Koniec jedno- a dvojcentoviek? Obchodníci sú za

Šimon Kučera, Pravda | 11.06.2020 06:00

Obchodníci, regulátor finančného trhu a aj program novej vlády sú za jedno: najmenšie mince by mali skončiť. Fungovať by to malo cez zaokrúhľovanie pri pokladnici. A to matematicky. Teda v prípade nákupu za 14,69 eura by zákazník platil 14,70 eura. A, naopak, pri nákupe za 13,24 eura by výsledná suma bola 13,20 eura. Cenovky v obchodoch by sa po vyradení drobných nemenili.

"Vo viacerých členských štátoch únie boli tieto drobné mince vyradené z obehu, čo prispelo k zjednodušeniu operácií s hotovosťou,“ hovorí prezident Zväzu obchodu Martin Katriak. Ide napríklad o Holandsko, Belgicko, Fínsko, Írsko aj Taliansko.

Obchodné prevádzky totiž najmenšie mince zaťažujú. A to cez poplatky komerčných bánk, tie platia pri odovzdaní firmy. Podľa viceprezidenta Zväzu obchodu Pavla Konštiaka sú neprimerane vysoké. "Najvypuklejšie je to v prípade 1-centových mincí. Odovzdanie 100 kusov je spoplatnené jedným eurom,“ hovorí. Obchodník tak platí rovnakú sumu, ako vloží.

Koniec drobných podporuje aj guvernér Národnej banky Slovenska Peter Kažimír. "Na jednej strane by sme šetrili isté náklady a na druhej strane by sme znížili aj ekologickú záťaž,“ povedal Kažimír. Práve najdrobnejšie mince sa totiž v praxi strácajú, a to presne pre spomínané privysoké poplatky za ich vklad do banky.

Teraz je u nás v obehu 870 miliónov kusov euromincí všetkých nominálnych hodnôt. Z nich takmer dve tretiny tvoria práve jedno- a dvojcentovky.

Slovensko už za sebou jedno rušenie drobných má – a to 10– a 20-halierových mincí. Tie od roku 2004 zrušila Národná banka Slovenska. Nákupy sa vtedy zaokrúhľovali matematicky nahor. Za všetkým boli náklady na výrobu haliernikov. Pôvodne sa uvažovalo aj o zrušení 50-halierových mincí, no nakoniec sa od toho upustilo.