Slovenské vína pozlátil francúzsky test

Paríž je ojedinelým zápolením vinárov. Francúzi sa na konkurze chcú ubezpečiť, že naďalej udávajú vinárske trendy a vinári z piatich kontinentov im zasa kontrujú mokmi dokazujúcimi, že sú najmenej také dobré ako imidžové vína francúzskych rivalov.

Slovensko malo na parížskej výstave 78 vzoriek, necelú polovicu z toho, čo prudko sa vzmáhajúce české vinárstvo (166 vzoriek). „V mikrosúboji tradičných rivalov sme vyhrali, keď slovenskí vinári získali štyri zlaté medaily a Česi len tri, iba v strieborných boli úspešnejší susedia, keď dosiahli striebro pre 25 a Slovensko pre 22 vín. "Na percentá“ vyhral ľavý – slovenský breh Moravy nad pravým česko–moravským 33:16."

Toľko štatistika, ktorú vyhotovil slovenský degustátor Fedor Malík, priamy účastník Vinalies Internationales Paris. Malík, hoci je profesorom vína, neskrýva, že do Paríža sa chodí učiť. Na výstave bol už pätnásty raz za sebou a nazval ju univerzitou všetkých konkurzov.

Najväčším prekvapením, či skôr potvrdením javu, ktorý svetoví znalci vína už naznačovali v minulosti, je vyrovnávanie terroirových rozdielov medzi vínami.

„Dokonalosť technológii potláča terroir,“ znie Malíkova definícia. A po poslednej parížskej prehliadke 3 353 vín zo 44 krajín sveta si dovolil poznamenať, že z terroiru, ktorý vtláča vínu nezameniteľnú pečať jeho rodiska, sa stáva filozofi cká koncepcia. Dôležitá je technológia. „Vína sa kvalitou rýchlo vyrovnávajú bez ohľadu na to, či sú zo severnej alebo južnej pologule.“

Slovensko upútalo pozornosť opäť ružovými a bielymi vínami. Hneď dva ružové kabernety získali zlato – jeden od trnavskej dvojice Vladimír Mrva a Peter Stanko a druhý od Pezinčana Petra Matyšáka. Šťavnaté, po lesnej jahode a čiernej ríbezli ovocné a eroticky pikantné, také je Mrvovo a Stankovo rosé víno z Vinodolu, kde sa narodil aj slávny svetový šampión 2009. Matyšákovo rosé pôvodom z Hlohovca vyvoláva silné emócie stimulované vôňou lesného ovocia a chuťou vlahej májovej noci.

A potom tu máme dva biele skvosty. Sauvignon, víno s prezývkou chameleóna. V takomto podaní ho prezentoval Vinosadčan Martin Pomfy a urobil radosť sebe aj vinohradníkom z Jasovej, odkiaľ pochádza hrozno. Víno so zrelou figou v pohári a pritom hybké a svieže.

Napokon jeden vzrušujúci bozk od Rulandského sivého zo šebovského Chateau Modra. Poznáte rozprávku o Nebojsovi? Nuž tento ľúbosť vzbudzujúci mok sa narodil v dedinke Nebojsa pri Galante. Akokoľvek je dôležitá technológia, v pozadí vína bude vždy jeho pôvod. Veľké víno bude veľkým dovtedy, pokým svoju rodnú reč nezaprie. Aj keď svetu vládnu všemocné a rozdiely zotierajúce technológie.

Berme teda Paríž ako pokropenie slovenského vína živou vodou do ďalšieho kola zápasu, kde stále viac hrá prím marketing a neraz iba lacná cudzokrajná zvodnosť.