Po dreve, železe a energiách dražie ďalší stavebný materiál. Cement zasiahla takisto surovinová kríza

Rastúce ceny energii, prudké zvýšenie cien emisných povoleniek, ale aj iných vstupov zapríčinili, že spoločnosť pristúpila k zvyšovaniu cien produktov. „Z dôvodu týchto pohybov predpokladáme v cemente výrazný rast cien, ktorého výšku si však nedovolím odhadnúť a bude priamo závisieť práve od dvoch vyššie spomenutých komodít,“ vysvetľuje pre Pravdu predseda predstavenstva Cemmac Martin Kebísek.

O koľko teda cena cementu pôjde hore? Kebísek predpokladá najbližšie roky až dvojciferný percentuálny rast. S ich cementom sa v spoločnosti Cemmac sústreďujú hlavne na domáci trh.

Dodávali materiály napríklad na Národný futbalový štadión v Bratislave, rotundu na Chopku, Vodné dielo v Gabčíkove či vážske kaskády. Z ich cementu postavili aj prvú regionálnu betónovú cestu na Slovensku medzi Rohožníkom a Malackami.

Čítajte viac Autobusári, kamionisti a vodiči. Chýbajú ich tisícky, za tisíc sto eur v hrubom je ťažké zohnať nových ľudí

Cement je kľúčový materiál, bez ktorého sa nezaobíde skoro žiadny staviteľ. Či už ide o záhradníka, ktorý si betónuje pätky pre záhradný plot, alebo sieť betonární, ktorá dodáva betón pre diaľnice či developerské projekty. Bez cementu by jednoducho nebol možný život staviteľov a rozvoj hospodárstva.

VIDEO: Prezident Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska Pavol Kováčik o tom, koľko ešte budú rásť stavebné materiály

Ceny dreva, hliníka, ocele či iných stavebných materiálov zažili tento rok vysoké nárasty. Až 96 percent stavebníkov z prieskumu CEEC Research hovorí, že pocítilo ich nárast. Práve preto sa predstavitelia stavebného sektora stretli vo štvrtok so zástupcami vlády, od ktorej by chceli pomoc. Tá zatiaľ neprichádza. „Vláda váha aj s riešením dopadov nepredvídateľného cenového vývoja pri verejných stavbách,“ vyhlásil na stretnutí Pavol Kováčik, prezident Zväzu stavebných podnikateľov.

Najnovšie sa k nim pridal aj cement. Hlbšie do vrecka tak bude musieť siahnuť každý, kto sa chystá v okolí domu či záhradky niečo vybetónovať. Nie sú to len domáci majstri, ktorí budú mať hlbšie do peňaženky. Vyššie ceny cementu pocíti aj celé stavebné odvetvie.

Výroba cementu je energeticky náročný proces, pri ktorom dochádza k veľkej spotrebe elektrickej a tepelnej energie. Producenti tohto kľúčového materiálu v súčasnosti hovoria o enormne vysokých cenách vstupov. Cena elektrickej energie sa od januára rapídne zvýšila a cena emisných povoleniek sa zdvojnásobila. „Práve z tohto dôvodu musia cementári v celej Európe pristupovať ku korekcii cien svojich produktov, pričom Slovensko netvorí žiadnu výnimku,“ opisuje situáciu na trhu s cementom Rudolf Mackovič, ktorý je výkonný riaditeľ Zväzu výrobcov cementu.

Rast cien sa premietne do stavieb

Surovinová kríza sa týka v podstate celého priemyslu, od automobiliek či výrobcov elektroniky až po stavebníctvo. Do toho rastú ceny energií a problémy sa nabaľujú. Situácia tlačí na staviteľov a tí zasa premietajú zvýšenie cien často na zákazníkov.

Analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák vysvetľuje, že práve rastúce ceny vstupov môžu ísť vo firmách do určitej miery na vrub ziskovej marže, pretože veľmi vysoké nárasty nedokážu „vstrebať“, a preto sa musia premietnuť aj do cien pre konečných spotrebiteľov. „Z veľkej časti sa tento problém týka práve stavebníctva, kde sa masívne využívajú práve materiály, na ktoré vplývajú práve ceny komodít – železo, drevo, oceľ,“ tvrdí analytik.

Rast cien cementu zaznamenala aj stavebná firma Strabag. Hovorkyňa spoločnosti Edita Novotná upozorňuje nielen na prudké zdražovanie vstupov, ale problémom je aj s dostupnosťou materiálov na trhu vrátane dodacích lehôt. "Pokiaľ ide o cement, jeho cena v tomto roku síce rástla, ale nie tak výrazne ako pri niektorých ďalších komoditách,“ tvrdí pre Pravdu Novotná.

