Výskumný pracovník NBS Andrej Cupak v tejto súvislosti konštatuje, že spomínané roky pre domácnosti predstavovali veľkú skúšku odolnosti. „Domácnosti však do náročných časov nevstupovali rovnako pripravené. Predstavte si tento vývoj ako spoločný turistický výstup. Všetky domácnosti stúpali na ten istý kopec – v prostredí vysokej inflácie, rastúcich cien bývania a vyšších úrokových sadzieb. Kopec bol síce rovnaký, ale rozdiel bol v tom, s akým batohom domácnosti vyrazili a či si časť cesty na kopec mohli uľahčiť lanovkou," ilustruje analytik centrálnej banky, ako to vyzeralo v krízovom období.
Len pripomeňme, že ide o roky, keď sme nezápasili iba s globálnou pandémiou koronavírusu. Vo februári 2022 Rusko zaútočilo na Ukrajinu, čo malo okrem iného za následok aj to, že sa cez Európu prehnala energetická kríza. Na konci prvého vojnového roka sa inflácia vyšplhala na viac ako 15 percent. Zdražovanie sa pod dvojcifernú úroveň dostalo až v druhej polovici roka 2023.
Kto najviac zbohatol?
Aj napriek tomu však Slováci bohatli, teda aspoň podľa štatistík. V skutočnosti to však neznamená, že by zarábali viac. Väčšina nášho majetku totiž leží v bývaní a práve nárast cien nehnuteľností bol podľa Cupaka „hlavnou hnacou silou rastu bohatstva". To jednoducho znamená, že na to, aby výška vášho majetku na papieri výrazne stúpla, stačí, ak napríklad vlastníte byt v Bratislave. Nehovorí to však nič o tom, že máte v rukách reálne viac peňazí. Odborníci preto upozorňujú, že aj takáto „majetná" domácnosť môže byť zraniteľná už pri malom šoku.
Cupak však zdôrazňuje, že víťazmi postpandemických rokov boli vlastníci bytov a domov. Týka sa to dokonca aj ľudí, ktorí mali hypotéku, pretože rast cien nehnuteľností „ťahal hodnotu ich čistého majetku nahor, zatiaľ čo inflácia potichu znižovala reálnu váhu dlhov". Znamená to, že ak ste banke dlhovali napríklad 120-tisíc eur, po zohľadnení rastu zdražovania má tento dlh menšiu váhu – splácate stále rovnakú sumu, no z pohľadu kúpnej sily je to jednoduchšie ako pred niekoľkými rokmi.
Domácnosti s hypotékou tak patrili medzi najväčších „víťazov“ krízových rokov. Ich reálne bohatstvo sa zvýšilo o 15 percent. Kým nominálna výška dlhu ostávala rovnaká, jeho skutočná váha sa pod vplyvom inflácie postupne zmenšovala. Keď sa k tomu pridal rast cien nehnuteľností, cesta k vyššiemu majetku bola pre ne citeľne kratšia. Inými slovami – tí, ktorí vstupovali do obdobia s aktívami, ktoré sa dokážu samy zhodnocovať, sa nemuseli spoliehať iba na vlastné úsilie.
Rovnaký 15-percentný skok v reálnom bohatstve zaznamenali aj ľudia vo veku 45 až 54 rokov. Práve táto skupina sa dnes stala najmajetnejšou na Slovensku. Často ide o ľudí, ktorí v sledovanom období dokázali rozšíriť svoje portfólio o ďalšiu nehnuteľnosť a profitovali z jej rastúcej hodnoty. Rástlo však aj bohatstvo seniorov nad 65 rokov, rovnako dvojciferným tempom. Tento rast však vychádzal z výrazne nižšej štartovacej pozície v roku 2021, takže celkový efekt zostáva v porovnaní s inými skupinami obmedzený.
Mladí išli proti vetru
Zatiaľ čo staršie generácie ťažili z rastu cien aktív, mladé domácnosti zažili presný opak. Skupina vo veku 16 až 34 rokov prišla reálne približne o 16 percent svojho čistého majetku. „Nájomníci dopadli ešte horšie. Ich reálny majetok klesol asi o 30 percent. Bez nehnuteľnosti, ktorá by sa zhodnocovala, a bez dlhu, ktorý by zasa pomohla odľahčiť inflácia, zostali pri zvládaní vyšších životných nákladov a napätých rodinných rozpočtov odkázaní len na vlastné sily," priblížil Cupak.
