Mikloš: Motoristi stoja štát veľa, balíček sa ich dotkne najviac
Tí stoja podľa ministra štát veľa peňazí, či už pri stavbe ciest alebo budovaní zásobníkov ropy a palív. Mikloš tvrdí, že balíček je potrebný, aby sa ozdravila ekonomika, hoci iné krajiny Európskej únie sú na tom ekonomicky po kríze podstatne horšie.
Ste spokojný s tým, že na balíček sa napokon zložia približne na polovicu štát a bežní občania?
Väčšou časťou na balíček prispeje cez krátenie výdavkov štát a menšou ľudia a firmy cez rast príjmov štátu. Záver je, že najmenej 900 miliónov eur musí byť vyskladaných cez nižšie výdavky vlády a najviac – 800 miliónov eur – zvýšením príjmov z daní, odvodov a iných nedaňových príjmov.
Podiel krátenia výdavkov štátu na balíčku má byť presne asi 53 percent, na začiatku rokovaní ste však hovorili, že „ideálne by bolo“, ak by to boli dve tretiny. Potom by priamo ľudia ozdravovanie pocítili menej?
Dve tretiny by ideálne boli, ale svet, v ktorom žijeme, nie je ideálny.
Ministerstvá a štátne úrady sa teda neboli ochotné viac uskromňovať?
Takýto je výsledný stav po náročných mnohotýždňových rokovaniach.
Ministerstvo financií očakávalo, že ministerstvá na budúci rok ušetria vyše 1,44 miliardy eur. Počítali ste hneď na začiatku, že sa to nepodarí?
Išlo o prvý hrubý odhad pred rokovaním. Nemám k tomu viac čo povedať.
Nie sú na ministerstvách a štátnych úradoch väčšie rezervy ako výsledných 900 miliónov eur, čo je desatinové krátenie?
Myslím, že rezervy sú väčšie. Ale na to, aby sme odhalili skutočné rezervy, nemáme dosť času v súvislosti s prípravou rozpočtu na budúci rok. Nedalo sa to riešiť inak, ako plošným krátením bežných a mzdových výdavkov o desať percent, aj keď ten priestor by som v jednotlivých rezortoch odhadol možno od piatich percent do 40 percent, alebo až 50 percent. Len treba na to čas. Napríklad v roku 2003, keď sme urobili hĺbkový audit na ministerstve financií, tak výsledkom bolo zníženie stavu ľudí o 30 percent. Ale to trvalo rok. Budem požadovať, aby verejné inštitúcie takéto audity urobili, ale pre krátkosť času na prípravu rozpočtu na rok 2011 to zatiaľ nebolo možné.
Pri krátení mzdových výdavkov štátnych zamestnancov o desatinu ste povedali, že sa to bude týkať všetkých okrem učiteľov. Znížia sa platy napríklad aj zdravotníkom a policajtom?
Zdravotníci nie sú priamo súčasťou štátnej správy. V ich prípade všetko závisí od rozhodnutia nemocníc, ktoré sú akciovými spoločnosťami alebo majú inú právnu formu. Čo sa týka policajtov, tak áno, policajti sú súčasťou verejnej správy. My sme však nepovedali, že v každej zložke jednotlivých rezortov to musí byť desať percent. Je na ministerstve vnútra, aby zvážilo, v akej miere a v ktorých častiach rezortu bude šetriť. Napríklad my v rezorte financií počítame s väčším prepúšťaním pri colníkoch, ale menej by sa úspory mali týkať daňových úradov.
Prečo je potrebné, aby balíček na rok 2011 bol až na úrovni 1,7 miliardy eur?
Je to absolútne nevyhnutné. Verejné financie, ako sme ich zdedili po vláde Roberta Fica, sú totiž absolútne rozvrátené. Tohtoročný deficit sa šplhá k ôsmim percentám výkonu ekonomiky a na ilustráciu deficit Grécka je 8,7 percenta. Nehovorím tým, že naša ekonomika je v stave, v akom je grécka, ale verejné financie sú. Ak by sme neurobili ráznu zmenu, hrozilo by, že sa staneme pre fi nančné trhy nedôveryhodnými. Náklady na financovanie nášho dlhu by sa mohli enormne zvýšiť, čím by sa ešte viac znížil objem zdrojov, ktoré máme k dispozícii. Následne by sme sa dostali do začarovaného kruhu rastúceho a drahšieho dlhu a deficitov. Len tento rok pritom potrebujeme prefi nancovať dlhy za tri miliardy eur a v budúcom roku za osem miliárd eur.
