Dvojaké nie sú len potraviny

Zdenka Kollárová, Pravda | 31.10.2017 07:00
summit za rovnakú kvalitu produktov pre... Foto: ,
Pred vyše dvoma týždňami summit v Bratislave poukázal na dvojaké potraviny v rôznych krajinách EÚ. Spotrebitelia sa však sťažujú, že okrem jedla sú na západe kvalitnejšie aj ďalšie spotrebné výrobky.
Nielen šunka, rybie prsty, kola či čokoládové guľôčky sú v Rakúsku kvalitnejšie ako rovnako zabalené výrobky predávané na Slovensku. Spotrebitelia sa sťažujú aj na to, že kozmetika zo západu vonia intenzívnejšie či plechy na autách z vyspelejších krajín sú pevnejšie a vydržia zjavne viac.

Zatiaľ ide často o skúsenosti spotrebiteľov, ale podobne sa to začínalo aj pri potravinách, kde sa napokon všetko potvrdilo testami.

Spotrebiteľské združenia teraz volajú po tom, aby sa testovanie potravín, ktoré skrývajú rôznu kvalitu výrobkov vo vyspelejších a menej vyspelých krajinách EÚ, rozšírilo aj na spotrebný tovar. Testovanie potravín zastrešil Brusel po tom, čo Slovensko, Česko či Maďarsko po rozboroch zloženia výrobkov dokázali, že producenti majú dvojaký meter. Niektorí výrobcovia si chybu priznali a napravili ju, iní sú ochotní zmeniť len obaly. Európska komisia hovorí o klamaní spotrebiteľov a o potrebe zjednocovania receptúr.

„Tento problém sa netýka len potravín, kozmetiky či detergentov, ale napríklad aj automobilov či finančných služieb,“ hovorí Petra Čakovská zo Spoločnosti ochrany spotrebiteľov (S.O.S.). V Poľsku existujú už roky špecializované obchody, kde dostať len pracie prášky určené na nemecký trh, dodáva.

Do S.O.S. dostali napríklad podnet od slovenských vodičov, ktorým v zahraničí zničil kapotu na aute obyčajný dážď, hoci autám okolo sa nič nestalo. „Servisáci to zdôvodnili tým, že máme iné plechy,“ hovorí Čakovská.

Riešili sa aj prípady, keď ľuďom len niekoľko mesiacov po kúpe auta nechceli uznať reklamáciu karosérie. „Vraj s nimi jazdia v regiónoch, kde sa používa agresívna posypová soľ,“ hovorí Čakovská.

„Sú indície. Už dlhšie sa hovorí, že autá vyrábané pre západné krajiny sú z hrubšieho plechu,“ hovorí Peter Lenárt z košického autoservisu Petrex Car. Rozdiely sú podľa neho aj v galvanizácii povrchovej úpravy, v laku a vo farbe. Rozdiel vidí Lenárt aj v uplatňovaní záruk. „Len čo je nejaký problém, tak sa snažia chybu pripísať vášmu užívaniu,“ hovorí. Na vine tak má byť posypová soľ, pri poškodení laku zase vtáčie exkrementy, vysvetľuje, a reklamáciu tak neuznajú.

Aféra Steelgate spochybnila aj oceľ v autách

To, že pri kvalite karosérie nemusí ísť len o pocity, dokazuje aj najnovšia aféra Steelgate. Prevalilo sa, že viaceré najmä ázijské automobilky používali plech japonskej oceliarne Kobe Steel, ktorá falšovala údaje o kvalite. Svojim odberateľom dodala 39¤000 ton ocele a hliníka, ktoré nezodpovedali normám. Dnes sú z nich autá.

Spotrebitelia sa pri podobných aférach pýtajú, či sa dané problémy nedejú opakovane s tým, že verejnosť sa o nich dozvie len niekedy.

Preukázateľné rozdiely sú podľa Lenárta aj v snímačoch tlaku, ktoré sa montujú do áut pre západný a východný trh. Snímače tlaku v pneumatikách sa do áut montujú povinne v celej únii. Ak dôjde k poklesu alebo k zmene tlaku v jednom z kolies, vodič je o tom informovaný. O defekte sa tak šofér dozvie skôr, ako má úplne prázdnu pneumatiku.

