V praxi to funguje tak, že ak sa napríklad počas nedeľnej prechádzky v meste rozhodnete objednať si svoj obľúbený zákusok a zjesť ho priamo v cukrárni, bude sa naň vzťahovať nižšia, päťpercentná sadzba DPH. Tá je v platnosti od minulého roka. Vláda totiž v snahe pomôcť gastrosektoru znížila tento odvod z pôvodných desať na päť percent pri jedle, ktoré je skonzumované priamo v prevádzke. V prípade, že si však rovnaký zákusok odnesiete domov, vzťahuje sa naň zvýšená, 23-percentná sadzba DPH.
Slovenský zväz kuchárov a cukrárov (SZKC) vysvetľuje, že podnikateľ má v praxi pri dvojitej sadzbe dve možnosti. Buď ponechá rovnakú cenu v oboch prípadoch, alebo zavedie dvojitý cenník. Ak sa rozhodne pre prvú možnosť, aby si udržal zákazníka, stúpnu mu náklady. Druhá možnosť je síce pre cukrárne finančne výhodnejšia, no podľa zväzu spôsobuje komplikácie a ide o chaotickejší variant.
Čítajte viac Lacné maslo a mlieko zaplavili obchody: kto v skutočnosti tlačí ceny dole?
Neprehľadnosť nového systému potvrdzujú aj ľudia z praxe. „Naša cukrárska výroba funguje prevažne na objednávkach s doručením zákazníkovi na adresu, preto sme sa rozhodli pre jednotnú sadzbu 23 percent, dokonca pri dezertoch, ktoré si človek kúpi u nás v prevádzke,“ priblížil pre Pravdu generálny riaditeľ spoločnosti Cukrári.sk Norbert Szarka.
Jeden z dôvodov pre tento krok spočíva podľa Szarku v tom, že pokladničný systém firmy nedokáže jednu položku účtovať v dvoch rôznych sadzbách DPH. „Implementácia týchto zmien do systému by bola časovo aj finančne náročná a tiež by nám to skomplikovalo inventúry a stav skladu,“ dodal.
Zvýšenie dane na nezdravé potraviny s vyšším obsahom cukru a soli z pôvodných 19 na aktuálnych 23 percent, ktoré je súčasťou tretieho konsolidačného balíka, má do štátneho rozpočtu podľa odhadov ministerstva financií priniesť 91 miliónov eur. Financmajster Ladislav Kamenický (Smer) pri predstavovaní tohto opatrenia v septembri minulého roka uviedol, že vyššej DPH budú podliehať čokolády, sušienky, cukríky či kandizované ovocie.
Zmeny sa nevzťahujú napríklad na cukor samotný. „Tých, ktorí si robia doma džemy, to nepostihne,“ dodal šéf rezortu financií. Kamenický však vo svojej prezentácii už nespomenul, že sa zmeny budú vzťahovať aj na zákusky predávané v cukrárňach.
Drahšie koláče
Výrobcom a predajcom koláčov okrem zmien v odvodoch komplikujú situáciu aj rastúce ceny nákladov. „Do ceny výrobku vždy vstupujú všetky náklady súvisiace s výrobou, nielen zvýšenie ceny cukru. Ak tieto náklady stúpajú, samozrejme, že stúpa aj cena výrobku,“ hovorí generálna tajomníčka SZKC Zuzana Dúžeková.
Podľa cukrárov do hry vstupuje napríklad rastúca minimálna mzda, zvýšenie poplatkov za nájom či stúpajúce ceny energií. Od 1. januára tohto roka stúpla minimálna mzda na 915 eur – čo v porovnaní s rokom 2025 predstavuje nárast o takmer 100 eur. Zároveň platí, že platy v gastrosektore, ktorý dlhodobo bojuje s nedostatkom zamestnancov, zažili výrazný rast už v treťom kvartáli minulého roka. Z dát Štatistického úradu vyplýva, že v gastre medziročne mzdy narástli viac ako o päť percent. Práve platy sú jednou z výrazných položiek, ktorá vstupuje do celkových nákladov pre zamestnávateľov.
Čítajte viac Štát zásadným spôsobom prekopal rodičovský dôchodok. O koľko eur si prilepšíte k penzii tento rok?
