Znížiť dlhy a zároveň rásť. Ako na to?

Druhá pomoc Grécku sa ešte ani nerozbehla a už mnohí ekonómovia aj politici hovoria, že nebude posledná.
Všetci veríme, že to bude posledná pomoc. Rizikom je, či budú Gréci v stave vrátiť sa na finančné trhy a požičať si, keď sa program o dva roky skončí. Riziko si z najväčšej miery vedia odkontrolovať sami. Ak budú program napĺňať, budú sa správať zodpovedne, rozbehnú tak konsolidáciu, ale najmä hospodársky rast. A ako sa budú napĺňať indikátory pokroku, tak predpokladáme, že by sa mala vytvárať silná dôvera na trhoch voči Grécku. Ak to nebudú robiť, tak logicky tam dôvera nebude a potom je otázka, čo ďalej s Gréckom. Samozrejme, okrem toho môžu nastať nepredvídateľné okolnosti, ak by došlo k nejakému katastrofickému vývoju v globálnej ekonomike.

Okrem záchrany problémových krajín sa už začína hovoriť aj o potrebe naštartovať rast. Čo konkrétne treba pre to robiť?
Na úrovni celej únie sú najdôležitejšie štrukturálne reformy. My máme v tomto šťastie, že už ich máme za sebou. Reformy, ktoré dnes robia Grécko, Portugalsko aj Španielsko, sme urobili pred piatimi až desiatimi rokmi. Pre nové členské krajiny z bývalého komunistického bloku je obrovská výzva vytvoriť podmienky na inovatívny rast, teda rast, ktorý nebude ťahaný iba nízkymi platmi a nákladmi. Pretože náklady stúpajú a, chvalabohu, aj platy rastú a chceme, aby rástli naďalej.

U nás sa začalo diskutovať, či dávať zahraničným investorom stimuly automaticky, alebo či ich podmieňovať napríklad vývojom.
Práve to je problém, keď sa ekonomický rast orientuje na aktivity s nízkou pridanou hodnotou. Lacná veľkovýroba sa dá robiť kdekoľvek na svete. Ak investor vie, že je naňho naviazaných niekoľko tisíc pracovných miest, tak najjednoduchšie je, aby vládu vulgárne povedané vypaľoval, teda povedal jej, že ak chcete, aby ľudia zostali zamestnaní, musíte nám ďalej zaplatiť. Jedným zo spôsobov, ako sa tomu dá zabrániť, je, že investor sem nepríde preto, že sme mu zaplatili viac ako ostatní, ale preto, že sú tu lepšie podmienky ako inde. A v globálnej ekonomike je kľúčovou výhodou kvalita ľudí. Na nej je postavená celá vedomostná ekonomika.

Dnes však nevieme ponúknuť nič iné ako nízke platy, prípadne výhodný daňový systém. Čo v takejto situácii?
Problém je, ako je možné, že ešte dnes sme stále odkázaní na takýchto investorov, keď minimálne pred šiestimi rokmi sme o tomto probléme vedeli. Už vtedy sme kroky na odstránenie tohto problému veľmi jasne opísali v stratégii Minerva. Lenže veľmi málo z týchto vecí medzitým vlády urobili. Sú tu stále diskusie o tom, či máme dostatočne flexibilný pracovný trh, či máme vysoké odvody, ale z praktického hľadiska si nemyslím, že toto sú kľúčové problémy Slovenska. Kľúčový problém, ktorý sa dostatočne nerieši, je radikálne zvýšenie investícií do ľudí a do vzdelávania, výskumu, vývoja, podpory technológií a ich prenosu do praxe.

Prečo sa to nepodarilo naštartovať?
Prvá Minerva sa robila približne rok pred voľbami. Čiže veľa sa realizovať nestihlo a nová vláda mala iné priority. Teraz sme sa snažili rýchlo zorientovať a urobiť nielen novú stratégiu, ale aj veľmi konkrétne kroky. Väčšina z nich sa len rozbieha a je veľmi dôležité, aby sa neprestalo preto, že príde nová vláda.

Snažili ste sa zapojiť do projektu aj opozíciu?
Áno, dôležité je, že Minerva je apolitická, nie sú to pravicové alebo ľavicové kroky. V prvom rade sú to pragmatické kroky, ktoré musí spraviť každý, kto má záujem, aby krajina išla dopredu. Potešilo ma, že keď sme o tom oficiálne rokovali v tripartite, zástupcovia zamestnávateľov aj odborov vyjadrili podporu. Jediná výhrada bola, že by na to malo ísť ešte viac zdrojov. Takisto niektorí dôležití zástupcovia opozície, napríklad predseda výboru pre vzdelávanie (Dušan Čaplovič zo Smeru, pozn. red.), vyjadrili tejto myšlienke podporu a veľmi ma tešil jeho záujem, aby nezostala stáť ani po výmene vlády.

