Rekordne veľa voľných miest nemá kto obsadiť. Kde je problém? (+ tabuľka pozícií s platmi)

„V prípade predavačov a skladníkov opäť platí, že počet pracovných ponúk výrazne prevyšuje počet kandidátov a zamestnávatelia majú v praxi obrovské problémy s obsadzovaním týchto pracovných miest. O tieto pozície je totiž len veľmi nízky záujem a fluktuácia ľudí je, naopak, obrovská,“ tvrdí Martin Krajčovič zo Slovenskej aliancie moderného obchodu, ktorá združuje veľké reťazce ako Lidl či Tesco.

Podobná situácia ako u vodičov je aj u montážnych pracovníkov. Tí zarábajú priemerne 1 200 eur v hrubom. Sme tak svedkami novej postpandemickej situácie na trhu práce. Na jednej strane evidujeme vysokú nezamestnanosť, no na druhej strane sú pozície, kde doslova nikto nechce robiť. Svedčia o tom dáta z pracovných agentúr aj niektorých ekonómov.

Veľa voľných miest sa nedarí obsadiť pri prácach v slabšie platených pozíciách s náročnou náplňou. „Zamestnanci, ktorí odišli napríklad z gastrosektora, sa tam nechcú vrátiť, lebo sa už nechcú popáliť. To spôsobuje, že sú voľné miesta, ale ľudia tam nechcú ísť," opisuje situáciu na trhu práce viceguvernér Národnej banky Slovenska Ľudovít Ódor.

Čítajte viac Rast cien prevalcuje dávky aj dôchodky. Krajniak nemá z čoho pridať, Matovič doložiť nechce (+ presné tabuľky)

A tak musia zamestnávatelia prijať cudzincov. „Evidujeme nárast inzerátov práce, kde zamestnávatelia dávajú prednosť príchodu pracovnej sily zo zahraničia,“ vysvetľuje pre Pravdu Lucia Lednárová Dítětová zo spoločnosti Trexima, ktorá zbiera dáta z trhu práce.

Podľa zozbieraných údajov je najhoršia situácia v segmente montážni pracovníci či operátori v strojárskej výrobe. Firmám v tomto segmente chýba až 9 500 ľudí. Podobná situácia je aj v doprave, kde chýba vyše 9 100 vodičov nákladných automobilov a kamiónov. V tejto súvislosti bije na poplach aj Združenie cestných dopravcov Česmad Slovakia. Podľa neho nedostatok vodičov nákladných vozidiel môže paralyzovať hospodárstvo krajiny.

Rekordný počet voľných miest

Začiatkom septembra analýza najväčšieho pracovného portálu ukázala, že zamestnávatelia uverejnili počas leta rekordný počet pracovných ponúk. „V auguste sme zaznamenali takmer 29-tisíc pracovných ponúk a do 22. septembra zamestnávatelia uverejnili viac ako 22 600 ponúk,“ približuje situáciu na trhu práce Nikola Richterová z Profesie. Tohtoročný august sa dokonca dostal na druhú priečku v rebríčku mesiacov s historicky najvyšším počtom pracovných ponúk. Len na porovnanie, vlani v auguste ich bolo vyše 16-tisíc.

Podľa Richterovej sa však viacerí zamestnávatelia sťažujú na to, že majú problém s hľadaním kvalitných uchádzačov. "Táto situácia sa týka napríklad IT. Tento sektor je aktuálne typický tým, že tu nielenže pomerne rýchlo rastú ponúkané platy, ale takisto aj ponúkané benefity,“ približuje Richterová. Problémy s hľadaním nových ľudí vidí tiež v školstve, vo farmaceutickom priemysle či napríklad v zdravotníctve a sociálnej starostlivosti.

Lednárová Dítětová tvrdí, že nedostatkové pozície môžeme rozdeliť do dvoch skupín. Do prvej spadajú spomínané pozície, ktoré majú nízku mzdovú úroveň a ťažšie pracovné podmienky. Tie podľa nej nie sú atraktívne pre našu domácu pracovnú silu. Medzi takéto pozície patria napríklad rôzni operátori a montážni pracovníci, vodiči, betonári, podlahári, obkladači či pomocní pracovníci.

