Najväčšie ekonomiky eurozóny chcú podporiť rast 130 miliardami eur

ČTK | 22.06.2012 18:52
Francois Hollande, Angela Merkelová Foto:
Francois Hollande a Angela Merkelová počas tlačovej konferencie po stretnutí štyroch štátnikov v Ríme.
Predstavitelia Francúzska, Nemecka, Talianska a Španielska sa dohodli, že sa na summite Európskej únie na budúci týždeň pokúsia presadiť prijatie prorastových opatrení v celkovom objeme 130 miliárd eur.

Povedal to taliansky premiér Mario Monti, ktorý sa v Ríme stretol s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou, francúzskym prezidentom Françoisom Hollandeom a španielskym premiérom Marianom Rajoyom.

„Chceme, aby sa pre Európu dohodli významné prorastové opatrenia, ktorých objem dosiahne jedno percento hrubého domáceho produktu, čo je okolo 130 miliárd eur,“ povedal Monti. „Rast môže mať pevné základy len za predpokladu, že budeme mať fiškálnu disciplínu. A fiškálnu disciplínu možno dosiahnuť len ak budeme mať rast a tvorbu pracovných miest,“ dodal.

Taliansky premiér uviedol, že sa s kolegami na piatkovej schôdzke zhodol v tom, že pre zastavenie ďalšieho šírenia krízy sa zatiaľ urobilo pomerne dosť. Stále to ale vraj nestačí.

Hollande: Stretnutie položilo základy pre hospodársku integráciu

Hollande na schôdzke podporil zámer talianskeho premiéra, aby obidva európske záchranné fondy EFSF a ESM mohli na sekundárnom trhu nakupovať dlhopisy zadlžených krajín eurozóny. Ak by na to eurozóna pristúpila, pomohlo by to okrem Talianska i Španielsku. Zámer sa ale nepáči Nemcom.

Hollande zároveň povedal, že piatkové stretnutie v Ríme podľa neho môže slúžiť aj ako základ pre spomínaný summit, ktorý sa bude v Bruseli konať v dňoch 28. a 29. júna.

„Európska rada musí urobiť pokrok vo vytváraní dôvery v eurozóne aj v Európe. Ja myslím, že naša schôdzka bola pre dosiahnutie tohto cieľa užitočná,“ povedal Hollande. Schôdzka podľa neho položila základy aj pre hospodársku integráciu Európy.

Francúzsky prezident je tiež veľkým zástancom dane z finančných transakcií, ktorú je podľa neho potrebné zaviesť čo najskôr. Užitočné sú vraj aj spoločné dlhopisy za celú eurozónu, takzvané eurobondy, čo je ale návrh, o ktorom Nemecko nechce ani počuť. Podľa Hollandea by zavedenie eurobondov nemalo trvať desať rokov.

„Ja považujem eurobondy za jednu z možností. Ale nie až za desať rokov,“ povedal Hollande. „Ak tu bude únia a integrácia, budú eurobondy v Európe užitočným nástrojom a ja na tom budem ďalej pracovať,“ povedal prezident. Dodal pritom, že než sa európske štáty vzdajú suverenity a odovzdajú ju ústrednému orgánu v Bruseli, treba medzi nimi zabezpečiť väčšiu solidaritu.

Merkelová: Zodpovednosť a riadenie patria k sebe

Postoj Nemecka k spoločným dlhopisom za celú eurozónu je nemenný, čo na stretnutí v Ríme kancelárka Merkelová zopakovala. Podľa nej by sa jednotlivé členské krajiny najprv museli vzdať kontroly nad rozpočtom aj hospodárskou politikou, až potom sa dá uvažovať o tom, že Nemecko bude o návrhu premýšľať.

„Zodpovednosť a riadenie patria k sebe,“ povedala Merkelová a ako príklad uviedla, že zmluvy o Európskej únii vylučujú možnosť, aby európske záchranné fondy mohli priamo požičiavať španielskym bankám. Pravidlá fungovania bankového sektora si totiž môže vynútiť len španielska vláda.

Španielsky premiér Rajoy povedal, že sa s kolegami dohodol na aktivácii všetkých mechanizmov, ktoré sú v eurozóne potrebné na zabezpečenie finančnej stability. Monti potom dodal, že euro prežije a že to s eurozónou všetci myslia vážne.

„Očakávame, že pokiaľ ide o podporu hospodárskeho rastu, budú závery (nadchádzajúceho) summitu v porovnaní s tými predchádzajúcimi summitmi jasnejšie a dôveryhodnejšie,“ povedal Monti.

Taliansky premiér poznamenal, že Merkelová, Hollande, Rajoy aj on sám chcú, aby summit EÚ prišiel s jasnou strednodobou i dlhodobou víziou pre väčšiu integráciu eurozóny. Summit by vraj tiež mal upokojiť finančné trhy a ich očakávania. Dlhová kríza v eurozóne pritom na finančné trhy ťažko dolieha, čo je poznať napríklad z rastu výnosov štátnych dlhopisov. Španielske sú blízko kritických siedmich percent.