Tomáš hovorí, že chce okrem iného posilniť kompetencie inšpektorátov práce tak, aby mohli jasne kontrolovať, či má na konkrétnom mieste pracovať živnostník, alebo človek na riadny pracovný pomer. „Zmena bude spočívať v tom, že ak inšpektorát práce zistí, že na pracovnom mieste nemá pracovať živnostník, ale ide o normálny zamestnanecký pomer, tak to vtedy budeme považovať za nelegálne zamestnávanie so všetkými sankciami, ktoré k tomu patria,“ vyhlásil minister.
Druhou zmenou má byť podľa ministra úprava Zákonníka práce, ktorý by mal jasnejšie definovať to, kedy bude môcť zamestnanec pracovať na živnosť a kedy nie. Tomáš pritom zdôrazňuje, že zmeny, ktoré by mali prebehnúť ešte tento rok, nie sú zamerané proti samotným živnostníkom, ale proti zamestnávateľom, ktorí aktuálne nastavenie systému zneužívajú.
V treťom kvartáli minulého roka na Slovensku pracovalo takmer 379-tisíc živnostníkov a podľa odhadov, ktoré koncom minulého roka zverejnil Najvyšší kontrolný úrad, až 110-tisíc z nich pracuje na fiktívne živnosti. Takmer tretina zo všetkých živnostníkov tak pracuje v takomto neštandardnom pracovnom pomere, čo ich oberá o časť práv, ktoré by ako zamestnanci na trvalý úväzok mali.
Čítajte viac Veľká skupina zamestnancov môže zarábať výrazne viac. Tomáš avizuje zmeny v minimálnej mzde
Tieto čísla však samotní zamestnávatelia spochybňujú. „Uvedený problém má viacero rozmerov a paradoxných situácií. V prvom rade by nás zaujímala konkrétna metodika štatistického zisťovania, ktorej výsledkom je prvenstvo Slovenska v rebríčku „fiktívnych“ živnostníkov. Domnievame sa, že uvedená metodika nie je správna a uvedené dáta sú nadhodnotené,“ reagoval pre Pravdu generálny sekretár Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták.
Rovnaké výhody pre všetkých?
Odborníčka na oblasť práce a pracovného trhu Marta Kahancová zo Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce už v roku 2012 písala, že počet nútených živností stúpa. Výskumníčka vysvetľuje, že prostredníctvom tejto formy neštandardných úväzkov najčastejšie pracujú najmä ženy, mladí ľudia či ľudia nad 50 rokov. Čo sa týka odvetví, v ktorých títo ľudia pracujú, najčastejšie ide o oblasť stavebníctva, poľnohospodárstva, maloobchodu a služieb.
Nárast počtu fiktívnych živností potvrdzujú aj spomínané čísla kontrolórov. Podľa inštitúcie ich počet za posledných desať rokov narástol približne o 26-tisíc. Kontrolný úrad v tejto súvislosti dokonca uvádza, že Slovensko v rebríčku fiktívnych živností medzi krajinami EÚ a OECD kraľuje.
Podľa Martiny Nemethovej z Konfederácie odborových zväzov najväčšie počty takýchto živnostníkov možno odhadnúť v obdobiach okolo roku 2011 či 2017, keď ich u nás bolo vyše 100-tisíc. Podľa odborárov ide o dlhodobý problém, ktorý najviac postihuje práve živnostníkov. „Tí síce majú iluzórne vyššie príjmy oproti výkonu závislej práce, majú však nižšiu ochranu práce a zdravia. Nemajú nárok na benefity v podobe maximálneho rozsahu pracovného času,“ povedala pre Pravdu Nemethová.
Odborári upozorňujú aj na to, že takíto zamestnanci nemajú zo zákona nárok na dovolenku, hradenie stravného, návštevu lekára a podobne. Vďaka dobrovoľnosti hradenia si sociálneho poistenia neraz prichádzajú o podporu zo štátneho systému. Práve ochrana všetkých zamestnancov, ktorí vykonávajú závislú prácu, stojí podľa ministra Tomáša za potrebou legislatívnych zmien.
Zamestnávatelia však hovoria, že je všetko inak. „Na základe informácií od našich členov možno konštatovať, že sa nachádzame v paradoxnej situácii – zamestnávatelia majú záujem o riadne pracovné úväzky ale na základe posledných ,sťažností‘ od mnohých našich členov zaznamenávame opačný trend – zamestnanci hrozia odchodom, ak im nebude umožnené spolupracovať so zamestnávateľom ako SZČO prípadne ako obchodná spoločnosť,“ hovorí Hošták.
Čítajte viac Niekto dostane jedno euro, iný vyše 2-tisíc. Tomáš prezradil, o koľko si dôchodcovia čoskoro polepšia
Zatiaľ čo odborári upozorňujú na to, že pracovníci si živnosti neraz vyberajú preto, lebo si neuvedomujú budúce negatívne dôsledky svojho rozhodnutia, podľa firiem majú v skutočnosti záujem o flexibilnejšie pracovné miesta. „Napriek skutočnosti, že sú títo zamestnanci presviedčaní politikmi argumentmi o benefitoch štandardného pracovného pomeru, je potrebné si uvedomiť, že na konci dňa stoja proti sebe limitovaný počet benefitov na jednej strane a suma čistého príjmu na účte pracovníka na druhej strane,“ doplnil Hošták.