Druhou skupinou sú nedostatkové pozície z pohľadu nutnosti vyššej kvalifikácie alebo špecializácie. Nedostatok v tejto oblasti je podľa nej spôsobený viacerými faktormi. Ako ďalej tvrdí, je to napríklad odchod tejto kvalifikovanej sily do zahraničia, mzdové ohodnotenie nezodpovedajúce náročnosti práce či očakávaniam zamestnancov, nedostatok absolventov pripravujúcich sa na výkon týchto pozícií. "V tejto oblasti dominujú IT špecializácie, lekári v rôznych špecializáciách, rôzne profesie zdravotníckych pracovníkov, ale aj zvárači s priemernou mzdou 1 413 eur,“ dodáva Lednárová Dítětová z Treximy.

Aké sú však dôvody, prečo je enormné množstvo voľných pracovných miest, ale žiadni ľudia, ktorí by sa na ne prihlásili? Firmy buď nevedia nájsť ľudí s požadovanou kvalifikáciou, alebo sa ľudia nehrnú na pozície, ktoré majú nízku mzdovú úroveň a ťažšie pracovné podmienky. Príkladom sú napríklad vodiči kamiónov s priemerným platom vyše tisíc eur, ktorých je akútny nedostatok. Chýbajú ich tisíce a podobné problémy sú aj na iných pozíciách.

Nepriaznivou situáciou je ovplyvnené aj slovenské zdravotníctvo. Podľa údajov chýbajú takmer štyri stovky všeobecných lekárov. Tí majú priemerne na výplatnej páske zhruba 2 200 eur.

Na chýbajúcich pracovníkov na trhu práce upozorňuje aj investičný analytik František Burda zo spoločnosti FinGO.sk. Nie sú to podľa neho len pozície operátorov a montérov strojov a zariadení, ale aj nedostatok kvalifikovaných pracovníkov a remeselníkov. Pri nich napríklad úrady evidujú 3032 voľných pozícií. „Najviac ich chýbalo v Bratislavskom, Banskobystrickom a Žilinskom kraji,“ vysvetľuje pre Pravdu.

Slovensko má vážny problém

Už aj vážená inštitúcia, akou je Národná banka Slovenska (NBS) upozorňuje, že nedostatok ľudí je štrukturálny problém, ktorý môže zabrzdiť ekonomiku. Je to práve problém s pretrvávajúcim nedostatkom kvalifikovanej pracovnej sily, ktorý firmy v súčasnosti považujú za jednu z hlavných bariér svojej činnosti.

Na štrukturálne problémy trhu práce upozorňuje aj socio-ekonomický analytik Ján Košč zo združenia Pracujúca chudoba. Tie podľa neho vyplývajú z neriešenia regionálnych rozdielov, ako aj z absencie systému celoživotného vzdelávania. Ako ďalej vraví, problémom sú tiež nízke firemné investície do výskumu a vývoja a stále pretrvávajúci problém politiky nízkych miezd, ktorou si naša ekonomika zabezpečovala konkurencieschop­nosť. „Táto politika nás však uvrhla do pasce stredného príjmu,“ vysvetľuje pre Pravdu.

Problém nedostatku pracovných miest registruje aj Republiková únia zamestnávateľov, ktorá združuje najväčšie firmy v tomto štáte. Hľadanie ľudí a obsadzovanie voľných pracovných miest je pre firmy náročné, tvrdí tajomník Martin Hošták. To ich podľa neho núti vyberať si zamestnancov z aktuálnej ponuky, ak vôbec nejaká je, čo ich v praxi neraz núti ísť na úkor kvality – prijať aj ľudí bez potrebnej kvalifikácie, vzdelania či skúseností. „Druhou možnosťou je, že pracovné miesto jednoducho neobsadia – na čo dopláca predovšetkým ich produktivita a tržby. To v praxi znamená, že vedia pokryť menší objem zákaziek,“ vysvetľuje pre Pravdu.