miliardy eur.

Pozrite si tretiu časť Matovičovej reformy.
Video

Výpadok peňazí chce minister financií sanovať z viacerých zdrojov:

Zvýšením dane z dividend chce získať 26 miliónov eur. Zavedením e-faktúry by mohlo podľa návrhu priniesť 127 miliónov eur. Zavedenie e-faktúr je niečo ako bolo zavedenie e-kasy. Matovič tvrdí, že podobne je to zavedené aj v Maďarsku, kde sa im to osvedčilo. Tretím zdrojom financovania sú vyššie dane pre banky a oligo/monopoly. „Nepotešíme bohatých,“ hovorí na margo vyšších daní pre banky minister financií, podľa ktorého ho čakajú rokovania s bankovým sektorom. Opatrenia proti podvodom by mohli priniesť navyše 60 miliónov eur a „dynamické efekty“ 100 miliónov eur.

Matovič vyhlásil, že predstaví ešte ďalšie dve zmeny – pre živnostníkov a v oblasti stravovania – na samostatných tlačovkách.

Systém pre živnostníkov chce upratať, podľa neho tam je „bordel“. Podľa neho bude jedna skupina živnostníkov veľmi spokojná a druhá menej spokojná.

Igor Matovič predstavuje druhú časť odvodovej reformy - zdaňovanie práce. Čítajte viac Matovič predstavil druhú časť revolúcie. Zarobiť viac má 99 percent ľudí, pomôže jedna daň a jeden odvod

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