Bol by svet lepší bez kapitalizmu?

ds, REUTERS | 28.01.2012 09:54
Davos, Svetové ekonomické fórum Foto:
Ilustračné foto
Zlyháva kapitalizmus 20. storočia v spoločnosti 21. storočia? Táto otázka rozprúdila prvú debatu na tohtoročnom stretnutí Svetového ekonomického fóra v zasneženom Davose. Bill Gates ho nazval fenomenálnym systémom, ktorý priniesol veľa inovácií. Podľa zakladateľa fóra Klausa Schwaba však kapitalizmus v súčasnej podobe nevyhovuje súčasnému svetu.

„Kapitalizmus môže byť najhoršou formou systému, okrem všetkých ostatných systémov,“ odkázal na Winstona Churchilla David Rubenstein, zakladateľ Carlyle Group. Šéfka Medzinárodnej konfederácie odborových zväzov Sharan Burrowová, naopak, tvrdí, že sme stratili morálny kompas a varovala pred sociálnou nespravodlivosťou. Budúcnosť svetovej ekonomiky je hlavnou témou päťdňového zhromaždenia 2 600 vplyvných politikov a biznismenov diskutujúcich o stave sveta. Podľa účastníkov svet rozdeľuje pomaly rastúci západ a rýchlo napredujúce rozvíjajúce sa štáty v Ázii a Južnej Amerike, ale aj kapitalizmus voľného trhu v USA a Európe a štátny kapitalizmus v krajinách ako Rusko a Čína.

Prečítajte si „viac o téme DLHOVÁ KRÍZA “:[http://spravy.pravda.sk/…konomika.asp?…]

Vydrží Čína?

Práve budúcnosť najľudnatejšej krajiny, ktorá ako zvyčajne nie je v Davose veľmi zastúpená, vyvoláva otázniky. Po prepuknutí krízy pekinská vláda masívnymi investíciami zachránila svetovú ekonomiku od katastrofálneho prepadu. Lenže teraz okrem nádeje, že si udrží silný rast, pribúdajú obavy. „Jednak je Čína stále príliš závislá od vývozu, čo ju robí zraniteľnou,“ uviedol Nariman Behravesh, hlavný ekonóm IHS Global Insight. „Druhou obavou je situácia v bytovej výstavbe,“ dodal s tým, že len v máloktorej krajine spľasnutie boomu nespôsobilo aj ďalšie škody.

Mierny optimizmus sa obracia aj na Európu, ktorá by mohla byť v tomto roku z najhoršieho vonku, ale zrejme prekazí globálne oživenie. „Ak vynecháme možný bankrot Grécka, myslím si, že máme akútnu fázu krízy za sebou,“ povedal investor George Soros. Horšie než pád Grécka sú podľa neho Nemeckom vyžadované úspory.

Kancelárka Angela Merkelová však vyzdvihla pokrok Európskej únie pri riešení krízy a trvala na reformách, ktoré majú zvýšiť konkurencieschop­nosť. „Európa bude atraktívnejším miestom na investovanie a podnikanie, keď prekonáme túto krízu,“ vyhlásila kancelárka. Väčšina účastníkov uznala pokrok únie, výrazne podporený Európskou centrálnou bankou, ale upozornila na chýbajúci rast.

Obhajoba bankárov

Svoje miesto obhajovali bankári, ktorí sa cítia od vypuknutia finančnej krízy pod paľbou. Na ozdravenie potrebujú ekonomický rast, ktorý však sami tlmia obmedzovaním pôžičiek ľuďom a firmám. K nemu ich tlačia nové požiadavky regulátorov na kapitálovú primeranosť. Strany pri stole sa tak obrátili a veľké firmy požičiavajú bankám.

„Pre finančný systém je dôležité uvedomiť si, že sa naň pre krízu obrátil veľký hnev a dôvera bola narušená,“ povedal šéf Citigroup Vikram Pandit s tým, že banky musia slúžiť klientom a nie sebe. Bankári však využili Davoské fórum ako priestor na boj proti tvrdej regulácii. Podľa jedného zo šéfov bánk nedostali na zaobstaranie potrebného kapitálu dosť času. Mnohé banky to zrejme položí.

Podľa protestujúcich proti Svetovému ekonomickému fóru sú banky dôležité, ale mali by lepšie vysvetliť a obhájiť svoju úlohu v svetovej ekonomike. „Ľudia, ktorí riadia banky, nie sú kúzelníci ani šamani, ale ľudia, ktorí dostávajú prehnané platy za výkon dôležitej úlohy, starať sa o peniaze ľudí na celom svete,“ povedal šéf Greenpeace Kumi Naidoo na zhromaždení s názvom Korporácie na uzde.

„Väčšina ľudí nerozumie, aké dôležité je financovanie pre zákazníkov na kúpu každého produktu alebo postavenie každého projektu, pretože debata o bankách sa zamerala na bonusy bankárov a ich riskovanie,“ upozornil Mark Penn z public relations firmy Burson–Marsteller.

Riziko aj príležitosť

Prísnejšie požiadavky na kapitál bánk môžu uškodiť aj krajinám na východ od eurozóny, upozornil hlavný ekonóm Európskej banky pre obnovu a rozvoj Erik Berglof. „Vlády v eurozóne robia mnoho opatrení na ochranu vlastných záujmov. Všetko to vedie k veľmi rýchlemu poklesu investícií vo východnej Európe,“ vysvetlil.

Pre iných je kríza príležitosťou na nákup. Ako ukázal prieskum medzi 800 lídrami, až 45 percent ázijských firiem pripravuje alebo hľadá akvizície v Európe v najbližších 12 mesiacoch, ale len 14 percent zo Stredného východu a sedem percent zo Severnej Ameriky.

Pre Turecko, ktoré leží na hranici Európy a Ázie, zostáva európsky projekt naďalej atraktívny. „Európa je stále najlepšie miesto, preto je moja krajina rozhodnutá vstúpiť (do EÚ),“ povedal turecký minister pre európske záležitosti Egeman Bagis v Davose.

Popri Angele Merkelovej, šéfke MMF Christine Lagardovej, americkom ministrovi financií Timothym Geithnerovi či generálnom tajomníkovi OSN Pan Ki–munovi sa na fóre zúčastní aj český ekonóm Tomáš Sedláček, hlavný stratég ČSOB.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