Obyvatelia EÚ schudobnejú. Kvôli dlhom svojich krajín
Dlhy štátov EÚ rástli už pred vypuknutím svetovej hospodárskej krízy. Po jej nástupe sa zvýšila aj nezamestnanosť, čím sa znížili príjmy vlád využívané aj na vyplácanie dôchodkov či sociálnych dávok. Počet ľudí v dôchodkovom veku v únii navyše stále rastie, čím sa zároveň zvyšujú náklady na penzie, ale aj zdravotnú starostlivosť. Keďže podľa odborníkov už v Európe nemožno očakávať taký vysoký rast ekonomiky ako v období pred krízou, životný štandard mnohých obyvateľov EÚ sa zníži.
„Dôchodky a iné sociálne dávky sa pravdepodobne budú musieť obmedziť, ak sa má zabrániť kolapsu a nekontrolovateľnému rastu dlhu,“ povedal analytik bratislavského mimovládneho inštitútu INESS Juraj Karpiš. Mnoho ľudí si tak už nebude môcť kúpiť toľko tovarov a služieb, ako v súčasnosti. „Väčšina Európanov asi skutočne schudobnie,“ pridal sa český sociológ z Ostravskej univerzity Jan Keller, ktorý sa dlhodobo venuje problematike rozdelenia bohatstva v spoločnosti.
Nepriaznivé dopady na životy množstva ľudí predpokladá v nasledujúcom období aj Vladimír Baláž z Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied. „Demografický vývoj smeruje k tomu, že štát bude poskytovať len základný balík sociálnych služieb v rámci verejného poistenia, teda dôchodok na úrovni sociálneho minima, základnú zdravotnú starostlivosť a podobne,“ poznamenal. V súčasnosti je napríklad priemerný mesačný starobný dôchodok asi 350 eur, životné minimum dosahuje 185 eur.
Vážnym ekonomickým problémom čelí už v tomto období Grécko. Tamojšia vláda sa rozhodla s vysokou zadlženosťou bojovať zmrazením penzií, znížením platov v štátnej správe či zvyšovaním daní. Napriek tomu si juhoeurópsky štát potrebuje peniaze naďalej požičiavať. Ekonómovia sa obávajú, že do podobnej situácie sa môže dostať aj Španielsko či Portugalsko.
Slovensko by sa podľa Karpiša mohlo s nepriaznivým trendom vyrovnať jednoduchšie než ďalšie štáty. Krajina je chudobnejšia než pôvodní členovia EÚ, čo naďalej ostáva lákadlom pre investorov. Slovensko už navyše má skúsenosti s reformami, ktoré sa negatívne dotkli niektorých ľudí. Je však otázne, či si tieto výhody udrží, povedal analytik. Predstavitelia politických strán síce pred júnovými parlamentnými voľbami hovoria o potrebe šetriť, zároveň však sľubujú ďalšie sociálne výhody, ako zvýšený štátny príspevok na materskej dovolenke či trinásty dôchodok.