Zemiaky je pre slabú podporu štátu výhodnejšie doviezť ako doma pestovať

SITA | 29.10.2020 13:04

Zemiaky je na Slovensko pre slabú podporu tohto odvetia od štátu výhodnejšie doviezť ako ich doma pestovateľom draho vyrábať. Konštatovala to vo štvrtok Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK). K sebestačnosti Slovenska v pestovaní zemiakov stačí pritom podľa komory naoko málo. "Potrebujeme k tomu ďalších 6 500 hektárov pôdy, na ktorej by sme pestovali zemiaky, a vrátime SR medzi sebestačné krajiny v produkcii tejto pre nás tradičnej plodiny," uviedla hovorkyňa SPPK Jana Holéciova.

Klimatické zmeny, výrazné dovozy najmä z Francúzska, Holandska a Českej republiky, takmer nulový spracovateľský priemysel a najmä roky absentujúca podpora pestovateľov zemiakov. To sú podľa SPPK hlavné príčiny zemiakovej tragédie Slovenska. „Kým ešte pred Nežnou revolúciou predstavovali zberové plochy 55-tisíc hektárov (ha), dnes sa zemiaky pestujú a zbierajú z výmery len približne 7 800 ha. Z toho profesionálni pestovatelia pestujú zemiaky na výmere okolo 5 000 – 5 300 ha. Spolu s pôdou sa stratila aj sebestačnosť v produkcii, ktorá je dnes na úrovni 56 %. V ďalšom roku klesne dokonca až na 44 %. Dôvod? Pestovateľských plôch bude o rok opäť menej,“ ozrejmila Holéciová.

V okolitých krajinách je poľnohospodárstvo podľa Zväzu zeleninárov a zemiakarov Slovenska omnoho výraznejšie dotované štátom, preto dokážu tamojší pestovatelia predávať svoje produkty za nižšie ceny ako Slováci. "Zároveň vedia viac investovať, inovovať a zefektívňovať,“ povedal riaditeľ Zväzu zeleninárov a zemiakarov Slovenska Jozef Šumichrast.

Napríklad v Českej republike sú zemiaky zaradené medzi citlivé komodity a každý rok ide na ich podporu 135 miliónov českých korún. „Od budúceho roka bude v Českej republike platiť aj schéma štátnej pomoci na úrovni ďalších 50 miliónov českých korún. Aj vďaka tejto sume nás naši susedia ešte viac predbehnú a budú mať výhodu,“ doplnil Jozef Šumichrast.

Zemiaky pritom nie sú jedinou plodinou, v ktorej Slovensko stratilo sebestačnosť. Aj preto SPPK spúšťa projekt „Sme sebestační“. Prostredníctvom neho bude spotrebiteľom vysvetľovať, čo musí štát, politici a rezortné ministerstvo urobiť, aby sa sebestačnosť napríklad v bravčovom mäse, hydine či zelenine zvýšila. „Poctivých poľnohospodárov uráža, keď ich verejnosť obviňuje, že sú príčinou úpadku poľnohospodárstva. Nie sú vinníkmi, ale obeťou. Majú v rukách návod, ako zvýšiť potravinovú sebestačnosť krajiny. Ten návod si však musia politici osvojiť a čím skôr realizovať," dodal predseda SPPK Emil Macho.