Zastavme prebaľovanie potravín

Na čo dnes ľudia najviac hromžia?
Asi na kvalitu a bezpečnosť potravín. Denne sa totiž presviedčajú o tom, že Slovensko sa stáva zberným košom málo kvalitných a nie príliš bezpečných potravín. Najčerstvejší príklad je z konca minulého týždňa, keď sme objavili salmonelózu v Komárne. Máme podozrenie, že ju spôsobili vajcia prebalené na území Slovenska. Pravdepodobne pochádzajú z neevidovaného chovu z jedného susedného štátu.

Na Slovensku sa rad firiem živí distribúciou zahraničných potravín. Mnohé idú do obchodov prebalené do slovenských obalov, preto si ľudia myslia, že kupujú domáce výrobky. Posvietite si na „prebaľovačov“, ktorí vlastne obchodujú s ľudským zdravím?
Šéf veterinárnej a potravinovej správy mi už predložil návrh, akým spôsobom sa zosilní kontrola v distribučných centrách, ako aj v miestach, kde sa môžu potraviny prebaľovať. Prejdeme na systém 24-hodinovej kontroly vrátane sobôt a nedieľ. Na zvýšenú intenzitu kontrol vyčleníme pre inšpekciu peniaze. Situácia sa stala neúnosnou. Dovozcovia zdravie ohrozujúcich potravín musia niesť trestnú zodpovednosť. Aj kauza komárňanskej salmonely sa musí vyšetriť, a to do všetkých dôsledkov.

Zmenili ste vy osobne niektoré svoje spotrebiteľské zvyklosti, odkedy ste ministrom pôdohospodárstva?
Pokiaľ ide o nákupy potravín, len v sobotu pripadnú na mňa. A hoci kupujem iba zopár drobností ako maslo, šunku, chlieb, zaujímam sa, kto ich vyrobil. Mám svoje značky, poznám obchod, kde som si istý, že predávajú slovenské potraviny. Francúzi, Nemci, Rakúšania sú hrdí na svoje výrobky, a to najmä regionálne. To bolo kedysi aj u nás. Každý kuchár vie, že najlepšie sú čerstvé produkty a tie prirodzene dodávajú farmári, ktorí sú najbližšie k spotrebiteľovi.

Myslíte si, že spotrebitelia by mohli cieľavedomým výberom ovplyvniť ponuku v obchodoch?
Celkom určite. Bol by som rád, keby ľudia nakupujúci najmä vo veľkých obchodných reťazcoch uvažovali, ktorému produktu dajú prednosť pri nákupe. Viem, že je veľmi ťažké zorientovať sa v obrovskej ponuke výrobkov a neraz aj v informáciách na obale výrobkov, ktoré mätú spotrebiteľov. Množstvo posledných škandálov spotrebiteľov nabáda kupovať potraviny s rozhľadom. Aj preto ľudia už nepozerajú len na cenu. Veľké upratovanie začal robiť samotný Brusel, keď zakázal používať stovky zdravotných tvrdení vytlačených na etiketách potravín, pretože sú zavádzajúce. Chceme zo zákona dosiahnuť, aby spotrebitelia okamžite identifikovali krajinu pôvodu potravín – všetky slovenské budú niesť jasne slovenské symboly.

Nemci vydávajú na potraviny okolo 11 percent zo svojich príjmov, Slováci dvojnásobne viac. Nedávno ste ohlásili obnovenie Cenovej rady. Má to byť prostriedok, ako osedlať ceny potravín?
Niektoré médiá začali už meditovať nad tým, koľko bude stáť jeden rezeň. Toto nie je cieľ Cenovej rady. Jej úlohou je rozlúsknuť, kde sa nabaľuje marža, ktorá dvíha konečnú spotrebiteľskú cenu. Jednoducho, ľudia dostanú informáciu o tom, pri ktorých potravinách a u ktorých výrobcov a obchodníkov neoprávnene vznikajú dodatočné zisky. Už aj vzhľadom na to, že nákupná cena suroviny nepredstavuje často ani 20 percent z konečnej spotrebiteľskej ce­ny.

Na nič ľudia nereagujú tak podráždene, ako na zdražovanie potravín. Ako si monitorujete nálady obyvateľstva?
Na stôl sa mi dostávajú prieskumy niektorých marketingových agentúr. V jednom z posledných prieskumov ma zaujala informácia, že až 55 percent spotrebiteľov uprednostňuje slovenské potraviny, pričom len 22 percent opýtaných uviedlo, že dáva prednosť nízkej cene na úkor kvality. To je dobrá správa.

Myslíte si, že signalizuje rast občianskej potravinovej zodpovednosti?
Celkom určite. Tomu zodpovedá aj nová filozofia rezortu. Nie sme iba ministerstvo, ktoré podporuje záujmy poľnohospodárov, ale sme zodpovední aj za to, aby sa na pultoch objavili bezpečné potraviny, ktoré sú základom zdravého a bezpečného vývoja každého občana. Dlhoročné štatistiky ukazujú, že slovenské potraviny sú bezpečnejšie a kvalitnejšie, ako dovozové. Ak sa dnes predáva na pultoch len 50 percent potravín vyrobených na Slovensku, musíme to zmeniť.