Brusel čaká na výsledky testov

Dvojakou kvalitou je po testoch českého ministerstva poľnohospodárstva známy aj prací prášok Persil. Ten, čo spoločnosť Henkel predáva na českom trhu, obsahuje podľa testov menej aktívnych látok. Český Persil tak perie o pätinu slabšie ako ten nemecký. Henkel sa obhajoval tým, že spotrebitelia v Česku a na Slovensku perú na vyšších teplotách a majú iný druh škvŕn ako spotrebitelia v iných krajinách Európy.

Prášky Persil sú podľa firmy na „podobnej vysokej úrovni kvality i účinnosti“. O zmene receptúr firma napriek kritike neuvažovala.

Spotrebitelia sa sťažovali aj na rýchlejšie sa míňajúce tonery do tlačiarní. Výrobcovia to však odmietajú a bez testov dôkazy o nekalých praktikách chýbajú.

„Zatiaľ nie sú dostupné relevantné informácie, ktoré by problematiku dvojakej kvality jednoznačne potvrdili, respektíve vyvrátili,“ hovorí právnik Európskeho spotrebiteľského centra Pavel Pavlovkin. Na centrum sa slovenskí spotrebitelia obracajú hlavne s reklamáciami na dopravné služby, spotrebný tovar do domácnosti, oblečenie a obuv.

Dvojaké sú aj služby

Pred tromi rokmi riešila sieť európskych spotrebiteľských center takmer dvetisíc prípadov neférových postupov požičovní pri cezhraničných objednávkach. Rovnaký počet ľudí sa na to sťažoval aj vlani. „Po zistení zahraničnej IP adresy v rezervačnom systéme poskytovateľa došlo k automatickému presmerovaniu a zákazníkovi bola vypočítaná vyššia cena,“ hovorí Pavlovkin.

Po medializácii a aktivitách komisie prišlo tento rok podľa neho k zlepšeniu. Dopravné spoločnosti Avis, Europcar, Enterprise, Hertz a Sixt zmenili svoje obchodné postupy tak, aby boli v súlade s pravidlami únie v oblasti ochrany spotrebiteľa. Po novom by tak už malo byť jedno, kde si človek auto v rámci členských krajín požičia.

Únia v súčasnosti rieši hlavne potraviny. "Nie je vylúčené, aby sa toto zameranie nemohlo neskôr rozšíriť vzhľadom na nové dôkazy založené na spoločnej metodike testovania na iné výrobky ako potraviny,“ hovorí Natália Podkonická zo zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. Metodológia pre kontrolu dvojakej kvality má byť vypracovaná v marci budúceho roka. A to aj s jednotným testovaním výrobkov, ktoré by malo prebiehať už vo výskumnom centre v Bruseli.

Má pečivo v Nemecku a Česku iné zloženie?

Problém okrem prístupu výrobcov vidí Čakovská aj v tom, že v krajinách, kde sa upozorňuje na horšiu kvalitu, je spravidla veľmi slabá vymožiteľnosť práva a nerozvinutá ochrana spotrebiteľa. Jednotný európsky trh naozaj nie je jednotný a v rôznych odvetviach napríklad potravinárstva platia často veľmi odlišné pravidlá, vysvetľuje Čakovská, ktoré producenti musia rešpektovať.

Napríklad pri pečive – v Nemecku uvádzajú pekári látky, ktoré obsahuje už upečený chlieb či rožok. V Česku však prikazuje legislatíva uviesť všetky látky použité počas celého procesu výroby. Výsledkom je, že pekárenské výrobky v Česku ich potom zdanlivo obsahujú viac. Spotrebitelia často nemenujú výrobky úplne konkrétne a skôr len porovnávajú kvalitu na Slovensku a v Rakúsku podľa svojich skúseností, vysvetľuje predsedníčka Združenia sociálno-právneho poradenstva pre každého Ľubica Hoffmanová.

Mnohé sťažnosti ľudí vychádzajú z pocitov a zo skúseností s užívaním výrobku. „Na Slovensku predávajú tuje, ale aj iné zelené rastliny v črepníkoch len zasypané zeminou, a rastliny tak vyhynú,“ sťažuje sa nespokojný zákazník. Spotrebiteľom sa nezdá ani čerstvosť zeleniny a ovocia. „Rezané ruže, čo kúpim v Rakúsku, vydržia dlhšie,“ ponosuje sa na slovenskú ponuku ďalšia zákazníčka.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