Po prvých piatich minútach sa podľa jeho slov upokojil, keď už zistil, že je vo vzduchu a dokáže ním túto trasu zvládnuť. Pred tromi rokmi napokon autom úspešne pristál v Bratislave. Pre jeho spoločnosť Klein Vision to bola dôležitá udalosť, ktorá znamenala, že jeho prvotná myšlienka zo skicára na papieri sa pretavila aj do fyzického prototypu, ktorý dokáže aj lietať.
Najnovšie si spoločnosť Štefana Kleina pripisuje ďalší dôležitý míľnik vo svojej sedemročnej histórii. Predal totiž licenciu na technológiu pre čínsky trh, čím jednak získal financie na dokončenie vývoja predsériového prototypu a takisto obchod znamená, že čínsky partner môže vybudovať továreň na masovú výrobu lietajúceho auta v Číne. „Obchod vytvára predpoklad pre dokončenie vývoja predsériového prototypu a vybudovanie továrne na výrobu lietajúceho auta v Číne,“ povedal na tlačovej konferencii.
Štefan Klein pre denník Pravda prezradil, že jeho cena môže byť niekde na úrovni štvorsedadlového lietadla, teda 500– až 600-tisíc eur. Všetko však bude závisieť od toho, ako budú v Číne schopní stlačiť výrobné náklady.
AirCar je dvojsedadlové vozidlo, ktoré zvládne premenu z vozidla na lietadlo za menej ako dve minúty. Má dojazd 1 000 kilometrov a dokáže lietať rýchlosťou 300 kilometrov za hodinu.
Zo skicára až na nebo
Myšlienka lietajúceho auta podľa Kleina nepadla z vesmíru. Svojím vynálezom reaguje na problémy, ktoré v doprave nastali. Či už sú to nekonečné zápchy, či limitácia priestoru v cestnej infraštruktúre. „Cesty ničia životný priestor. Jedine koleso potrebuje špeciálnu infraštruktúru, ktorá je drahá a ničí životné prostredie,“ opisuje dôvody pre vznik lietajúceho auta. Vo vzduchu doprava infraštruktúru nepotrebuje. „Lietajúce auto prinesie opäť slobodu v preprave,“ dodáva.
Jeho vízia lietajúceho auta siaha až do roku 1989, keď bolo lietajúce auto témou jeho diplomovky. Postupne zisťoval, že geometria auta môže vyvodzovať vztlak. To bola základná myšlienka lietajúceho auta. Na svoje začiatky spomína tak, že začínal s ručnými skicami. Neskôr v roku 1995 vnikla firma s názvom Aeromobil. Vniklo niekoľko prototypov, ktoré aj lietali. Vtedy sa Štefan Klein spojil s Jurajom Vaculíkom a založili spoločnosť Aeromobil. Neskôr sa nezhodli a ich cesty sa rozišli. Spoločnosť Aeromobil skončila vlani zhruba po 12 rokoch existencie v konkurze. Dôvodom konca bola skutočnosť, že investori už viac peňazí do projektu nedali. Na neúspešný projekt sa vtedy skladali aj daňoví poplatníci, keďže šesť miliónov do toho vrazil aj štát.
V roku 2016 Štefan Klein zo spoločnosti odišiel a založil si druhý projekt. Teraz už s firmou Klein Vision sa pustil do realizácie lietajúceho auta s názvom AirCar. Začínajúci podnikatelia to majú v začiatkoch ťažké. Potrebujú peniaze na to, aby svoju myšlienku pretavili aj do praxe. V neistých časoch mu ako anjelský investor pomohol Anton Zajac, jeden zo spolumajiteľov spoločnosti Eset.
Vývojár Klein spomína, že zhruba desať mesiacov trvala stavba prototypu. Jeho funkčnosť otestoval letom medzi Nitrou a Bratislavou, ktorý sám riadil. Úspešný let trval 15 minút a bol to podľa neho jeho najväčší zážitok s vozidlom. Prototyp neskôr prešiel skúškami a certifikáciou.
Licenciu kúpili Číňania
Čínsky letecký priemysel zažíva rýchly rast a očakáva sa, že bude v priebehu pár rokov najväčším na svete. To bol aj jeden z dôvodov, prečo slovenská firma podpísala zmluvu práve s čínskou spoločnosťou. Tým, že Štefan Klein dal lietajúce auto do rúk Číňanom, umožnil, aby príbeh lietajúceho auta „made in Slovakia“ pokračoval ďalej.
Čínska spoločnosť Hebei Jianxin Flying Car Technology totiž kúpila exkluzívne licenčné práva na výrobu a používanie technológie slovenského lietajúceho auta. Výšku transakcie nechcel Štefan Klein konkretizovať, ale ide o sedemmiestnu sumu.
Nekončí sa ani príbeh vývojára Štefana Kleina, ktorý vďaka získaným financiám bude naďalej pokračovať v ďalších verziách auta. Potvrdil tiež, že chystá aj hybridnú verziu lietajúceho auta. „Vývoj bude pokračovať do ďalšej verzie. Neznamená to, že zavrieme firmu a odídeme preč,“ vysvetľuje Štefan Klein. Pripomína, že predaj licencie im pomôže, jednak že budú prítomní na čínskom trhu, ale aj získajú financie na vývoj. „Máme pred sebou zhruba rok intenzívnej práce, záverom bude komercionalizovaný exemplár,“ vysvetľuje. Potenciál čínskeho trhu je obrovský, pretože tamojšia vláda kladie veľký dôraz na rozvoj leteckého odvetvia.