Vláda vyplatí ľuďom viac. Čo všetko sa bude meniť v Prvej pomoci?

Viac dostanú zamestnanci a živnostníci. Peniaze pôjdu tentoraz aj priamo do cestovného ruchu. Podľa premiéra Igora Matoviča pôjde na pomoc dvesto miliónov eur mesačne. Balík sa tak zvýšil o 50 percent. Úpravu schémy kompenzácií musí ešte odobriť vláda a potom Európska komisia.

Štát bude príspevky rozdeľovať podľa toho, či má podnik obmedzenú prevádzku, alebo je rozhodnutím vlády zatvorený. Povinne zatvoreným firmám po novom zaplatia na zamestnanca 80 percent z celkovej ceny práce, najviac však 1 100 eur. Predtým sa suma rátala z hrubej mzdy.

Hore pôjde aj suma pri takzvanom kurzarbeite. A to z pôvodných 880 eur na 1 100 eur. Počítať sa bude tiež z celkovej ceny práce. Výška príspevku tak bude teda závisieť od toho, koľko v skutočnosti firmu stojí jeden pracovník.

„Preplácame zamestnávateľom aj časť odvodov za zamestnávateľa, aby mohol udržať každé pracovné miesto,“ vraví na margo zmeny minister práce Milan Krajniak. Na jar ich aj pri poberaní pomoci platili samotní zamestnávatelia.

Krajniak chce predĺžiť dobu čerpania

Krajniak žiadateľom odkázal, že postup žiadania o pomoc bude v podstate rovnaký ako doteraz. Podnikatelia budú žiadať cez elektronické formuláre. Tí, ktorí už majú z úradmi práce podpísané dohody a budú žiadať o pomoc znova, podpíšu len dodatky.

Podľa hovorkyne Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Miriam Filovej by mal štát o opatreniach rokovať aj priamo s firmami. „Privítali by sme, keby sa uvedené opatrenia vopred konzultovali aj so zástupcami podnikateľského sektora – čo sa zatiaľ nedeje,“ myslí si Filová.

Spoločným cieľom by podľa nej malo byť zachovanie zamestnanosti a udržanie životaschopnosti firiem v maximálnej možnej miere. Rovnaké priority majú aj odborári. „Akékoľvek kompenzačné opatrenia by mali mať efekt udržania zamestnanosti s udržaním primeraného príjmu,“ myslí si viceprezidentka Konfederácie odborových zväzov Monika Uhlerová.

Schémy z balíka Prvej pomoci vláda ešte v septembri predĺžila až do konca tohto roka. Pričom minister práce by chcel pomoc ešte natiahnuť. „Minister Milan Krajniak plánuje predložiť na vládu predĺženie tejto pomoci až do konca roka 2021 a s čerpaním finančných prostriedkov z európskeho programu SURE,“ tvrdí jeho hovorkyňa Eva Rovenská.

Doteraz štát poskytol na sanovanie ekonomických dôsledkov krízy takmer 612 miliónov eur. Pomoc pomohla ochrániť zhruba štvrtinu pracovných miest na Slovensku.

Viac peňazí pre živnostníkov

Dvojnásobné príspevky by mali po novom získať aj samostatní živnostníci, ale aj tí, čo majú zamestnancov. V tomto prípade môžu podnikatelia žiadať o príspevky pre seba alebo na svojich ľudí pri poklese tržieb už od 20 percent.

Od októbra sa tieto príspevky zvyšujú. Napríklad pri poklese tržieb od 20 do 40 percent dostane podnikateľ na seba alebo na zamestnanca príspevok vo výške 270 eur. Pri maximálnom poklese tržieb nad 80 percent dostane živnostník na seba alebo na zamestnanca príspevok 810 eur. Predtým to bolo od 180 najviac do 540 eur.

Foto: TASR, Jaroslav Novák

SR 43. schôdza zasadnutie vláda BAX Predseda vlády SR Igor Matovič (OĽaNO)

Zvýši sa aj dotácia pre živnostníkov a jednoosobové eseročky, ktorí prišli o svoje príjmy z podnikania. Týka sa to tých podnikateľov, ktorí prerušili alebo obmedzili prevádzkovanie svojej činnosti a ktorým nevznikla povinnosť nemocenského a dôchodkového poistenia.

Pomoc stúpne z pôvodných 210 eur na 315 eur. Nárok na vyšší príspevok im tiež vzniká už od začiatku októbra, čiže žiadať môžu v novembri. Odklad platenia odvodov do Sociálnej poisťovne za zamestnancov však už pre firmy neplatí. Zamestnávatelia to mohli využiť len do júla tohto roka.

Okrem toho stále platí schéma uhrádzania nájmu. Štát poskytne taký príspevok na nájom, aký prenajímateľ odpustí podnikateľovi.