Podnikatelia tiež dlhodobo upozorňujú aj na rastúce ceny energií pre firmy, ktoré na Slovensku nie sú regulované. Ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas) v tejto súvislosti upozorňuje, že ceny sú u nás stále vyššie ako pred krízou v roku 2022. Slovenské podniky platia jedny z najvyšších cien za plyn a elektrinu v porovnaní s ostatnými krajinami Európskej únie (EÚ).
Podľa čísel z Eurostatu platili firmy u nás v prvom polroku minulého roka vyše 200 eur za megawatthodinu (MWh) elektriny a viac ako 81 eur za MWh plynu. V pomyselných rebríčkoch sme sa pri cenách oboch zdrojov energie umiestnili na najhorších priečkach. Za elektrinu platia viac ako na Slovensku už len spoločnosti podnikajúce v Maďarsku, Chorvátsku, Írsku, Dánsku a na Cypre. Drahší plyn majú Rakúšania, Nemci, Poliaci, Dáni, Fíni a Švédi.
Cukrárom okrem toho situáciu komplikujú aj rastúce dane. Podľa Szarku zo spoločnosti Cukrári.sk narástli ceny v segmente minimálne o štyri percentá – teda o spomínaný nárast DPH. Ak k tomu prirátame rastúcu infláciu či zvýšené daňové zaťaženie, môžeme podľa neho počítať s ešte výraznejším rastom.
Zmien v gastre bolo viac
Nárast DPH z negatívnych externalít od začiatku tohto roka však nie jedinou zmenou, ktorá v priebehu posledných rokov potrápila podnikateľov v gastro biznise. V rámci druhého konsolidačného balíčka, ktorého opatrenia vošli do platnosti v minulom roku, sa výrazne menili sadzby tohto odvodu hneď v niekoľkých prípadoch.
Výška DPH sa v tomto sektore už vyše roka líši podľa toho, či zákazník jedlo skonzumuje priamo v reštaurácii, objedná si ho domov alebo akým spôsobom je zabezpečený jeho dovoz. Výsledkom týchto zmien bola vyššia administratívna záťaž pre podnikateľov a zdražovanie pre zákazníkov.
V praxi platí, že ak si zákazník zájde do reštaurácie a jedlo skonzumuje na mieste, od začiatku roka 2025 sa naň vzťahuje spomínaná päťpercentná sadzba DPH. Zložitejšia situácia ale nastáva pri donáške jedla. V tomto prípade sú v platnosti dokonca dve rôzne sadzby DPH v závislosti od toho, kto dopravu zabezpečuje. Ak si reštaurácia rozvoz rieši sama, doprava je zdanená 19-percentnou sadzbou.
Čítajte viac Slováci berú Čechom najlepšie platenú prácu. Konsolidácia môže byť posledná kvapka
Ak však jedlo doručujú kuriéri externej firmy, ako sú Bolt Food, Wolt či Bistro.sk, uplatní sa vyššia, 23-percentná sadzba DPH. Ešte v roku 2024 pritom platila jednotná 20-percentná sadzba pre oba prípady. Ľudia zo stravovacieho biznisu už pred dvoma rokmi upozorňovali, že kombinácia viacerých sadzieb je pre prevádzkovateľov reštaurácií komplikovaná a neprehľadná. Podľa podnikateľov tento systém nielenže zvýšil ceny pre zákazníkov, ale zároveň výrazne skomplikoval účtovníctvo a každodenné fungovanie reštaurácií.
Navyše, posledné vlny konsolidácie majú aj ďalší rozmer. Záťaž šetrenia totiž padá najmä na plecia bežných ľudí. „Už minulý rok bolo cítiť, že spotreba všeobecne klesá. Rozpočty firiem, ale aj tie osobné, sú veľmi tesné, preto si ľudia dvakrát spočítajú, kam svoje ťažko zarobené peniaze investujú,“ zhodnotil Szarka pre Pravdu, ako sa aktuálne podniká v cukrárstve.
No ani v roku 2026 nič nenasvedčuje tomu, že by podnikateľom svitalo na lepšie časy. Ekonómovia z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť vypočítali, že priemerná rodina príde v porovnaní so stavom, ak by vláda nekonsolidovala, za rok o stovky eur. To znamená, že rodinné rozpočty budú napäté ešte viac ako doposiaľ.