Z čoho začnete?
Z hľadiska stratégie sme rozbehli práce na základnom dokumente, ktorý má zatiaľ názov Strednodobá koncepcia rozvoja poľnohospodárstva na Slovensku s horizontom do roku 2020 a výhľadom vývoja aj pre ďalšie desaťročie. Zároveň reagujeme na aktuálny stav. Zmeníme systém kontroly nielen spomínaných distribučných centier, ale aj reťazcov. Vytipujeme si supermarkety, ktoré predávajú najmenej kvalitné potraviny a sústredíme sa na ne. Nevyšleme tam jedného či dvoch inšpektorov, ale príde tam odrazu desať-dvanásť inšpektorov, ktorí tam v priebehu 48 hodín prevetrajú každú policu v obchode.

Prečo chcete obnoviť zákon o neprimeraných obchodných podmienkach, ktorý zrušila vláda Ivety Radičovej?
Jednoducho preto, že domáci dodávatelia sú veľmi znevýhodnení oproti dovozcom, čo poškodzuje celé slovenské poľnohospodárstvo a potravinárstvo.

Čo zo zákona budú mať spotrebitelia? Reťazce dostávajú ľudí do obchodov výhodnými akciovými ponukami. Vzniká dojem, že o blaho spotrebiteľa sa najviac stará práve obchod.
Takéto konštatovanie je veľký omyl. Obchodné reťazce vôbec nechránia spotrebiteľov…

…ale keď ľudia dostanú letáky na zľavy, zletia sa do obchodov ako osy na med…
Aj preto, že niektoré obchodné reťazce si nepočínajú férovo. Už niekoľko týždňov ide reklama jednej z veľkých sietí ponúkajúcej údajne ,,To najlepšie zo Slovenska, to najlepšie z Európy". Je to rozumne vymyslené, ale na pultoch je iba zlomok slovenských potravín. Obchodné podmienky sú nastavené tak, že zamedzujú domácim dodávateľom dodávať potraviny. Nedokážu totiž uniesť obrovské náklady vyvolané požiadavkami reťazcov. Cez takto zorganizovanú voľnú súťaž vytláčajú z pultov slovenské výrobky. Navonok ich síce propagujú, ale na pultoch sú v podstate minimálne zastúpené. Je to vytieranie zraku, s tým treba skončiť.

Koľko času potrebujete na to, aby ste zvýšili podiel slovenských potravín aspoň na 60 percent? Dosiahnete to za toto funkčné obdobie?
To si netrúfam povedať. Musíme urobiť rad zmien, to sa nedá dosiahnuť jedným, dvoma zákonmi. Treba urobiť niekoľko systémových krokov, aby sme sa dostali k cieľu, a tým je nie 60, ale 80 percent slovenských potravín. Nemám nič proti kvalitným zahraničným potravinám, ale tie sa celkom iste budú predávať za inú cenu, než tie, ktoré sa dnes dovážajú z Poľska či iných štátov. Poriadok dosiahneme, keď budeme mať o dovoze prehľad, preto sa dovozca potravín bude musieť povinne zaevidovať na príslušnej regionálnej potravinovej a veterinárnej správe. Všetky potravinové škandály, ktoré zasiahli Slovensko, vyplynuli aj z toho, že dovozy neboli evidované.

Oživením poľnohospodárstva chcete vytvoriť tisíce pracovných príležitostí. Môžete skonkretizovať zámer zakladať malé družstvá výrobcov ovocia a zeleniny?
Prečo sa dostalo poľnohospodárstvo do súčasného stavu? Je to aj výsledok nevhodne nastavanej dotačnej politiky. Farmári, pestovatelia monokultúr – obilnín, olejnín raketovo vyštartovali hore s objemom produkcie i so ziskom aj preto, lebo mali veľmi dobre nastavené podmienky cez jednotnú platbu na plochu. Okrem toho tu boli príplatky za znevýhodnené podmienky či ekologizáciu. Výsledkom bolo potlačenie až zdecimovanie živočíšnej výroby, rozpad výroby bravčového a hydinového mäsa, jednoducho systém bol zle nastavený.

Čo s tým chcete robiť?
Rýchle prijať spomínanú strednodobú koncepciu pre rozvoj poľnohospodárstva. Poľnohospodárstvo je ideálny sektor na efektívne riešenie nezamestnanosti a tomu prispôsobíme aj dotačnú politiku. Čiže podporíme chovateľov ošípaných, farmárov špeciálnej rastlinnej a živočíšnej výroby. Ovocinárstvo, zeleninárstvo, chov oviec a kôz by mali oživiť územia, kde je málo pracovných príležitostí, ale je dostatok napríklad lúk, či kedysi bolo rozvinuté zeleninárstvo.