Priniesla už Minerva nejaké výsledky?
Obnovili sme štipendium Milana Rastislava Štefánika. Je to dôležité z dvoch dôvodov. Štipendiá umožňujú mladým ľuďom dostať sa na najlepšie svetové univerzity bez ohľadu na sociálne zázemie. A keďže vláda na to dáva peniaze daňových poplatníkov, je dôležité, aby za to niečo dostali naspäť, a preto podmienkou štipendia je, že sa potom musia vrátiť na Slovensko a robiť vo verejnej správe. A kvalita verejnej správy je dnes jedným z najväčších problémov na Slovensku.

Koľko študentov dostalo podporu?
Ročne je to od dvoch do piatich ľudí. Napríklad dvaja ľudia, ktorí pracovali na Minerve, boli bývalí študenti práve z tohto štipendia. Väčšinou sú to ľudia s hlbokým presvedčením, že nikdy by sa na Slovensko nevrátili do verejnej správy, ak by nemali takú podmienku. Toto je príklad jedného opatrenia, ktoré je zdanlivo nepodstatné, ale je naozaj dôležité, pretože Slovensko je malá krajina a ľudí, ktorí robia na ministerstvách, nie je až také kvantum. Takže keď tu príde za pár rokov niekoľko desiatok vysokokvalifi­kovaných ľudí, ktorí chcú naozaj veci meniť a majú na to aj know-how, tak to môže výrazne posunúť kvalitu verejnej správy, čo je naozaj najdôležitejšia podmienka, aby sa tu robili rozumné politiky pre krajinu.

Hlavnou témou pred voľbami je však šetrenie alebo zvyšovanie daní. Nehrozí, že budú zastavené takéto projekty?
Podľa mňa to hrozí, pretože sa to stalo už niekoľkokrát v minulosti. Pritom si to nevyžaduje veľké peniaze, je to naozaj skôr otázka, či tu sú lídri, štátnici, ktorí majú jasnú víziu, jasne chápu, čo krajina potrebuje a sú schopní to cielene presadzovať v praxi.

O akej sume hovoríme?
Keď sme vyrátavali, koľko by všetky nástroje v rámci Minervy ročne stáli, tak rádovo to vychádzalo do sto miliónov eur zo štátneho rozpočtu. Čo nie je malá suma, ale berúc do úvahy, koľko peňazí ide len do základných a stredných škôl, je to zanedbateľná položka.

Aké sú ďalšie kroky?
Sú sústredené v troch oblastiach. Jedna oblasť sú ľudia, teda skvalitňovanie vzdelávania a výskumnej bázy, druhá oblasť je infraštruktúra výskumu a vývoja, teda aby tí ľudia mali na čom robiť, a treťou je podpora inovatívneho podnikania. A všetky oblasti sú navzájom previazané. Keď potrebujete špičkových ľudí, ktorí majú nápad, ale ten nevznikne z vákua, ale napríklad v univerzitnom prostredí špičkového výskumu, potom sú potrebné mechanizmy, aby tí špičkoví vedci mali motiváciu, kapacitu a schopnosti urobiť z toho firmu a úspešne ju ďalej rozbehnúť. Napríklad chceme vytvoriť systém, ktorý by umožnil špičkovým slovenským ľuďom z univerzít, výskumníkom, profesorom, najmä mladým, aby neodchádzali do zahraničia, ale aby boli dobre zaplatení a mali také podmienky, ako na najlepších miestach na svete, lebo problémom Slovenska je práve obrovský odliv mozgov, že tí najlepší ľudia odchádzajú a bez nich to nevieme potiahnuť. Potom je tu ďalší program, kde chceme pritiahnuť špičkových vedcov zo zahraničia na Slovensko, a tým, že sme malá krajina, veľmi málo ľudí dokáže realizovať veľmi výrazné zmeny a výrazný nárast kvality. Potom sú tam nástroje na zmenu kvality vzdelávania, na výrazné skvalitnenie a prepojenie vzdelávania a podnikania, teda viesť mladých ľudí, aby sami mali záujem ísť do podnikania, ale podnikania v pravom zmysle slova, to znamená na základe svojej myšlienky vytvoriť unikátne produkty, služby, ktoré by dokázali konkurovať vo svete, ako napríklad Skype v Estónsku, alebo Logitech vo Švajčiarsku. Až po nástroje na podporu prenosu výsledkov výskumu do praxe.

Minerva je jeden projekt. Snažili ste sa prepojiť ju napríklad so zmenou využívania eurofondov alebo s reformou školstva?
Veľmi aktívne sme spolupracovali s ministerstvom hospodárstva a školstva. Myšlienka bola nerobiť izolovaný program, ale niečo pragmatické, čo bude mať výsledky. A presne jedna z vecí, ktoré sme si uvedomili, je, že za sedem rokov sme dostali z EÚ vyše miliardy eur na financovanie vedy a výskumu a tieto peniaze sme z môjho pohľadu neuveriteľným spôsobom premrhali. Preto jedna z aktivít bola už dnes výrazne zefektívniť systém eurofondov a pripraviť na ďalšie programovacie obdobie kvalitný systém, ako eurofondy v oblasti výskumu, vývoja a technológií dramaticky lepšie využiť aj s výsledkami, ktoré si bude môcť v konečnom dôsledku všimnúť aj bežný občan.