Grécko bez eura vráti Slovensko do hlbokej krízy

Analytici na slovenskom ministerstve financií predpokladajú, že ak si Grécko zvolí vládu, ktorá vráti krajinu k drachme, ekonomika celej eurozóny sa do roku 2013 prepadne o 3,5 percenta. Aj ich kolegovia zo súkromného sektora varujú, že odchod Grécka by slovenskou ekonomikou otriasol.

Scenár pracujúci s odchodom Grécka z eurozóny ráta s tým, že rast slovenského hospodárstva by sa po ňom tento rok priblížil k nule a na budúci rok by sa ekonomika prepadla o štyri percentá. To by podľa rezortu financií znamenalo nárast nezamestnaných asi o 50–tisíc ľudí.

Aj preto si podľa premiéra Roberta Fica odchod Grécka z menovej únie nikto rozumný nemôže želať. „Rovnako však cítim pevné rozhodnutie lídrov eurozóny rokovať aj o prípadnom odchode Grécka z eurozóny, pokiaľ by Gréci neplnili stanovené podmienky pomoci,“ dodal.

„Keď sa pozrieme na to, že naša ekonomika je dlhodobo ťahaná zahraničným dopytom, po veľkom zlome z externého prostredia možno očakávať, že ekonomika sa prepadne podobne, ako to bolo v roku 2009,“ konštatuje analytik ČSOB banky Marek Gábriš.

V prípade odchodu Grécka z eurozóny podľa neho hrozí prudký prepad objednávok a výrazný pokles pracovných miest. „Predpokladám, že na rad sa dostanú vyššie úspory domácností vzhľadom na neistú budúcnosť, spotreba domácností bude v červených číslach,“ dodáva Gábriš.

Odchod Grécka z eurozóny by sťažil plány slovenskej vlády na zníženie deficitu verejných financií z tohtoročných takmer päť percent výkonu ekonomiky pod tri percentá v roku 2013. Vláda chce získať 300 miliónov eur v tomto roku a 1,5 miliardy eur v budúcom roku. Pri konsolidácii ministerstvo financií najnovšie počíta tento rok s 2,5–percentným rastom hospodárstva a na budúci rok s rastom hrubého domáceho produktu o 2,6 percenta. V prípade odchodu Grécka, ktorý ministerstvo financií naďalej považuje „za veľmi málo pravdepodobný“, by však z rozpočtu vypadlo niekoľko stoviek miliónov eur.

Štát má na druhej strane v rámci plánovanej konsolidácie určité rezervy. Potreba konsolidácie na rok 2013 je podľa údajov ministerstva financií na úrovni 2,3 percenta výkonu ekonomiky a navrhované opatrenia sú zatiaľ v rozsahu 3,1 percenta HDP. Preto ak by nenastal krízový scenár odchodu Grécka, vláda by mohla v niektorých opatreniach ustúpiť a zároveň by jej zostali peniaze na priority. V hre sú podľa informácií Pravdy napríklad ústupky pri zvyšovaní odvodov pre zamestnancov.

Nutnosť postupne znižovať deficit verejných financií vyplýva z pravidiel EÚ, ktoré sa sprísnili práve po vypuknutí dlhovej krízy. Brusel chce, aby štáty šetrili a únia sa v budúcnosti už nedostala do situácie, keď musí viaceré krajiny zachraňovať len za cenu tlačenia nekrytých peňazí Európskou centrálnou bankou či cez finančnú pomoc z eurovalu. Kríza okrem Grécka vyústila už do pomoci pre Portugalsko, Írsko a Španielsko. Hovorí sa aj o možnej pomoci pre Taliansko.

Lídri EÚ prichádzajú s návrhmi, ktoré majú prehĺbiť fiškálnu a menovú úniu. V hre je väčšia kontrola národných rozpočtov, spoločný dohľad nad bankami cez bankovú úniu či až politická únia. Kam bude Európa smerovať, určí summit EÚ koncom júna.