Matovič predstavil prvú časť daňovo-odvodovej revolúcie. Pracujúci rodič môže dostať až 200 eur na dieťa
VIDEO: Igor Matovič predstavil prvú časť reformy daní a odvodov. Podporu rodiny.
V nedeľu, sedem a pol mesiaca od nástupu do kresla ministra financií, predstavil prvú časť takzvanej daňovo-odvodovej reformy. Matovičove návrhy aj ich spôsob predstavenia okamžite vyvolali množstvo reakcií, otázok i prvú vlnu odmietania.
Návrhy sa týkajú prídavkov na deti a majú štyri časti. Prvou je zvýšenie prídavkov na dieťa. Po novom to má byť 30 eur za mesiac na deti do 18 rokov a 50 eur na staršie deti až do skončenia denného štúdia na vysokej škole. Druhou časťou sú príspevky na krúžky až do 70 eur mesačne. Tretím príspevkom je daňový bonus na deti do 18 rokov, ktorý sa zvýši na 70 eur. Poslednou dotáciou bude 30-eurový rekreačný poukaz. Dohromady tak pracujúci rodič môže dostať 200 eur mesačne. Rodič, ktorý nepracuje, dostane podľa Matoviča 100 eur.
Časť z predstavených opatrení by mohla platiť už od prvého januára. „Ak bude dobrá vôľa, verím, že časť opatrení sa dá nasadiť už od 1. januára budúceho roka a priebežne možno každý kvartál niečo spustiť z tých opatrení tak, aby sme počas roka celú reformu nasadili," vyhlásil Matovič. Na tlačovku ho prišli podporiť aj predseda parlamentu Boris Kollár a minister práce Milan Krajniak (obaja Sme rodina). Obidvaja privítali jeho plány. Naopak, detaily „reformy“ nepoznal vicepremiér pre ekonomiku a minister hospodárstva Richard Sulík či šéf finančného výboru Marián Viskupič (obaja SaS).
Celý balík príspevkov na deti vyjde štátny rozpočet na 1,2 miliardy ročne. Matovič chce na to vyzbierať peniaze z viacerých zdrojov. Napríklad zníženie výdavkov na zbrojenie má priniesť 200 miliónov eur. Podobná suma sa má ušetriť na platoch prepustených 8 800 zamestnancov verejnej správy. Ďalej sa majú obmedziť zisky zdravotných poisťovní, zaviesť takzvaná milionárska daň z majetku alebo vyšší odvod z hazardu.
Matovičove návrhy vzápätí po predstavení vyvolali prekvapujúce reakcie a mnoho otáznikov. Kriticky ich hodnotí aj ekonóm VÚB banky Michal Lehuta. „Vyšší odvod z hazardu bude zároveň znamenať nižšie dividendy zo štátom vlastnených stávkových spoločností. Obmedzenie zisku zdravotných poisťovní môže skončiť na súdoch ako v minulosti. Čiže je to pomerne rizikový balík opatrení, ktoré to majú financovať,“ vyjadril sa pre Pravdu.
Odkiaľ na to zobrať peniaze
Asi najdôležitejšou otázkou ostáva, kde naozaj rezort financií plánuje na navrhované opatrenia získať financie. Ročne to totiž vychádza až na 1,2 miliardy. Ministerstvo počíta napríklad s tým, že prepustí vyše 8 800 zamestnancov verejnej správy, to má priniesť 180 miliónov eur. Okrem toho počíta so znížením výdavkov na zbrojenie, kde by sa mohlo ušetriť 200 miliónov eur. Takéto znižovanie výdavkov na zbrojenie však znamená nedodržiavanie záväzkov voči NATO. „Radšej mať o dva tanky menej a mať zdravšie a vzdelanejšie deti,“ povedal Boris Kollár (Sme rodina) na margo zníženia výdavkov na zbrojenie.
Matovič taktiež počíta s takzvanou milionárskou daňou z majetku. Ľudia, ktorí majú majetok vyšší ako jeden milión eur, by platili daň vo výške 0,1 percenta ročne. Podľa šéfa rezortu to má dve roviny. Na jednej strane solidarita bohatých s chudobnými, ale aj to, že by sa takýmto opatrením sledoval ich nárast bohatstva. Ďalším zdrojom financií má byť nižší rast podielových daní. To znamená, že nárast príjmov samospráv sa utlmí. Proti takému to návrhu sa postavil Michal Kaliňák zo Združenia miest a obcí Slovenska. Podľa neho takéto návrhy riešení sú útokom na samosprávy a ochromia plnenie ich základných úloh a funkcií. „Toto nie je daňová revolúcia, ale skôr to má znaky organizovaného chaosu vo verejných financiách,“ napísal Kaliňák na sociálnej sieti.