Živnostník dostane viac v čistom
Zamestnanci v mnohých odvetviach tak neraz stoja pred rozhodnutím, či si zvolia balík sociálnych istôt, ktoré im ponúka štát, alebo sa rozhodnú pre vyšší mesačný čistý príjem. Ak sa totiž rozhodnú pre prácu na trvalý pracovný úväzok, štát im garantuje, že v prípade negatívnych udalostí bude stáť na ich strane.
Ukážme si to na ilustračnom príklade z praxe. Priemerná mesačná mzda v hospodárstve sa aktuálne pohybuje na úrovni okolo 1 400 eur v hrubom. Ak toľko zarába zamestnanec na trvalý pracovný pomer pričom si zároveň uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane, na konci mesiaca mu na účet príde približne 1 070 eur. Zo zákona však má nárok na stravné, ktoré mu zamestnávateľ môže vyplácať aj priamo na účet a rovnako aj na uhrádzanie nadčasov či práce cez víkendy a sviatky.
Na druhej strane živnostník môže počítať s výrazne vyššou sumou v čistom, ktorá mu pristane na účte. Platí totiž, že pri sume 1 400 eur v hrubom sa cena práce zamestnanca pohybuje na úrovni okolo 1 900 eur. Túto sumu si od zamestnávateľa môže vypýtať živnostník. Z 1 900 eur, ak odvedie minimálne sociálne a zdravotné odvody, mu zostane okolo 1 650 eur. Je to o zhruba 600 eur viac, ako má zamestnanec na trvalom pracovnom pomere. Ale musí podať daňové priznanie, ktoré mu strhne z výplaty za celý rok ďalšie peniaze.
Treba ešte dodať, že v priebehu prvého roka od založenia živnosti nemusí platiť sociálne poistenie, na účte bude mať ešte viac peňazí.
Otázka je, či si je zamestnanec pracujúci na živnosť schopný z vyššej sumy odložiť dostatok peňazí na to, aby si v mnohých prípadoch dokázal pomôcť aj bez vyššej sociálnej garancie zo strany štátu.
Štátna kasa „krváca"
V mnohých prípadoch však nejde iba o rozhodnutie konkrétneho zamestnanca. Odborníci upozorňujú na to, že vo viacerých prípadoch sú živnosti zo strany firmy nútené, a ak by mal zamestnanec inú možnosť, vybral by si radšej prácu na trvalý pracovný pomer.
Čítajte viac Niektorí prídu o dva rožky, iní zarobia. Komu pomôže deň navyše v priestupnom roku?
V každom prípade však podľa údajov Sociálnej poisťovne podiel živnostníkov platiacich odvody z minimálneho vymeriavacieho základu stúpa. „Od roku 2017 narástol tento podiel zo 72 percent na viac ako 81 percent v 2021, čo je priemerne 148-tisíc živnostníkov. Takéto odvody sa približujú k odvodom zamestnanca s minimálnou mzdou, príjem živnostníkov je ale v reálnych číslach vyšší,“ uvádzajú kontrolóri. Živnostníci tak odvádzajú z celkovej ceny práce 6-násobne nižšie daňovo-odvodové platby za prvý rok svojej živnosti a 2,3-násobne nižšie platby v priebehu ďalších rokov živnosti.
Aj to patrí k dôvodom, pre ktoré je potrebné jasne nastaviť kritériá, ktoré priamo určia, či si konkrétne pracovné miesto vyžaduje živnostníka, alebo riadneho zamestnanca. Ak by sa počet fiktívnych živnostníkov znížil, viac peňazí by pritieklo nielen do štátnej kasy, ale aj do Sociálnej poisťovne. Aj tu môže zohrať úlohu posilnenie kompetencií inšpektorátov práce.
Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení poukazuje na inú rovinu problému. „V prvom rade je potrebné sa zamyslieť nad príčinami a až následne s týmto problémom „bojovať” a kontrolovať ho inšpektormi. Dlhodobo upozorňujeme, že cena práce u zamestnancov je pre firmy enormne vysoká, a to práve kvôli vysokému daňovo-odvodovému zaťaženiu," povedala pre Pravdu hovorkyňa asociácie Miriam Filová. Podľa nej preto nie je prekvapením, že niektoré firmy uprednostňujú práve zamestnávanie živnostníkov z dôvodu ich flexibility a nižších nákladov.
O zmenách v daňovo-odvodovom zaťažení, ale v inom kontexte, hovoria aj odborári. Podľa nich by počet falošných alebo nútených živností mohla znížiť zmena v odvodovej politike štátu. Odborári hovoria o zrovnoprávnení daňovo-odvodového zaťaženia pracovných pomerov a živností. „Stratí sa tým motivačný faktor pre zamestnávateľa ponúkať takúto alternatívu len s cieľom úspory osobných nákladov. K prípadnej regulácii treba pristupovať citlivo, aby sa neobmedzila sloboda tohto povolania a možnosť slobodne si organizovať pracovný čas a podobne,“ uzatvára Nemethová.
Čítajte viac Živnostníci sa ozvali na Tomášov návrh: Len nás kontrolujte, ale pozrite sa, aké sú u nás dane
Diskusiu o probléme zakrývania trvalého pracovného pomeru cez živnosti pripustil aj 1. viceprezident Slovenského živnostenského zväzu Ján Palenčár. „Ale musíme povedať dôvod, prečo to tak je. Ten dôvod je jednoznačne na strane vysokých daňových a odvodových zaťažení na Slovensku," priblížil Palenčár a dodal, že toto zaťaženie patrí v rámci EÚ k najvyšším.