Európa sa topí v dlhoch. Slovensko nie je výnimka

Kým ešte v roku 2019 platilo, že hoci EÚ zaznamenala v priemere jemný deficit verejných rozpočtov – okolo pol percenta HDP, prevažná väčšina krajín – až 17 z 27 už hospodárila s prebytkovým rozpočtom. V prvej polovici tohto roka však už žiadna, upozorňuje analytik.

Bilancia verejných financií krajín únie i eurozóny sa v prvej polovici roka v priemere medziročne klesla až na 7,1 % respektíve sedem percent HDP. Členské štáty tak v priemere zaznamenali najvýraznejší schodok svojich verejných rozpočtov v histórií. Doterajšie maximálne deficity z globálnej finančnej krízy v roku 2009 sa pohybovali „len“ na úrovni okolo 6,5 % HDP, dodáva Koršňák.

Najlepší a tí druhí

Najmiernejší deficit verejných financií si v prvej polovici tohto roka pripísalo z krajín únie Dánsko (1,9% HDP), ktoré ťažilo zo zodpovedného hospodárenia a výrazne prebytkového rozpočtu pred vypuknutím pandémie. Dánsko sa zároveň ako jediná krajina stále zmestilo pod Maastrichtské 3 % HDP.

Vysoko nadpriemerné deficity verejných financií zvyčajne vykázali krajiny na juhu Európy (Španielsko s prepadom o 14,1 percenta), či Veľká Británia. Práve tie boli silne zasiahnuté pandémiou. No výrazne sa prepadli aj niektoré krajiny strednej Európy ako Rakúsko, Slovinsko, či Poľsko.

Slovensko (5,9% HDP) i Česko (4,6% HDP) zaznamenali v prvej polovici tohto roka z hľadiska EÚ podpriemerné deficity svojich verejných financií. "Aj v samotnom druhom štvrťroku sa deficit verejných financií na Slovensku vyšplhal "len“ na 8,3 % HDP a na rozdiel od priemeru EÚ tak nedosiahol svoje historické maximá,“ vysvetľuje Koršňák. Počas krízy v roku 2009 sa totiž pohyboval na úrovni až okolo 9 % HDP, dodáva. Pričom v úvode tisícročia počas sanácie bankového sektora dosahoval dokonca až dvojciferné úrovne.

Podobne, český deficit v druhom štvrťroku vzrástol „len“ na 6,3 % HDP. Česko v súčasnosti ťažilo najmä s priaznivého počiatočného stavu svojich verejných financií, vysvetľuje analytik. "Slovensko vďačilo za podpriemerný deficit pravdepodobne najmä nižším výdavkom vyvolaných pandémiou,“ hovorí Koršňák.

Quo vadis Slovensko

K zhoršeniu verejných financií na Slovensku pritom už v prvej polovici roka nemusela nevyhnutne prispievať len pandémia, upozorňuje Koršňák. V aktuálnom návrhu rozpočtu verejnej správy na ďalšie roky ministerstvo financií nakreslilo pre tento rok zhoršenie verejných financií z pôvodne bývalou vládou odklepnutých 0,49 % HDP na 9,68 % HDP. "Necelá polovica zhoršenia by pritom mala súvisieť s pandémiou, zvyšok by mali mať na svedomí materializované riziká schváleného rozpočtu, ostávajúcu časť nové politiky,“ hovorí analytik. Ide o zrušený bankový odvod, či nižšiu daň z motorových vozidiel. Zreálnenie rozpočtu tak tento rok významne navýšilo deficit verejných financií.

Pravdepodobne len časť rizík pritom mala jednorazový charakter a teda časť zreálnených výdavkov či príjmov by sa mohla preniesť aj do ďalších rokov. "Priestor pre pandemickú fiškálnu reakciu na Slovensku zúžilo aj nezodpovedné hospodárenie štátu v minulých rokoch,“ hovorí Koršňák.