Radičová odmietla podporiť Maďarsko v spore s Bruselom

Svoj postoj Radičová zdôvodnila politikou dôsledného vyžadovania pravidiel, na ktorých tvorbe sa Slovensko podieľalo. Poukázala pritom na zásahy maďarskej vlády do druhého piliera ako na „krok, ktorý je z hľadiska konsolidácie verejných financií neprijateľný“. Potvrdila tak „plnú podporu“ stanovisku Európskej komisie k problematickému vývoju verejných financií v Maďarsku.

„Budeme veľmi konkrétne sledovať všetky kroky vývinu verejných financií v Maďarsku a pokiaľ Maďarsko prijme kroky, ktoré sú naozaj reformné a naozaj konsolidačné, tak si môžu byť istí, že budú mať podporu Slovenskej republiky,“ povedala Radičová.

Premiéri V4 diskutovali aj o takzvanom fiškálnom pakte, ktorý počas piatkového stretnutia podpíšu lídri všetkých krajín EÚ okrem Británie a Česka. Podľa Radičovej v tomto bode nenastal žiadny rozpor, keďže český premiér Petr Nečas napriek odmietavému postoju svojej krajiny nevzniesol ani jednu vecnú námietku voči obsahu zmluvy.

Slovensko má piate najnižšie ohrozenie rizikom chudoby

Slovenská premiérka Iveta Radičová zdôraznila, že Slovenská republika má piate najnižšie ohrozenie rizikom chudoby spomedzi krajín EÚ. „Určite je pre každú krajinu dôležité, ako obstála alebo neobstála v plnení nevyhnutných úloh potrebných na to, aby sme spoločne vyriešili dôsledky dlhovej krízy a aby sme naštartovali ekonomický rast,“ povedala Radičová. Čo sa týka Slovenska, vzhľadom na skrátené volebné obdobie v plnej miere splnilo zo šiestich naplánovaných reforiem len tri, napriek tomu však nie je medzi krajinami, kde je potrebné ďalšie hĺbkové vyhodnocovanie.

Radičová v tejto súvislosti zdôraznila, že „podľa merania chudoby a rizika chudoby, indikátorov a znakov, ktoré sú rovnaké pre všetky krajiny, Slovenská republika má piate najnižšie ohrozenie rizikom chudoby“. „Zaradenie v tomto porovnávaní nám mnohé krajiny úprimne závidia. Chápem občanov, že im to nestačí, a preto je nevyhnutné v reformných krokoch aj po blížiacich sa voľbách pokračovať a dotiahnuť ich,“ dodala.

V súvislosti so sprísňovaním rozpočtovej disciplíny Radičová zdôraznila, že slovenská vláda už „od prvého momentu“ presadzovala nutnosť zmien a pravidiel v rámci celej EÚ, pričom podporu spoločných mechanizmov podmienila okrem iného zavedením sankcií pre krajiny, ktoré nedodržiavajú pravidlá. Slovensko pritom s takýmito požiadavkami prišlo ako jedna z prvých krajín, nemôže preto súhlasiť so žiadnymi ústupkami týkajúcimi sa vymáhateľnosti pravidiel. Ako negatívny príklad Radičová uviedla Maďarsko, ktoré siahlo občanom na úspory v druhom dôchodkovom pilieri, aby vykrylo rozpočtový deficit.

Radičová podľa vlastných slov víta takzvaný fiškálny pakt, ktorý pod oficiálnym názvom Zmluva o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii v piatok podpíšu lídri 25 členských krajín EÚ. Skutočnosť, že dvaja členovia sa rozhodli zostať mimo, slovenskú premiérku „mrzí“, považuje to však za prístup dobrovoľnosti, ktorý bol Európe „vždy vlastný“. Je však presvedčená, že „nemáme inú voľbu, ako takéto riešenia a rozhodnutia podporiť a realizovať“.

Van Rompuy zostáva prezidentom EÚ

Stály predseda Európskej rady Herman Van Rompuy vo štvrtok uviedol, že koniec dlhovej krízy v krajinách eurozóny je na dosah. Rompuy sa tak vyjadril pred začiatkom summitu v Bruseli, kde by lídri mali podpísať dohodu o vytvorení takzvanej fiškálnej únie a rozpočtovej disciplíne.Podľa belgického diplomata nie je síce kríza úplne prekonaná, no „všetko, čo sme podnikli, prináša svoje ovocie“.

Bývalý premiér západoeurópskej krajiny si myslí, že je „možnosť na zmenu pohľadu“ a nastolenie základnej otázky, ako zvýšiť rast európskej ekonomiky a vytvoriť pracovné miesta.

Lídri EÚ vo štvrtok potvrdili Hermana Van Rompuya vo funkcii stáleho predsedu Európskej rady na obdobie od 1. júna 2012 do 30. novembra 2014. Zvolili ho tiež za predsedu summitov eurozóny. Van Rompuy na internetovej sociálne sieti Twitter rozhodnutie Európskej rady privítal. „S potešením prijímam druhé funkčné obdobie,“ napísal a dodal, že „Európe bude v tomto rozhodujúcom období slúžiť zodpovedne“. Van Rompuyovi vyprší funkčné obdobie po dva a pol roku strávenom v kresle europrezidenta v máji.

Eurozóna smeruje k schváleniu 100 miliárd pre Grécko

Eurozóna smeruje k uvoľneniu takmer 100 miliárd eur v rámci núdzovej pomoci Grécku, ktorú menová únia odsúhlasila minulý týždeň. Uviedli to ministri financií eurozóny, ktorí sa stretli pred štvrtkovým summitom Európskej únie. „Preskúmame to dnes a ak sú splnené podmienky, môžeme rozhodnúť o schválení detailov, ktoré potrebujeme na realizáciu výmeny dlhopisov medzi Gréckom a jeho súkromnými veriteľmi,“ povedal nemecký minister financií Wolfgang Schäuble. „Podľa toho, čo som už počul, to vyzerá tak, že Grécko dosiahlo pokrok. Preto si myslím, že dnes urobíme dôležitý krok,“ dodal.

Grécko malo do 29. februára rozhodnúť o množstve reforiem, aby sa mohli začať uvoľňovať financie v rámci núdzovej pomoci v sume 237 miliárd eur odsúhlasenej minulý mesiac. „Zatiaľ mám dosť pozitívny dojem z toho, že Grécko v posledných hodinách odviedlo veľký kus práce,“ uviedla šéfka Medzinárodného menového fondu (MMF) Christine Lagardeová po príchode na rokovanie. „Grécko podniklo najdôležitejšie kroky,“ poznamenal luxemburský minister financií Luc Frieden.