Grécko sa dočkalo, nový úverový balík odvráti bankrot

ČTK, SITA, pi | 21.02.2012 04:26, aktualizované: 
Evangelos Venizelos Foto:
Grécky minister financií Evangelos Venizelos veril, že eurozóna nový balík pomoci schváli.
Ministri financií krajín eurozóny schválili Grécku ďalší záchranný úverový balík vo výške 130 miliárd eur. Rozhodli o tom po dlhom rokovaní z pondelka na utorok. Bez prísunu nových peňazí hrozil Grécku neriadený bankrot.

S pomocou balíka úverov by sa mal znížiť grécky dlh do roku 2020 na 120,5 percenta HDP z terajších približne 160 percent.

Prečítajte si „viac o téme DLHOVÁ KRÍZA “:[http://spravy.pravda.sk/…konomika.asp?…]

Schválenie pôžičky naznačovali už vyjadrenia niektorých ministrov pri ich pondelkovom príchode na rokovania v Bru­seli. V nich však zaznievalo aj to, že Atény síce podmienky splnili, ale niektoré veci v dohode bude treba ešte doladiť. To nakoniec zabralo viac než 12 hodín.

Cieľom pred rokovaním bolo dosiahnuť stav, že v roku 2020 sa bude dlh pohybovať okolo 120 percent HDP krajiny. Lenže analýza, o ktorej sa podľa správ rôznych médií živo debatovalo, ukázala, že by sa to s pomocou doterajších plánov nepodarilo. Dlh by sa podľa nej znížil len asi na 129 percent HDP, aj to len v tom lepšom prípade. Za určitých okolností by sa vraj mohol v danom roku pohybovať až v blízkosti 160 percent HDP. Preto bolo treba prísť s ďalšími nástrojmi, ako tento rozdiel preklenúť.

Podľa agentúry Reuters sa očakáva, že privátna sféra nakoniec odpíše až 53,5 percenta nominálnej hodnoty dlhov v rámci výmeny dlhopisov, čím by sa grécky dlh mal znížiť o asi 100 miliárd eur. Pôvodne sa predpokladalo odpísanie zhruba 50 percent nominálnej hodnoty, čo by znamenalo, že by sa škrtlo približne 70 percent z faktickej hodnoty dlhopisov.

Súkromní investori pristúpili aj na iné ako pôvodne očakávané úroky z nových tridsaťročných dlhopisov, ktoré v rámci dohodnutej výmeny dostanú. Začínať by mali v prvom období na na nižších hodnotách, pričom by potom postupne mali stúpať.

Verejný sektor sa viac zapojí tak, že sa znížia úroky za bilaterálne pôžičky, ktoré Grécku poskytli štáty eurozóny. Európska centrálna banka (ECB) sa zase vzdá zisku, ktorý by mala mať z gréckych dlhopisov. ECB na ich nákup minula 38 miliárd eur a teraz majú hodnotu okolo 50 miliárd eur. Tento krok by mal prispieť k zníženiu dlhov o približne 5,5 percentuál­neho bodu.

Draghi: Je to veľmi dobrá dohoda

Šéf ECB Mario Draghi výsledok nočného rokovania privítal. „Je to veľmi dobrá dohoda,“ podotkol. Taliansky premiér Mario Monti, ktorého krajina je ohrozená šírením dlhovej nákazy z Grécka, vyhlásil, že ide o dobrý výsledok pre Grécko, trhy aj eurozónu.

Nemecký minister financií Wolfgang Schäuble vyjadril „pevné presvedčenie“, že dolná komora nemeckého parlamentu schváli nový záchranný program pre Grécko, na ktorom sa dohodli ministri financií členských štátov eurozóny. Minister ďalej uviedol, že Európska komisia posilní svoj expertný tím v Grécku s cieľom skvalitniť dohľad nad plnením reforiem. „S komisiou sme sa dohodli, že tím v Grécku treba výrazne posilniť … Ide tu o dohľad, ale samozrejme aj o pomoc Grécku,“ povedal Schäuble pre rozhlasovú stanicu Deutschlandfunk.

Grécko okrem masívnych dlhov sužuje aj výrazný prepad ekonomiky a rozsiahle protesty proti škrtom a reformám. Atény 20. marca musia splatiť 14,5 miliardy eur dlhov. Ak by to nespravili, hrozilo by, že v krajine nastane chaos s ťažko predvídateľnými dopadmi nielen na Grécko, ale aj na európsku ekonomiku.

Grécky minister financií Evangelos Venizelos už pred rokovaním povedal, že verí, že eurozóna prijme rozhodnutie, ktoré ukončí dlhé obdobie neistoty. Je ale otázkou, či záchranný balík nakoniec zafunguje tak, ako európski politici dúfajú. Niektorí ekonómovia sú presvedčení, že si Európa opäť len kúpila ďalší čas, ale riešenie ani toto rozhodnutie neprinesie.