Viac žiadateľov

Jedným z veľkých problémov počas prvej vlny pandémie bolo, že niektorých podnikateľov pomoc obišla. Jednou z podmienok totiž bolo, že museli začať s podnikaním najneskôr 1. februára. Ak žiadali o dotácie na mzdy, ľudí museli začať zamestnávať najneskôr od 1. marca tohto roka.

Po novom sa dátum tejto podmienky zmení tak, aby mohli žiadať o pomoc podnikatelia, ktorí si biznis otvorili aj tesne pred pandémiou či počas leta. Nárok teda vznikne každému, kto začal podnikať a zamestnávať ľudí najneskôr 2. septembra tohto roka.

Kabinet tiež rozšíril okruh oprávnených žiadateľov zavedením súbehu príjmov. Napríklad športovci bez sociálneho poistenia, ktorí stratili príjem zo športu, ale majú iný príjem, môžu od novembra žiadať o príspevok pre podnikateľov bez príjmu vo výške 315 eur.

Od tejto sumy sa ešte odpočíta ich súbežný príjem a výsledok bude výška ich príspevku. Doteraz dostávali len 210 eur, ale s podmienkou, že nebudú mať iný príjem. Podobná úprava sa týka aj živnostníka umelca, ktorý stratil prácu napríklad v činohre, ale popritom je aj zamestnaný.

Po zmenách môže umelec žiadať o príspevok napríklad 810 eur, kvôli prepadu tržieb nad 80 percent zo živnosti. Od tejto sumy sa ešte odpočíta jeho súbežný príjem a výsledok bude výška jeho príspevku.

DPH sa znižovať nebude. Pomôcť má sto miliónov

Finančnú injekciu by mal od rezortu dopravy dostať aj sektor turizmu. „Cestovný ruch je bezpochyby najviac postihnutým odvetvím,“ myslí si generálny manažér Asociácie hotelov a reštaurácií Slovenska Marek Harbuľák.

Celkový balík pomoci len pre cestovný ruch by mal byť na úrovni 100 miliónov eur. Podľa ministra dopravy Andreja Doležala ide o jedno z najviac skúšaných odvetví. Schéma pomoci z jeho rezortu sa bude týkať kaviarní, hotelov, akvaparkov, múzeí, vlekov či sprievodcov v cestovnom ruchu.

O pomoc môžu žiadať v prípade, že im tržby od začiatku apríla do konca tohto roka klesli o viac ako 40 percent. Tržby sa budú porovnávať z vlaňajškom. Príspevok bude potom vo výške od štyroch do desiatich percent obratu príslušného mesiaca v minulom roku.

V praxi to bude vyzerať tak, že ak nejaká prevádzka v cestovnom ruchu prišla napríklad v auguste o sto percent tržieb oproti rovnakému obdobiu v minulom roku, ministerstvo dopravy jej uhradí maximálne desať percent z augustovej tržby v minulom roku.

Podnikatelia sa však nedočkali zníženia DPH v segmente cestovného ruchu. Slovenská 20-percentná sadzba je totiž jedna z najvyšších spomedzi všetkých krajín EÚ. Šéf rezortu financií na to má iný názor.

Foto: SHUTTERSTOCK

gastrolístky, reštaurácie Ilustračný obrázok.

„Upozorňujeme, že DPH nie je riešením problému, ktorému čelí tento sektor v dôsledku pandémie,“ tvrdí ministerstvo financií s dôvetkom, že nižšia sadzba nezvýši záujem o reštauračné a hotelové služby, ak je dôvodom nákaza.

Krízový štáb v nedeľu rozhodol, že sa v reštauráciách či baroch nebude môcť sedieť. Jedlo či nápoje si ľudia môžu zobrať len so sebou alebo si ich objednať na vonkajšiu terasu podniku. Prevádzky tak síce nemusia byť zatvorené, ale za takýchto podmienok to väčšina z nich aj tak urobí.

Podľa Jána Laša z iniciatívy Zachráňme gastro! sa možnosť výdaja jedla na terase týka len zlomku podnikov. Zároveň potvrdil, že väčšina reštaurácií bude úplne zatvorená, aj preto opäť volajú po odškodnení. V opačnom prípade príde ďalšia vlna prepúšťania.

Podnikateľom sa tiež skončil odklad preddavkov na daň z príjmov. Rezort financií ešte v septembri rozhodol, že „daňové prázdniny“ sa skončia na konci októbra. Daňovníci tak od novembra musia nabehnúť na starý režim a začať ich platiť bez ohľadu na prepad tržieb.

Štát podnikateľom ešte počas prvej vlny pandémie umožnil neplatiť daňové preddavky. Podmienkou bol celkový prepad tržieb o viac ako 40 percent. Tento odklad si ich ale počká. Rozdiel budú musieť dorovnať v budúcoročnom daňovom priznaní. (mhl)