Ako ďalej vysvetľuje, pre budúci rok výrobcovia cementu avizujú zvýšenie cien o viac ako 20 percent v súvislosti s rastúcou cenou energií a emisných kvót, a toto zvýšenie sa, pochopiteľne, citeľne premietne aj do ceny stavieb, lebo sa zdraženie bude týkať tak čerstvého betónu, ako aj výrobkov z betónu.

Kováčik hovorí, že v súčasnosti realizácia stavieb za staré ceny nie je možná. „Toto je v podstate ekonomicky nemožné, pri ziskovej marži stavebných firiem vo výške troch až štyroch percent nie je možné financovať nárast nákladov o 10 až 20 percent podľa druhu stavby,“ vysvetľuje pre Pravdu. Developeri preto uzatvárajú s koncovými vlastníkmi inflačné doložky. V praxi to znamená, že ľudia si tak musia priplatiť za už zaplatené nehnuteľnosti.

Takéto zvýšenie ceny najviac pocítia tí, ktorí kupovali na hypotéku. Ak napríklad nemajú peniaze z vlastných úspor, tak ich čakajú rokovania v banke o zvýšení úveru či odklade splátok. Podľa hypotekárneho špecialistu Miroslava Tomáša zo spoločnosti Prosight Slovensko developeri začali dvíhať ceny v posledných troch až šiestich mesiacoch. "Stretol som sa s navýšením o 6– až 8-tisíc eur,“ vysvetľuje.

Čo sa dialo na trhu

Slovenské stavebníctvo sa v porovnaní s obdobím pred pandémiou prepadlo najviac v strednej Európe. Ukazuje to septembrové porovnanie bankovej skupiny Erste. Podľa Mackoviča sa prepad slovenského stavebníctva v roku 2020 cementárov nedotkol tak zásadne ako priamo stavebných firiem. Dôvodom podľa neho je to, že slovenskí cementári do okolitých krajín exportujú takmer polovicu svojej produkcie. V neposlednom rade ich potiahli aj malí stavitelia.

Pandémia so sebou priniesla neistotu, ktorá sa dotkla aj stavebníctva. Zatiaľ čo v prvom polroku klesol objem väčších stavieb, paradoxne sa zvýšil záujem o cement u malých staviteľov. Je to logické, pretože pandémia uväznila ľudí v domoch, bytoch či záhradách a domáci majstri zrazu mali priestor na drobné opravy.

Rok 2021 bol potom v znamení nedostatku cementu, ako aj iných stavebných materiálov. „Tento rok sa zatiaľ nesie na vlne silného pocovidového dopytu po stavebných materiáloch, a preto všetky cementárne na Slovensku vyrábajú na plné obrátky,“ opisuje situáciu Mackovič.

Kebísek zo spoločnosti Cemmec vysvetľuje, že kým pri niektorých materiáloch rástli ceny v desiatkach percent od začiatku roka, pri cemente dúfali, že k úprave cien počas roka nebudú nútení a snažili sa hľadať optimalizáciu vnútri podniku. Napokon však cenu aj tak museli zdvihnúť.

Ďalej totiž rástla cena kovových výrobkov, ktoré rapídne zvýšili cenu náhradných dielov v údržbe, tiež cena emisných povoleniek, ktorá prekročila dvojnásobok ceny spred roka, ale došlo aj k zvýšeniu cien obalových materiálov z papiera i plastu, ako aj k výraznému rast cien chemických produktov. V skratke – ceny všetkého išli prudko hore. To viedlo spoločnosť k nutnosti revízie cien zo začiatku roka. „Ceny sme po veľmi intenzívnej úvahe zvýšili začiatkom leta výrazne pod 10 percent,“ dodal šéf cementárne.

Ekologizácia zdvihne ceny ešte vyššie

Výkonný riaditeľ Zväzu výrobcov cementu Pavla Mackovič hovorí, že ekologické záväzky, ktoré prijala EÚ v rámci programu Fit for 55, budú mať zásadný vplyv na nákladovosť výroby cementu.

„Prechod na výrobu nízkouhlíkových cementov, výroba zo zelenej energie a celkovo dekarbonizácia celého priemyslu bude finančne nákladný proces, a to aj napriek očakávanej pomoci z rôznych podporných fondov,“ vysvetľuje Mackovič. Podľa neho cement nie je komodita, ktorá zvyšuje svoje ceny skokovo, ale z uvedených dôvodov bude jeho cena pravdepodobne postupne rásť.

Na druhej strane Kebísek upozorňuje tiež na to, že narazili na limit optimalizácie výroby. Čo to v praxi znamená? Podľa Kebíseka tlak na ekologizáciu priemyslu v minulosti viedol k výrazne nižším priemyselným emisiám a nútil podniky efektívne investovať do stále novších vyvíjajúcich sa technológií v snahe znižovať emisnú stopu. Emisie z technologického procesu sa znížili a v súčasnosti tak neexistujú nové technológie, ktoré by dokázali emisie z výroby cementu ešte viac stlačiť dole.