Mnohí mladí vstupovali na trh bývania v najhoršej možnej chvíli – pri rekordných cenách a rastúcich úrokových sadzbách. Začínali stúpať do kopca s ťažkým batohom dlhu, zatiaľ čo podmienky sa prudko zhoršovali.
Zároveň však platí, že ani rast majetku automaticky neznamená finančnú istotu. Mnohé domácnosti síce podľa čísel zbohatli, no ich situácia zostáva krehká. Problémom je najmä ich nedostatočná likvidita – teda schopnosť zvládnuť nečakaný výdavok z rýchlo dostupných peňazí.
Veľká časť bohatstva vlastníkov domov či bytov je uzamknutá v nehnuteľnostiach. Hodnota existuje, ale v krízovej chvíli ju nemožno rýchlo premeniť na peniaze. Domácnosť môže vlastniť dom, no aj tak ju dokáže vykoľajiť pokazená práčka či výpadok príjmu. Likvidita je totiž to, čo premieňa majetok na bezpečie. Rozhoduje o tom, či človek zvládne otras, alebo sa pod jeho tlakom zlomí.
Na Slovensku dnes takmer štvrtina domácností nemá žiadne pohotovostné rezervy a funguje prakticky od výplaty do výplaty. Neznamená to, že sú chudobné. Skôr platí, že sú bohaté na papieri, ale chudobné, čo sa týka hotovosti.
Máme viac dlhov ako majetku
Slovenské domácnosti pritom stále stoja pred nepríjemnou kombináciou nízkych úspor a vysokých dlhov. Priemerný Slovák má čistý finančný majetok približne trikrát nižší ako priemerný Čech a v regióne strednej a východnej Európy sa v tomto ohľade radíme k Rumunsku, kde je situácia podobná. Problémom však nie je len veľkosť majetku – Slováci si požičiavajú viac a dlhy za posledné roky rástli rýchlejšie než úspory, čo ich robí zraniteľnými pri ekonomických otrasoch.
Ekonomický analytik Konfederácie odborových zväzov (KOZ) Ján Košč v štúdii Slovenský sen o bohatstve: viac dlhov než majetku? upozorňuje, že finančný majetok ukazuje, ako dobre sú domácnosti pripravené zvládnuť nečakané výdavky či krízy. Slovenské domácnosti si síce mierne polepšili, no stále majú málo likvidných úspor, ktoré by mohli rýchlo použiť v prípade potreby.
Podľa Allianz Global Wealth Report 2025 mal priemerný Slovák v roku 2024 čistý finančný majetok 10 580 eur. Od roku 2019 to predstavuje nárast o 56 percent, no aj tak sme najslabší v regióne. Česká republika zaznamenala za rovnaké obdobie takmer dvojnásobný rast – z 17 497 eur v roku 2019 na 34 740 eur v roku 2024.
Medzitým narástol aj priemerný dlh slovenských domácností, z 7 990 eur v roku 2019 na 10 960 eur v roku 2024. Ide o tretí najvyšší nárast v regióne, hneď po Litve a Estónsku. Za týmto trendom stojí zdražovanie bývania, energie a životných nákladov, ktoré nútia ľudí požičiavať si viac, než koľko dokážu sami ušetriť.
Slovensko je v regióne výnimočné. Ide o jedinú krajinu, v ktorej majú domácnosti viac dlhov než finančného majetku. Dlhy tvoria priemerne 51 percent, zatiaľ čo úspory a investície len 49 percent. V porovnaní s inými krajinami je to dramatický rozdiel. Maďarsko má podiel dlhu len 15 percent, Estónsko a Litva okolo 29 percent.
Tento nesúlad znamená, že domácnosti majú väčšiu úverovú záťaž, než dokážu pokryť vlastnými peniazmi. Aj malý šok – výpadok príjmu, rast úrokov či náhle zdraženie energií – môže rýchlo ohroziť rodinný rozpočet.
Slováci majú veľkú časť peňazí uloženú na účtoch, kde sa takmer nezhodnocujú, alebo viazanú v dôchodkových fondoch, ktoré nemožno použiť na urgentné výdavky. Keď nastane kríza, často siahajú po úveroch, namiesto toho, aby využili svoje rezervy. Košč zdôrazňuje, že finančná odolnosť nie je len o tom, koľko máte na papieri, ale aj o tom, koľko môžete rýchlo využiť v núdzi. V tomto smere slovenské domácnosti stále zaostávajú za krajinami regiónu a zostávajú citlivé na ekonomické otrasové situácie.