Koľko malých družstiev je reálne vytvoriť a čo im ponúknete?
Zakladanie nových družstiev predpokladáme robiť v spolupráci s obecnými úradmi. Najvyššia nezamestnanosť je na dedinách, kde je najväčší podiel nekvalifikovanej pracovnej sily. Nie je tam ani kapitál na vlastný rozvoj, preto musí štát začať ako prvý. Začneme v oblastiach, kde nie je dostatok priemyslu. Nie v okolí Bratislavy či Nitry. Efekt to bude mať, keď to urobíte na juhu stredného Slovenska.

Budú chcieť ísť ľudia po násilnej kolektivizácii a po čerstvých zážitkoch z rozpadu družstiev nanovo do družstiev?
Nepripravujeme nijaký univerzálny model na zakladanie družstiev. Pestovanie zeleniny pod fóliou je vhodný projekt pre rodinné farmy. Farmár, ktorý bude hospodáriť s členmi svojej rodiny, dostane prostriedky na rozbeh. Pri iných typoch podnikania – ako chov moriek, hydiny či ovocinárstva – by sme v spolupráci so ZMOS-om vytvorili družstevné spoločnosti, do ktorých by štát kapitálovo vstúpil, dal by peniaze potrebné na nákup techniky. Okrem toho štát bude musieť urýchliť pozemkové úpravy, bez pôdy sa nedá podnikať. Po ekonomickom upevnení špecializovaných družstevných hospodárstiev z nich štát vystúpi. Modelov, či to bude rodinná farma, alebo farma pod dohľadom miestnej samosprávy, alebo dočasne pod kontrolou štátu, bude viac.

Koľko vznikne na jar budúceho roku takýchto družstiev?
Na jar nebude založené zrejme ešte ani jedno. Musíme celú koncepciu pripraviť a podoprieť ju štátnou – národnou dotáciou. Musíme rokovať s ministerstvom financií a pochybujem, že by sme dnes dostali nejaký bianko šek zo štátneho rozpočtu. Teraz sa dokončujú rokovania o reforme Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ. Na projekt nového typu družstiev by sa mali využiť aj európske prostriedky.

Bude spotrebná daň na víno?
Vinári povedali, že by najradšej zachovali súčasný status quo. S tým nemôžem súhlasiť, veď podiel slovenských vín na trhu ustavične klesá, je to už len asi 40 percent. Dali sme si za domácu úlohu, že pripravíme možnosti a spôsoby na podporu slovenských vinárov.

Takže chcete víno najprv zdaniť a z výnosu dane podporiť domácu výrobu?
V priebehu pár týždňov by sme sa znova mali stretnúť. Uvidíme, aký bude výstup z jednej aj druhej strany.

Vinári tvrdia, že správa daní bude viac stáť, ako to, čo sa vyberie.
To je ich názor, určite by MF SR nenavrhovalo takúto formu, keby mal štátny rozpočet na tom prerobiť.

Zvýšia sa spotrebné dane na pivo a liehoviny?
Myslím si, že je to plánované v rámci konsolidácií verejných financií.

Ešte v priebehu tohto roka?
Na budúci rok.

Ako chcete riešiť stav v Slovenskom pozemkovom fonde? Vláda má generálnu riaditeľku, opozícia prakticky celý aparát. Výsledkom je nečinnosť.
Veľmi dôležité bolo vymenovať generálnu riaditeľku SPF. Stala sa ňou Gabriela Matečná. Nie je nominantkou zvonka, ale človek z fondu, ktorý má za úlohu dohodnúť sa so zamestnancami, aby sa veci vrátili do pôvodného stavu. Pokiaľ sa to nepodarí, máme samozrejme pripravené právne riešenie.

Aké?
Máme právnu analýzu, podľa ktorej nové pracovné zmluvy boli podpísané nezákonným spôsobom. Súdy isteže nerozhodnú okamžite, bude to na dlhšie. Musíme ,,spohybniť" SPF. Nedovolím odsúhlasiť rozhodnutia fondu, ak podklady robia ľudia, ktorí sa nezákonným spôsobom po voľbách 7. apríla 2012 nechali zabetónovať do funkcií. Akoby im štátna správa vo forme pracovných miest na fonde patrila až do odchodu do dôchodku. To predsa nie je možné.

Aká je teda realita?
Zatiaľ pracovníci fondu dostávajú plat, ale nič nemôžu robiť, lebo žiadne rozhodnutia nemôžu pripraviť. To nie je najvážnejší problém SPF. Dôležité je, ako sa bude fond správať, keď odstránime túto prekážku. Kľúčové je, ako bude nakladané s majetkom štátu a neznámych vlastníkov pri pozemkových výmenách a predajoch. Nová generálna riaditeľka má pripraviť smernicu, podľa ktorej sa bude musieť minimálne 2 až 4 týždne každý prevod pred zasadnutím pozemkovej rady zverejniť na internetovej stránke. Zároveň sa zverejní aj návrh zmluvy, podľa ktorej by sa mal daný prevod zrealizovať. Verejnosť bude teda vopred – najmenej dva týždne – informovaná, o akých výmenách a predajoch pozemkov sa bude rozhodovať. Zároveň do desiatich dní bude musieť fond zverejniť všetky podpísané zmluvy, aby si verejnosť mohla skontrolovať, či sú zmluvy identické s tým, ako boli navrhnuté.