Kollárovci sú za, sulíkovci váhajú
Boris Kollár sa vyjadril, že daňovú reformu podporia. „Nebudeme ju sabotovať a budeme robiť všetko pre to, aby reforma prešla,“ povedal predseda parlamentu a dodal, že sa im návrh veľmi páči. „Keď niekto tvrdí, že sme proti reformám, tak je to hlúposť, musí to byť len podrobne odkomunikované. Naša strana bude vždy za podporu rodiny s deťmi,“ dodal Kollár. Podľa poslanca strany Za ľudí Tomáša Meravého principiálne s cieľmi reforiem súhlasia a oceňujú, že boli zapracovane ich priority, napríklad zvýšenie daňového bonusu. „Samozrejme, my tiež očakávame, že k tomu bude diskusia – sme pripravení zapracovať aj pripomienky odborníkov,“ povedal pre Pravdu Meravý.
Šéf SaS Richard Sulík sa vyjadril, že žiadny písomný návrh daňovo-odvodovej reformy nedostal. Preto sa k tomu nechce vyjadrovať, kým sa nestretne s Igorom Matovičom. „Počkám si na návrh a až potom sa vyjadrím,“ povedal.
Podľa strany Hlas celá daňová reforma zatiaľ vyzerá ako typické cirkusové číslo Igora Matoviča. „Veľkolepé kulisy, tajomné slogany a predvádzanie sa pred kamerami, no jeho samotní koaliční partneri sa o reforme dozvedajú z televíznych obrazoviek,“ uviedla strana v reakcii na daňovú reformu. Podľa nich to dopadne rovnako ako doterajšie Matovičove nápady.
200 eur na dieťa
Podľa návrhu môže dostať pracujúca rodina až 200 eur mesačne. V prípade rodiny, kde sú rodičia nepracujúci, to bude o sto eur menej. Celkový príspevok sa delí na štyri základné časti. Prvou časťou sú takzvané prídavky na deti, ktoré sa majú týkať všetkých. V súčasnosti je prídavok na dieťa na úrovni 25,50 eura. Po novom by sa výška príspevku na deti do 18 rokov zvýšila na 30 eur mesačne. Nad 18 rokov by išlo o sumu 50 eur a dostávali by ju aj študenti vysokých kôl do skončenia denného štúdia. Po novom by toto opatrenie stálo štátny rozpočet o 105 miliónov eur viac.
Druhou časťou podpory pre rodiny sú takzvané služby deťom. Cieľom tejto podpory je to, aby deti mohli vo väčšej miere navštevovať rôzne krúžky, doučovania, ale aj galérie či fitnesscentrá. V súčasnosti ide na takúto formu podpory približne 12 eur a po novom by to mohlo byť až 70 eur na deti od troch do 18 rokov. Minister financií upozornil na to, že peniaze by sa posielali na kartu. Pôjde teda o účelovo viazané peniaze, kde si dieťa môže čerpať peniaze z karty na rôzne služby. Takáto karta by mohla podľa Matoviča vyzerať ako jednoduchá aplikácia, do ktorej sa môžu prihlásiť tak rodičia, ako aj poskytovatelia služieb. „Bude to fungovať na princípe virtuálneho trhu, kde budú mať poskytovatelia vlastné hodnotenie,“ priblížil spôsob fungovania aplikácie Matovič.
Zatiaľ čo v súčasnosti ide na takúto formu podpory 120 miliónov eur ročne, po schválení návrhu by to bolo o vyše pol miliardy eur viac. Analytik Útvaru hodnoty za peniaze Tomáš Hellebrandt si vie ťažko predstaviť, ako sa v takomto systéme bude orientovať rodič vo vylúčenej komunite, ktorý nemá ani pitnú vodu a kanalizáciu, nieto ešte prístup na internet. „A čo ponuka aktivít v zabudnutých regiónoch a hladových dolinách?“ pýta sa ekonóm.
Tretia forma podpory je daňový bonus, ktorý by mohli využiť len pracujúci rodičia. Dnes, v závislosti od výšky príjmu, si rodičia uplatňujú daňový bonus na úrovni od 23 do 46 eur. Po novom by mohli na dieťa do 18 rokov získať až 70 eur. Dopad návrhu zmien na štátny rozpočet by bol v tomto prípade vo výške 269 miliónov eur.
Poslednou formou podpory je rekreačný bonus, ktorý by mohli využiť taktiež pracujúci rodičia. V súčasnosti je výška príspevku približne šesť eur a po novom by sa mohla zvýšiť približne o 14 eur. Finančný príspevok by tak dostávali rodičia detí do 18 rokov na to, aby ich ratolesti mohli navštevovať školu v prírode či lyžiarsky výcvik. Podľa Matoviča bude mať táto forma podpory priaznivý vplyv aj na domáci cestovný ruch. „Na podporu cestovného ruchu navrhujeme dať až 321 miliónov eur namiesto súčasných 67 miliónov eur,“ uviedol šéf rezortu financií.
Ak si všetky tieto štyri podporné opatrenia rozmeníme na drobné, tak 200 eur mesačne môžu dostať pracujúci rodičia. Celková suma by bola zložená z prídavku na dieťa v hodnote 30 eur, služby deťom za 70 eur, daňový bonus opäť vo výške 70 eur a v neposlednom rade rekreačný bonus v hodnote 30 eur. Na druhej strane pre rodičov bez zamestnania bude výška príspevku na dieťa v objeme 100 eur, teda prídavok na dieťa v hodnote 30 eur a služby deťom v hodnote 70 eur.
Foto: Lubos Pilc
© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