Napriek snahe ľudí za SaS plynovod zostal v SPP

Za to, aby sa štvrtkové valné zhromaždenie konalo, pritom v predstavenstve SPP hlasovali okrem zahraničných privatizérov aj nominanti dosadení do podniku ministerstvom hospodárstva pod taktovkou Juraja Miškova (SaS).

Šéf rezortu v stredu tvrdil, že nominantom dal pokyn, aby konanie mimoriadneho valného zhromaždenia nepodporili. Za hlasovanie proti jeho pokynom však zástupcov zrejme nepostihne. Na otázku, či voči nim vyvodí zodpovednosť, rezort do uzávierky aktuálneho vydania reakciu neposkytol.

Člen predstavenstva SPP berie mesačne aj niekoľko tisíc eur. Bývalý šéf rezortu tvrdí, že nominantov by v prípade takéhoto konania do piatich minút odvolal. „Ľudia, ktorí sú ochotní prizerať sa na okradnutie všetkých občanov Slovenska, nemajú v predstavenstve SPP čo robiť,“ podčiarkuje Ľubomír Jahnátek (Smer).

Zahraniční privatizéri podľa Jahnátka prevod tranzitného plynovodu dôkladne analyzovali. „Hlasovanie chceli zdôvodniť existenciou predpisov Európskej únie, ktoré sú nadradené slovenským zákonom a hovoria, aby plynovod bol vlastníctvom firmy vykonávajúcej tranzit,“ vysvetľuje bývalý šéf rezortu. Tento argument použil viackrát Miškov pri zdôvodňovaní, prečo nominanti štátu hlasovali za štvrtkové valné zhromaždenie.

Okrem toho však existuje aj možnosť, že časť stanov SPP upravujúca hlasovanie na valnom zhromaždení je neplatná, keďže v dokumente je zakotvené, že všetky uznesenia musia prejsť 52–percentnou väčšinou všetkých akcionárov, tak ako hovorí privatizačná zmluva. Podľa niektorých právnych výkladov je to však diskriminácia menšinových vlastníkov, keďže podľa Obchodného zákonníka je možné takúto podmienku zakotviť iba pre vybrané rozhodnutia a nie pre všetky.

Túto situáciu bolo možné riešiť aj tak, že štát by rokoval o zmene privatizačných zmlúv. „Keby Slovensko získalo rovnakú kontrolu aj nad dcérskymi firmami ako nad materským SPP, s prevodom by nebol žiadny problém. Ak by s tým zahraniční akcionári nesúhlasili, vláda by im mohla v treťom liberalizačnom balíčku prikázať, aby sa dcérskeho eustreamu úplne zbavili,“ mieni Jahnátek.

Miškov vo svojom návrhu prevzatia tretieho liberalizačného balíčka s týmto variantom nepočítal. Z troch možností, ktoré balík ponúka, si totiž ministerstvo hospodárstva vybralo variant takzvaného nezávislého prevádzkovateľa prepravnej siete. Európska legislatíva mala byť prijatá do slovenských predpisov už vlani v marci. Štátny tajomník rezortu Kristián Takáč (nominant SaS) pred časom naznačil, že jedným z dôvodov na meškanie boli prebiehajúce rokovania s potenciálnym kupcom podielu zahraničných privatizérov.

Medzi podpredsedom SaS pre marketing Miškovom a šéfom Smeru Robertom Ficom sa v stredu rozhorel súboj, v ktorom sa navzájom obviňovali z klamstiev. Miškov tvrdil, že valné zhromaždenie vo štvrtok nebolo uznášaniaschopné, tak ako vopred avizoval. Obchodný zákonník však pojem uznášaniaschopnosť nepozná a mimoriadne valné zhromaždenie bolo vo štvrtok schopné prijímať rozhodnutia.

„Zástupca francúzskych a nemeckých spoluvlastníkov plynární aj bez účasti Slovenska navrhol členov orgánov. Vzápätí ich však neodsúhlasil,“ hovorí zdroj blízky dosluhujúcej vláde, ktorý si neželal byť menovaný. Jahnátek takéto konanie zahraničných akcionárov vysvetľuje tak, že ním Slovensku dali jasne najavo, že prevod zrealizovať mohli, ale po tlaku politikov to nespravili.