Ak by sa však napríklad na budúci rok prijal len balíček za 1,5 miliardy eur, nemusela rásť DPH z 19 na 20 percent. Nebolo by riešením rozložiť balíček tak, aby v jednom roku nemuseli byť dosahy také výrazné?
Musíme však predovšetkým myslieť na strednodobý cieľ a záväzok Slovenska vo vzťahu k európskemu paktu stability, podľa ktorého musíme znížiť defi cit verejných financií do roku 2013 pod tri percentá hrubého domáceho produktu. A to nie je dôležité len pre záväzok k paktu. Kľúčové je, že bez zdravých verejných financií nemôže existovať zdravá a rastúca ekonomika, bez ktorej nebude rásť zamestnanosť, platy ani dôchodky.
Jeden z najdôležitejších ekonomických ukazovateľov, ktorým je podiel verejného dlhu na HDP, je na Slovensku po kríze síce relatívne vysoký na úrovni 41 percent, ale zároveň je to ôsma najnižšia úroveň z 27–člennej EÚ, čo nie je až také zlé.
Ale za dva roky tento dlh dynamicky vzrástol z 28 percent na 41 percent a so záväzkami z projektov verejno–súkromného partnerstva (PPP) je to ešte viac. Ak si však niekto myslí, že 41 percent je málo, tak ja si to nemyslím.
Hovoril som, že je to vysoké číslo, ale zároveň po kríze ôsme najnižšie v EÚ.
Treba si uvedomiť, že len na úrokoch z platenia verejných dlhov zaplatí každý Slovák na budúci rok okolo 200 eur.
Niektorí analytici však hovoria, že pomalšie ozdravovanie ekonomiky by malo menšie dosahy na ľudí a nepribrzdilo by natoľko hospodársky rast?
Nesúhlasím s takými názormi. S názorom, že konsolidácia na úrovni 2,5 percenta výkonu ekonomiky za rok, čo dáva spomínaných 1,7 miliardy eur, je optimálna, sa stotožnili odborníci na ministerstve financií spolu s ľuďmi z misie Medzinárodného menového fondu z júla tohto roka. Balíček neutlmí rast ekonomiky.
Z 800–miliónovej časti balíka, na ktorú sa majú zložiť krátením výdavkov priamo ľudia, ministerstvo financií zatiaľ predstavilo 600–miliónovú časť. Ako ľudia zaplatia zvyšných 200 miliónov eur?
Zvyšok sa týka odvodov v rámci sociálneho a zdravotného poistenia a je to kompetencia ministerstiev práce a zdravotníctva. Z balíčka, ktorý sme pred mesiacom predstavili s ministrom Mihálom, sa zrealizuje všetko okrem niektorých zmien. V zákone o dani z príjmov sa paušálne výdavky pre remeselníkov a ostatných živnostníkov zjednotia nie na 30 percent, ale 40 percent a zisk z predaja bytov sa nebude zdaňovať v prípade, že medzi kúpou a predajom ubehne čas najmenej päť rokov. V rámci avizovaných opatrení ministra Mihála sa nebude zvyšovať vymeriavací základ, zodvodňovať sa nebudú dohody a nemení sa ani koeficient pri živnostníkoch, ktorým tak odvody napokon zostávajú na nižšej úrovni.
Nie je balík svojou šírkou záberu príliš tvrdý? Zasiahne výrazne bežných nakupujúcich, motoristov, spotrebiteľov elektriny, plynu, uhlia, živnostníkov, majiteľov firiem, pivárov, fajčiarov, sporiteľov na dôchodok, obce, ministerstvá, lízingové firmy, privyrábajúcich si dôchodcov či ľudí s malým príležitostným privyrobením.