Hlavné udalosti dlhovej krízy v eurozóne
23. apríla 2010 Grécko oficiálne požiadalo v MMF a inštitúcie EÚ o aktiváciu doteraz najväčšieho medzinárodného balíka finančnej pomoci v sume až 45 miliárd eur.
2. mája 2010 Grécku bola schválená trojročná pomoc 110 miliárd eur: eurozóna dá 80 miliárd eur a MMF zvyšok. Podmienkou bol trojročný plán rozpočtových škrtov, zvyšovanie daní a štrukturálne reformy, ktorý v ten istý deň schválila grécka vláda.
9. mája 2010 Ministri financií EÚ sa dohodli na vytvorení eurovalu – Európskeho fondu finančnej stability (EFSF) – systému garancií za úvery v objeme 440 miliárd eur. Fond začal fungovať ako spoločnosť pod luxemburským právom 4. augusta 2010.
21. novembra 2010 Ministri financií eurozóny odsúhlasili pomoc pre Írsko, ktorého rozpočtový deficit rekordne vzrástol kvôli nákladnej sanácii bánk po svetovej finančnej kríze; EÚ a MMF sľúbili 85 miliárd eur, Írsko si požičiava ale len asi 67,5 miliardy eur, pretože zvyšok si zabezpečilo úsporami vo vlastnom rozpočte.
12. marca 2011 Mimoriadny summit eurozóny schválil zníženie úrokov z úverov Grécku o jeden percentuálny bod na 4,2 percenta a sľúbil krajine viac času na splatenie úveru – sedem rokov namiesto pôvodného 3,5 roka. Írsko, ktoré tiež získalo medzinárodnú finančnú pomoc, o zníženie úrokov žiadalo neúspešne.
3. mája 2011 Portugalsko uzavrelo s EÚ a MMF dohodu o trojročnej pomoci vo výške 78 miliárd eur, z toho EÚ prispeje 52 miliardami eur. Pomoc predstavuje asi 45 percent portugalského HDP, teda zhruba rovnako ako predchádzajúca pomoc EÚ Grécku a Írsku.
21. júla 2011 Mimoriadny summit eurozóny schválil nový záchranný program pre Grécko v objeme 109 miliárd eur, z toho súkromný sektor sa zapojí do roku 2014 37 miliardami. Dohodnuté bolo predĺženie splatnosti dlhopisov a nižšie úroky pre Grécko, Portugalsko aj Írsko. Summit eurozóny zvýšil garancie EFSF za úvery na 780 miliárd eur a schválil nové nástroje pre tento fond. Podpísaná bola dohoda o vzniku stáleho záchranného mechanizmu (ESM), ktorý má začať fungovať tento rok. ESM počíta so zárukami 700 miliárd eur a otvorený má byť aj krajinám EÚ mimo eurozóny.
13. októbra 2011 Slovensko ako posledné z eurozóny schválilo rozšírenie právomocí EFSF, avšak až pri opakovanom hlasovaní po tom, čo padla vláda a boli schválené predčasné voľby.
27. októbra 2011 Lídri eurozóny sa zhodli na zvýšení efektivity záchranného fondu EFSF, dohodli sa s bankami na odpisoch gréckych dlhov (zhruba o 50 percent) a na rekapitalizácii európskych bánk na deväť percent (do polovice roku 2012).
31. októbra 2011 Oznámenie gréckeho premiéra Jorgosa Papandrea, že vypíše kvôli pomoci z eurozóny referendum, vyvolalo šok na finančných trhoch aj v európskych politických kruhoch. Premiér sa neskôr s prezidentom a domácou opozíciou dohodol na predčasných voľbách a dočasnej vláde, na jej čelo bol 10. novembra vymenovaný Lukas Papadimos.
12. novembra 2011 Schvaľovanie reforiem, ktoré od zadlženého Talianska žiada EÚ, vyústilo v demisii premiéra Silvia Berlusconiho.
30. novembra 2011 Európska centrálna banka a centrálne banky USA, Švajčiarska, Británie, Kanady a Japonska oznámili spoločnú intervenciu.
9. decembra 2011 Na summite EÚ sa krajiny eurozóny zhodli na únijnej reforme. Summit dohodol predsunutie ESM z plánovaného roku 2013 na polovicu roka 2012, takže bude nejaký čas existovať spolu s EFSF (pôvodne ho mal nahradiť). Nad obomi fondami získala kontrolu ECB. Lídri eurozóny sa tiež dohodli, že poskytnú MMF pôžičky v objeme až 150 miliárd eur na boj s krízou. Ďalších až 50 miliárd eur by mohli poskytnúť krajiny mimo eurozóny.
13. decembra 2011 Začalo platiť sprísnenie rozpočtových pravidiel, ktoré dohodli ministri EÚ na jeseň a ktoré zahŕňa aj automatické sankcie (na ich odvrátenie bude potrebný súhlas väčšiny vlád, doteraz bola majorita potrebná na ich zavedenie).
21. decembra 2011 ECB poskytla v rámci svojho trojročného úverového programu komerčným bankám pôžičku 489,2 miliardy eur; ide o prvý úverový program tohto druhu a najväčšiu finančnú injekciu, akú ECB finančnému systému kedy poskytla.
13. januára 2012 Ratingová agentúra Standard & Poor's znížila hodnotenie dlhodobej úverovej spoľahlivosti Francúzska, Rakúska, Talianska, Španielska, Portugalska, Slovenska, Cypru, Malty a Slovinska, kvôli nedostatočnému riešeniu problémov eurozóny.
30. januára 2012 Mimoriadny summit EÚ dohodol pakt sprísňujúci rozpočtové pravidlá (krajiny eurozóny majú do legislatívy zakotviť pravidlo, aby ich štrukturálny rozpočet bol takmer vyrovnaný, či v prebytku); k paktu sa zatiaľ chce pripojiť 25 krajín EÚ (okrem Británie a ČR).
21. februára 2012 Ministri financií krajín eurozóny po niekoľkohodinovom rokovaní rozhodli, že Grécko dostane druhý záchranný balík úverov vo výške 130 miliárd eur. S jeho pomocou by sa mal znížiť grécky dlh do roku 2020 na zhruba 121 percent HDP z terajších 160 percent.