Tretina ľudí na dovolenku peniaze nemá. Deň voľna je pre pracujúcich luxusom, ukazujú nové čísla

Podľa Lenky Buchlákovej, ekonomickej analytičky FinGO.sk, až tretina slovenských zamestnancov pracuje pod časovým tlakom. „Vlaňajší prieskum medzi slovenskými zamestnancami ukázal, že nie je veľký rozdiel v tom, či ste zamestnanec na trvalý pracovný pomer vo firme alebo samostatne zárobková osoba či podnikateľ, ak sa pozeráme na mieru stresu, ktorej v práci čelíte,“ hovorí. Avšak každá forma zamestnania má svoje výhody a nevýhody. Medzi tie najhlavnejšie v prípade trvalého pracovného pomeru uvádzajú zamestnanci nízku mieru slobody v rozhodovaní o pracovnom čase, čerpaní dovolenky alebo nemožnosť upraviť si pracovný čas z dôvodu neočakávaných udalostí, dodáva analytička.

Peniaze na relax nie sú

V minulom roku až 35 percent ľudí si nedokázalo zaplatiť raz ročne týždenný oddych mimo domu. Ide o 1,9 milióna ľudí. Zároveň 26 percent Slovákov nebolo schopných čeliť neočakávaným finančným výdavkom vo výške zhruba 370 eur a zaplatiť ich z vlastných zdrojov. Išlo o 1,4 milióna ľudí, informuje Buchláková.

Skrátený pracovný čas?

V roku 2020 Slováci odpracovali týždenne 40,9 hodiny, ukazuje to štatistika Eurostatu. Počet odpracovaných hodín, ale u nás v štvrtom štvrťroku 2020 v rámci krajín 27 krajín únie medzikvartálne klesol druhým najvýraznejším tempom po Taliansku. Môže za to pandémia a obmedzenia prevádzok a služieb.

„Jednou z možností redukcie pracovného stresu je aj skrátenie pracovného týždňa, ktoré už vyskúšalo viacero firiem v Európe,“ hovorí Buchláková. I tú sú viaceré pozitíva i negatíva. Ako ďalej tvrdí analytička ekonomicky je najrozumnejšou možnosťou pridať ďalšiu hodinu alebo dve do každého z ostatných pracovných dní na kompenzáciu straty času. Diskusie o skrátení pracovného týždňa sa viedli najmä počas krízy v roku 2009, ale nešlo ani tak o to, aby zamestnanci mali menej stresu a viac času pre rodinu, alebo na zlepšenie produktivity.

„Čo sa týka sektorov, zamestnanci v poľnohospodár­stve, ubytovacích a stravovacích službách trávia v práci oveľa viac času ako zamestnanci v iných odvetviach,“ tvrdí Buchláková. Na družstvách sa v priemere ľudia pracujú viac ako 46 hodín týždenne. Analytička zároveň dodáva, že nadpriemerne dlhý pracovný týždeň vykazujú aj stavebníctvo, ťažba, doprava a skladovanie či profesionálne a odborné činnosti, a to vyše 42 hodín týždenne.

Najmenej ľudia pracujú v oblasti vzdelávania, verejnej správy, energetiky či v spracovateľskom priemysle – približne 40 hodín týždenne.