Neškrtajte v eurofondoch, žiada 15 štátov únie bohatšie krajiny

TASR, SITA, pi | 05.10.2012 09:26, aktualizované: 
Barroso, Fico Foto:
Šéf Európskej komisie José Manuel Barroso (vľavo) a premiér Robert Fico počas stretnutia predsedov vlády zo skupiny Priateľov politiky súdržnosti v Bratislave.
Chudobnejšie štáty únie, ktoré z rozpočtu EÚ viac berú než do neho prispevajú, spolu s Chorvátskom žiadajú, aby sa neškrtalo vo fondoch určených na ich rozvoj. Ich požiadavku podporil aj šéf EÚ José Manuel Barroso.

Barroso sa zúčastnil v Bratislave na stretnutí zoskupenia Priateľov kohézie, ktoré združuje štáty, prijímajúce pomoc z kohéznych európskych fondov, ktoré pomáhajú udržiavať súdržnosť štátov únie a vyrovnávajú rozdielnu úroveň jednotlivých krajín. Predstavitelia 15 štátov Európskej únie (EÚ) a Chorvátska v pi­atok na stretnutí Priateľov politiky súdržnosti prijali spoločnú deklaráciu, týkajúcu sa podoby rozpočtu EÚ na roky 2014–2020.

Štáty zoskupené v tomto neformálnom zoskupení vyhlasujú, že EÚ potrebuje počas krízy viac ako kedykoľvek predtým mobilizovať všetky nástroje v prospech hospodárskeho rastu a pracovných miest. Tvrdia tiež, že nevidia priestor pre ďalšie škrty v kohéznej politike nad rámec toho, čo navrhla Európska komisia (EK) a že fondy treba smerovať najmä do menej vyspelých regiónov a krajín. Na rozpočte sa chcú dohodnúť do konca roka, inak je čerpanie eurofondov od 1. januára 2014 ohrozené.

„Považujem stretnutie za veľmi úspešné,“ vyhlásil predseda vlády SR Robert Fico, pre ktorého to bol jeden z najkratších summitov, aké v rámci EÚ zažil. Podotkol však, že stretnutie bolo dopredu dobre pripravené a text spoločnej deklarácie bol predrokovaný.

Barroso: Buďme priateľmi udržateľného rastu

Šéf EÚ José Manuel Barroso tiež vyzval štáty únie, aby sa ešte tento rok dohodli na rozpočte na roky 2014 až 2020.

Podľa Barrosa by sa „priatelia kohézie“ a „priatelia lepšieho vynakladania prostriedkov“ (štáty, ktoré sú čistými prispevateľmi do rozpočtu únie a presadzujú väčšie škrty v únijnom rozpočte) mali zjednotiť na platforme „priateľov udržateľného rastu“. Podľa Barrosa je rozpočet, ako ho navrhla Európska komisia, vyvážený a zaslúži si podporu.

Dohodu o rozpočte by si Barroso želal uzavrieť na novembrovej Európskej rade, kde budú predstavitelia štátov EÚ, prípadne do decembra. Uviedol, že ak dohoda nebude možná v tomto roku, o nič ľahšie by to nebolo ani v roku budúcom.

„Eurá, vynakladané na politiku kohézie, sú zároveň investíciami, ktoré podporujú aj iné časti Európy,“ povedal Barroso. Okrem fiškálnej konsolidácie potrebuje Európa aj program rastu. Podľa neho by bez eurofondov niektoré krajiny nemohli splniť záväzky vyplývajúce z Paktu stability a rastu. Premiér Robert Fico, ktorý je hostiteľom stretnutia, pripomenul, že v minulých rokoch až 76 percent verejných investícií na Slovensku pochádzalo z fondov únie.

Barroso ocenil Fica za ekonomické opatrenia a angažovanosť v európskych veciach. „Vieme, že niektoré z týchto reforiem su náročné,“ uviedol šéd komisie na margo Slovenska a dodal, že je to jediná cesta k udržateľnému rastu."

Fica za prípravu stretnutia pochválil aj šéf europarlamentu Martin Schulz, ktorý spoločnej deklarácii vyslovil podporu. „Chcem vyzdvihnúť osobné angažovanie sa Roberta Fica, premiéra, ktorý je jednoznačným hovorcom tejto skupiny Priateľov kohézie,“ uviedol Schulz.  Spoločná deklarácia 15 štátov EÚ je podľa jeho slov obrovským úspechom.

Slovenská vláda podporuje pôvodný rozpočet

Slovenská vláda podľa Fica podporuje pôvodný návrh rozpočtu z dielne EK. Komisia navrhuje v eurorozpočte na ďalších sedem rokov celkové výdavky 1,033 bil. eur, pričom na kohéznu politiku, teda na podporu menej rozvinutých regiónov a krajín, by malo ísť 339 mld. eur. V porovnaní so súčasným rozpočtom únie je to o 15,8 mld. eur, čiže o 4,5 percenta menej. Členské štáty únie, ktoré sú čistými prispievateľmi do jej spoločného rozpočtu, teda Veľká Británia, Francúzsko, Fínsko, Holandsko, Nemecko, Rakúsko a Švédsko, žiadajú znížiť celkový objem eurorozpočtu.

Neformálnu skupinu Priatelia kohézie tvorí 15 členských krajín EÚ: Bulharsko, Cyprus, Česká republika, Estónsko, Grécko, Maďarsko, Lotyšsko, Litva, Malta, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko. So skupinou úzko spolupracuje aj Chorvátsko, ktorého vstup do EÚ sa očakáva 1. júla 2013 poratifikácii zmluvy o pristúpení všetkými členskými krajinami únie.

.