Čo príde po pandémii? Ľudia si prácu udržia, platy však nie

Branislav Toma, Pravda | 01.05.2020 06:00
Kia Foto:
Firmy sa snažia nateraz si svojich ľudí udržať. Radšej ich nechávajú doma s nižšou mzdou. Počas prvého mesiaca pandémie tak o zamestnanie prišli len tisícky Slovákov. Podniky od masívneho prepúšťania odrádza hlavne viera v rýchle rozbehnutie výroby po skončení pandémie.

Od prepúšťania odrádza firmy aj podpora od štátu. Vďaka tomu na úradoch práce skončí oveľa menej ľudí ako počas predchádzajúcej krízy. "Odhadujeme, že prijaté opatrenia by mohli zabrániť strate približne 50-tisíc pracovných miest,“ povedal viceguvernér Národnej banky Slovenska Ľudovít Ódor. Ak by neboli opatrenia prijaté, hrozilo, že podľa neho o prácu príde až 150-tisíc ľudí.

Daňou za udržanie pracovných miest budú nižšie platy. Dnes totiž vo fabrikách robotníci odpracujú oveľa menej hodín ako pred vypuknutím krízy. Automobilky plánujú najbližšie mesiace vyrábať len v dennej a poobednej zmene. Ľudia kvôli tomu prídu o príplatky za nočné zmeny a vo väčšine firiem sa zamestnanci môžu rozlúčiť aj s odmenami.

"Zatiaľ sa situácia v podnikoch vyvíja lepšie, ako sme čakali. Momentálne máme hlásené prepúšťanie v 170-tich firmách a o prácu v najbližších mesiacoch príde viac ako 3-tisíc ľudí,“ povedal predseda OZ Kovo Emil Machyna. Ním vedené odbory pôsobia v 490 podnikoch.

Pomohli by ďalšie opatrenia

"Všetci dúfame, že opatrenia zo strany štátu pomôžu čo najviac stlmiť súčasný pád. Samozrejme, netreba ostať len pri nich a treba prijať aj ďalšie zmeny. Napríklad v budúcnosti by bolo určite dobré natrvalo zaviesť aj na Slovensku skrátený pracovný čas, takzvaný kurzarbeit,“ povedal tajomník Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták. V súčasnosti je totiž podpora vyplácaná z eurofondov. Domáce podniky môžu na jedného zamestnanca získať príspevok 1 100 eur v prípade, že ho nechajú doma na 80 percentách priemernej mzdy. Ak plat pracovníka klesne na 60 percent, zníži sa aj štátna podpora na 880 eur. Vláda sa takto snaží firmy motivovať k udržaniu čo najvyšších miezd.

Priamo v Nemecku sa na kurzarbeit skladajú samotné firmy spolu so štátom a zamestnancami. "Na prijatie takejto zásadnej zmeny bude treba aj na Slovensku dohodu všetkých sociálnych partnerov,“ uviedol minister práce Milan Krajniak. Firmy ďalej od štátu žiadajú zníženie prílišnej byrokracie a v hre je aj zmrazenie minimálnej mzdy. S tým však odborári určite súhlasiť nebudú. Podľa dnes platných zákonov má minimálna mzda stúpnuť z tohtoročných 580 eur na 656 eur v hrubom.

Nezamestnanosť rastie pomalšie

"Miera nezamestnanosti na Slovensku v marci stúpla na 5,2 percenta z februárových 5,1 percenta. To je menej, ako sa čakalo. Vysokú nezamestnanosť čakáme až v lete,“ povedal hlavný ekonóm Next Finance Vladimír Pikora. V priebehu marca prišlo o prácu presne 4 500 ľudí.

Inštitút finančnej politiky počíta s tým, že v tomto roku príde o prácu až 84-tisíc zamestnancov. Prvé náznaky je už vidieť v raste hromadných prepúšťaní za mesiace marec a apríl. Za necelé dva mesiace ohlásilo úradom práce masové vyhadzovanie ľudí 27 domácich firiem a o prácu v nich celkovo príde 4 490 ľudí. Slovákov tak čaká ťažké leto. "Vzhľadom na výpovedné doby a oneskorenie evidencie úradov práce môžeme očakávať zvýšenie nezamestnanosti najskôr v štatistikách v auguste,“ povedal analytik Inštitútu zamestnanosti a expert Progresívneho Slovenska na pracovný trh Michal Páleník.

Pracovných ponúk je výrazne menej

Domáce podniky ako prvé začali škrtať investičné projekty. Čoraz menej firiem preto hľadá nových zamestnancov. Zlé čísla je jasne vidieť na stránkach najväčšieho pracovného portálu Profesia. Oproti minulému roku sa totiž počet ponúk prepadol približne o dve tretiny.

"Dá sa povedať, že v počte nových pracovných ponúk evidujeme výrazný prepad. Táto situácia trvá zhruba 5 týždňov,“ povedala Nikola Richterová, hovorkyňa pracovného portálu Profesia. Ten minulý týždeň na svojich stránkach evidoval 2 054 pracovných ponúk. "Keď sa pozrieme na to, koľko ponúk prichádzalo každý týždeň na náš portál pred rokom, išlo o výrazne vyššie čísla, teda približne 5-tisíc ponúk,“ dodala Richterová. Najväčší prepad bol v cestovnom ruchu, gastronómii a hotelierstve – a to až o 88 percent.

O svoje pracovné miesta sa v časoch pandémie nemusia báť len ľudia pracujúci pre obchodné reťazce predávajúce potraviny a lekárne. "Akú-takú istotu majú aj ľudia pracujúci v sektore informačných služieb a donášok tovaru,“ dodal Páleník. Vo všetkých ostatných oblastiach ekonomiky hrozia hromadné prepúšťania.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