Najširšia skupina ľudí sú platcovia DPH. Bolo by najľahšie výraznejšie zvýšiť DPH. Myslím si však, že je spravodlivé, ak zaplatia viac tí, čo fajčia a spôsobujú tým sebe, ostatným, ale aj verejným výdavkom na zdravotníctvo pomerne veľké riziko. Je tiež spravodlivé, ak sa na záchrannom balíčku budú viac podieľať tí, ktorí počas minulých rokov využívali rôzne výnimky a platili menej ako väčšina ostatných, ktorí boli v normálnom zamestnaneckom pomere a platili viac.
Na 600–miliónovej časti balíka, ktorý sa týka zmien v daňových a niektorých nedaňových príjmoch, sa majú tretinou podieľať motoristi. Prečo si má práve táto skupina utiahnuť opasky najviac?
Niektoré veci sú dané tým, že musíme z podnetu Európskej komisie rušiť výnimky z neplatenia daní, čo sa týka napríklad biopalív. Iné veci sú zase logické preto, že práve motoristi a ekonomika súvisiaca s motorizmom vytvárajú podmienky na zvýšené verejné výdavky. Napríklad musíme zvyšovať minimálne rezervy ropy, čo stojí veľké peniaze a súvisí to s motorizmom. Ak sa to tak dá previazať, je to logické a spravodlivé. Podobne je to aj pri diaľničných nálepkách. Jednoducho je spravodlivé, ak sa vo väčšej miere na verejných výdavkoch aj nákladoch na výstavbu ciest podieľajú tí občania, ktorí po cestách viac jazdia.
Z ministerstva dopravy však prenikli informácie, že zdraženie ročných diaľničných známok z 36,50 eura na 50 eur je len vaším návrhom. Dohodli ste sa na tom aj politicky s ministrom dopravy Jánom Figeľom (KDH)?
Je to s ním dohodnuté. Návrh ministerstva dopravy bol na 47 eur, náš návrh bol 50 eur a na ňom sme sa dohodli. Myslím si, že to nie je podstatný rozdiel. Rozdiel tri eurá je na úrovni ceny jednej škatuľky cigariet. Treba sa pozrieť na cenu diaľničných nálepiek v iných krajinách, napríklad v Chorvátsku ide o mnohonásobne vyššie sumy. Treba vidieť aj to, že výstavba diaľnic je drahá a v minulých rokoch bola navyše výrazne predražovaná.
V rámci spotreby sa koalícia dohodla na 49–percentnom zvýšení spotrebnej dane na pivo. Naopak, víno a lieh ušetrila, prečo?
Lieh sa totiž zvyšoval v apríli tohto roka a nechceli sme v krátkom čase opäť zvyšovať sadzbu. Odmietam pritom informácie, že by si tú nižšiu sadzbu niekto vyloboval. Ak by sme teraz zvyšovali opäť sadzbu na lieh, znamenalo by to veľké riziko nárastu falšovania a čierneho pálenia liehu. Zároveň by sme pri raste sadzby na lieh a zachovaní princípu zdaňovať alkohol v pive polovičnou sadzbou oproti liehu museli zdvihnúť spotrebnú daň na pivo ešte viac, ako navrhujeme.
Prečo sa od zdaňovania ušetrilo aj víno?
Pôvodne sme navrhovali aj zavedenia spotrebnej dane z vína najmä preto, aby sme zaťažili dovážané víno na Slovensko. Problémom však je, že žiadna z okolitých krajín spotrebné dane na víno nemá a našich vinárov by to poškodilo. Nevedeli sme nájsť ani efektívny spôsob, ako prípadne časť výnosu zo spotrebnej dane vrátiť domácim vinárom. Napokon sa prijalo politické rozhodnutie nezavádzať daň na tiché víno. Nie je za tým nijaký lobing, ale len zváženie všetkých možností.
Zhodou okolností však návrhy niektorých lobistov prešli, na čo aj náš denník poukazoval. Napríklad silno lobovali živnostníci, aby neboli viac zaťažení odvodmi a koalícia od tohto zámeru napokon skutočne ustúpila.
Išlo o politické rozhodnutie. Návrh bol na stole, ale po diskusii na Koaličnej rade sme dospeli k rozhodnutiu, ktoré bolo akceptované všetkými stranami.