Koalícia harmonizáciu daní odmieta, Smer a NBS to vidia inak

Ak majú nejaký postoj, tak odmietavý. Napriek tomu, že podľa Národnej banky Slovenska inej cesty, ako sa udržať medzi európskou elitou, niet.

NBS v informácii k situácii v eurozóne uviedla, že snahou Slovenskej republiky by malo byť, aby zostala súčasťou väčšieho hospodárskeho celku aj v prípade iniciatív prehĺbenia hospodárskej integrácie eurozóny. „V tejto súvislosti sa dá očakávať posilnenie hospodárskeho riadenia eurozóny a harmonizácia politík členských štátov aj v oblasti priamych daní,“ tvrdí centrálna banka.

Naopak, premiérka Iveta Radičová tvrdí, že k prípadnému odovzdávaniu kompetencií v oblasti daňovej správy má Slovensko jasný postoj. Podľa nej ide o sféru, ktorá by mala zostať v rukách národných štátov. „Keďže už nemáme na isté regulácie v časoch krízy taký nástroj, akým je vlastná mena, jediný nástroj, ktorý zostáva, je nástroj daňovej politiky. Pustiť ho z rúk by znamenalo odovzdať sa plne pod vplyv vývoja ostatných krajín,“ vyhlásila premiérka.

Harmonizáciu odmieta aj líder SaS Richard Sulík. Podľa neho je pre Slovensko daňový systém jednou z jeho najväčších komparatívnych výhod, preto SaS s harmonizáciou daní v eurozóne zásadne nesúhlasí. „Slovenský daňový systém je postavený na rovnej dani, teda že každý daňovník zaplatí v pomere k svojmu príjmu rovnakú daň. Tento systém nám priniesol značnú komparatívnu výhodu a jeho narušenie by slovenskú ekonomiku poškodilo,“ tvrdí Sulík.

Kresťanskí demokrati dlhodobo nesúhlasia s pokusmi zjednocovať priame dane v Európe. „Nevidíme na to extra dôvod, aj keď si uvedomujem, že ekonomická politika únie nie je konzistentná. Som proti vytváraniu dumpingových daňových prostredí, ale aj napriek tomu si myslím, že toto je politika, ktorú treba ponechať na úroveň národných politík,“ povedal šéf klubu KDH Pavol Hrušovský. Podľa neho by išlo o zásadnú zmenu, ktorá by si zrejme vyžiadala či už dodatok k Lisabonskej zmluve, alebo novú medzinárodnú zmluvu, ktorá musí byť ratifikovaná v parlamente väčším kvórom ako jednoduchou väčšinou. Jeho stranícky kolega Anton Marcinčin však nedávno Pravde povedal, že Slovensku nič iné ako dane harmonizovať neostane. Upozornil, že nemeckí voliči potlačili európsku integráciu. „Posielajú nám sem eurofondy, svoje fabriky a pracovné miesta. Dnes zachraňujú euro a my sa nemôžeme stále tváriť, že ak my čerpáme, je to v poriadku a ak my máme niečo vložiť do spoločného partnerstva, tak je tam veľký problém.“

Podpredseda Mostu – Híd Ivan Švejna si nemyslí, že by harmonizácia daní v budúcnosti bola podmienkou fungovania eurozóny. Ak by sa dane harmonizovali na úroveň Slovenska, nemal by s tým problém. Proti by bol v prípade, že by sa mali zvyšovať.

Iný názor ako koaličné strany má najsilnejšia parlamentná strana. Podľa opozičného Smeru eurozóna môže prežiť len vtedy, ak niektoré politiky budú ešte viac koordinované ako doteraz. „Ak chceme, aby eurozóna bola stabilná, bude to chcieť ešte väčšiu mieru integrácie, ako je teraz. A je jedno, či to nazveme harmonizáciou daní, alebo to nazveme európskou vládou, musíme sa viacej zoceliť,“ hovorí šéf Smeru Robert Fico.

Politológ Miroslav Kusý predpokladá, že politici sa neubránia debatám o zjednotení daní. „Je to faktor, ku ktorému únia smeruje, k federalizácii a toto je súčasťou tohto procesu.“ Podľa politológa na úľavy v daňovom systéme a radikálne rozdiely by doplácali iné členské štáty a považovali by to za nespravodlivé.