Rast cien prevalcuje dávky aj dôchodky. Krajniak nemá z čoho pridať, Matovič doložiť nechce (+ presné tabuľky)

Šéf rezortu práce a sociálnych vecí Milan Krajniak (Sme rodina) má tak na stole problém. Tvrdí, že peniaze na pohotovostné zvýšenie dávok nemá. „Mne je jedno, či ide o jednorazové zvýšenie, alebo nadviazanie na valorizačný mechanizmus cez infláciu. Pre mňa je to otázka, koľko dokáže ministerstvo financií na toto budúci rok vyčleniť, o tom teraz diskutujeme,“ povedal minister. Minister financií Igor Matovič (OĽaNO) zase odmieta uvoľniť prostriedky na zvýšenie dávok a dôchodkov. Na otázku denníka Pravda rezort zareagoval, že tieto témy nespadajú do jeho kompetencií. A odkázal nás späť na Krajniakovo ministerstvo.

Najvyššie zdražovanie za dekádu

Sociálne najslabší ľudia tak najbližšiu jeseň a zimu budú musieť siahnuť hlbšie do peňaženky. Také vysoké nárasty cien si krajina nepamätá takmer desať rokov.

„Náš prieskum z univerzity hovorí, že pociťovaná inflácia je raz taká vysoká ako skutočná. Dôvodom je zloženie nákupného košíka. Inflácia sa meria spotrebným košom pozostávajúcim zo stoviek tovarov a služieb. Každý máme však iné nákupné zvyklosti a tie nemusia úplne korešpondovať s metodikou sledovania výšky inflácie,“ vysvetľuje odborník na financie Pavol Škriniar z Ekonomickej univerzity v Bratislave.

Systém nastavovania sociálnych dávok sa vo všeobecnosti riadi automatom. To znamená, že pre jednotlivé dávky je nastavený mechanizmus, ktorý výslednú sumu určí na základe dopredu stanovených veličín.

Napríklad prídavky na deti a rodičovské príspevky sa od 1. januára zvyšujú tak, ako sa k 31. marcu 2021 medziročne zvýšili ceny. A tie sa zvýšili o jeden a pol percenta. Dôchodcom sa zas od 1. januára zvyšujú penzie novým valorizačným mechanizmom, ktorý platí od roku 2022. Porastú tak nie o fixnú tarifu, ako to bolo v minulých rokoch, ale o takzvanú dôchodcovskú infláciu, ktorá má úroveň 1,3 percenta.

Kým v súkromných firmách si zamestnanci môžu vypýtať vyšší plat, pri dôchodkoch a dávkach je to inak. Tie neraz tvoria významnú časť príjmov rodinného rozpočtu, túto „výplatu“ už posiela štát. A v prípade štátu je zvýšenie z mesiaca na mesiac v nedohľadne.

Hovorkyňa rezortu práce Michaela Slivková Kirňaková pre Pravdu zdôraznila, že pri spôsobe, akým sa aktuálny rast cien premieta do rastu napríklad rodičovských dávok, to znamená, že prídavky na deti a rodičovské príspevky sa primerane aktuálnemu rýchlejšiemu rastu cien prispôsobia až od 1. januára 2023. Čo sa týka zmeny v prepočte penzií, ministerstvo momentálne analyzuje efektívnosť dôchodcovskej inflácie a bude sa snažiť zabezpečiť ľuďom spravodlivé dôchodky, dodala Kirňaková.

Nástroje na zvýšenie sú

Podľa odborníkov je viacero možností, akými môže vláda pomôcť rodičom a dôchodcom rýchlejšie. Prvá je štandardným, prípadne zrýchleným legislatívnym konaním upraviť príslušné zákony a rodinám pridať. S tým súhlasia aj odborári. „Výška dávok by sa mala podľa nášho názoru odvíjať od priemernej mzdy v hospodárstve, nie od sumy životného minima nízkopríjmových domácností, ako je to teraz,” povedala Martina Nemethová, hovorkyňa Konfederácie odborových zväzov. Vladimír Baláž z Prognostického ústavu SAV tiež tvrdí, že riešením by mohla byť indexácia dôchodkov či dávok na kvartálnej báze, to znamená štyrikrát ročne. "Pre verejné financie to však bude dodatočná záťaž,“ dodáva Baláž.

Druhou možnosťou je podľa bývalého ministra práce Jozefa Mihála (SaS) využiť mechanizmus, ktorý umožňuje legislatíva o opatreniach v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti v čase mimoriadnej situácie. „Tak by mohli zvýšiť na dobu mimoriadnej situácie prídavky na deti, rodičovské príspevky, prípadne i iné dávky,“ tvrdí Mihál.

Treťou možnosťou je kompenzovať rast cien mimoriadnymi dávkami. To sa už sčasti aj stalo, napríklad mimoriadnym zvýšením prídavku na deti na 100 eur, ktorý štát vyplatil niektorým rodinám v septembri. Dôchodcov zas pred Vianocami čaká mimoriadna štátna sociálna dávka – trinásty dôchodok vo výške 50 až 300 eur.

Odborár Ján Košč, ktorý sa angažuje v združení Pracujúca chudoba, je však presvedčený, že potrebné sú skôr komplexnejšie riešenia. „Mali by sme pouvažovať nad celkovou zmenou dôchodkového systému, aj daňovo-odvodového a sociálneho systému, na čo nie je politická vôľa. To sú zmeny, ktoré sú síce potrebné, no vo svojej podstate prinesú pozitíva až za dlhšiu dobu. Riešiť tento problém zvýšením 13. dôchodku je nezmyslom, dôchodcovia majú svoje fixné náklady celý rok, a nie iba v decembri,“ hovorí Košč.

Prečo toľko rastú ceny

Za prekvapujúco vysokou septembrovou infláciou je podľa makroekonómov viacero faktorov ako rastúce ceny stavebných materiálov, potravín, tabaku či pohonných hmôt.

Najkurióznejším dôvodom je však zrušenie obedov zadarmo pre deti v základných a materských školách, ktoré vláda nahradila zvýšeným daňovým bonusom pre pracujúcich rodičov. Priame výdavky na obedy to však rodinám zvýšilo približne o 1,2 eura denne, čo sa podľa analytikov Slovenskej sporiteľne Mateja Horňáka a Patrika Mackových premietlo do 0,5-percentného zrýchlenia inflácie.

"Kulmináciu rastu cien očakávame v januári budúceho roka, keď sa v rozpočtoch spotrebiteľov prejaví zvýšenie regulovaných cien energií. Priemerne by inflácia mala dosiahnuť úroveň blízku troch percent v tomto roku a takmer štyri percentá v roku 2022,“ počítajú analytici Slovenskej sporiteľne.

V podobnom duchu sa niesli aj vyjadrenia predstaviteľov Národnej banky Slovenska, keď prezentovali makroekonomickú prognózu. Podľa nej by mal rast cien vrcholiť na začiatku budúceho roka, a to na úrovni okolo piatich percent.