Lofty vznikajú rekonštrukciou technických stavieb, preto sa v nich nachádzajú stopy konštrukcií aj rôznych materiálov pôvodných budov. Podoba bytov z bývalých tovární sa líši podľa toho, čo sa v priestoroch vyrábalo. Spravidla ale bývajú rozľahlým bývaním s veľkosťou nad 100 metrov štvorcových a otvorenými priestormi s násobne vyššími stropmi než majú nehnuteľnosti bežne.
Bývanie v loftových priestoroch pre veľa ľudí nepôsobí rovnako hodnotne než klasický byt, no podľa Zuzany Klačanovej, realitnej maklérky zo siete UPgreat, ide o plnohodnotné bývanie. „Z pohľadu širšieho trhu sa lofty môžu javiť ako trendová záležitosť, keďže oslovujú užší okruh záujemcov. Inými slovami, loft nie je univerzálnou voľbou pre každého, no pre svojho cieľového klienta je stabilným bývaním,” dodala Klačanová.
Cenovo sa pohybujú okolo 4,5-tisíc za m2, čo v hlavnom meste nie je až tak nečakaná cena – skôr ide o bežnú sumu v prípade novostavieb. Avšak ich veľká metráž a zvyčajne aj dobrá lokalita spôsobujú, že za takýto byt na ploche asi 140 m2 zaplatíte v priemere do 600-tisíc eur. V zahraničí ide tiež o drahšiu formu bývania, hoci pôvodne boli lofty vnímané ako lacnejšia možnosť v porovnaní s klasickými bytmi.
„Investori sa objavujú najmä pri výnimočných projektoch v atraktívnej lokalite, kde loft ponúka pridanú hodnotu, ktorú trh dokáže oceniť. Ide o segment, kde rozhoduje skôr jedinečnosť než masový trh,” vysvetlila odborníčka. Maklérka potvrdila, že ich vyhľadáva úzka skupina ľudí, ktorá uprednostňuje atypický spôsob bývania. Nie sú ani veľmi rozšírené ako investícia, majitelia ich kupujú pre seba.
„Lofty sú vo všeobecnosti drahšie než klasické byty, keďže sa považujú za špecifický, nadštandardný, často až luxusný typ bývania. Ich ponuka je v porovnaní s bežnými bytmi výrazne obmedzená, čo sa prirodzene odráža aj na vyššej cene. Nejde pritom len o Bratislavu, ale o všeobecný trend v rámci Slovenska,” doplnila Klačanová.
V rámci Bratislavy sa loftové bývanie rozmáha viac, aktuálne sa mení na byty projekt Lofty Danubius, ktorý zachráni industriálnu pamiatku cvernovej továrne, no v predaji sú aj Lofty Kominárska v Novom Meste. Ohlásená je tiež premena petržalského areálu Matador, či Palmy – pôvodnej továrne na oleje.
Loftu Mlynica podľa Hubinského potreboval celkovo priestorovo zjednotiť a vyladiť. Zasahuje štyri podlažia, ktoré prepája pobytové schodisko - to prepája obývačku s kuchyňou a jedálňou. Z poschodí je tiež priamo vidno do jednotlivých zón.
Kúpou loftu náklady nekončia
Zariadiť interiér rozprestierajúci sa na niekoľkých poschodiach je samo o sebe finančne náročné, no k tomu sa pridáva aj fakt, že väčšina nábytku musí byť na mieru. Architekti sa však zhodujú, že vybaviť loftové bývanie nie je oveľa drahšie ako štandardný byt, výzvou je skôr dostať ho do základnej formy vhodnej pre život.
„Loft je o transformácií priestoru. V princípe sa dá povedať, že tam nie je zásadný finančný rozdiel – ide ale o to, ako peniaze prerozdelíme. Vieme ich vložiť do úpravy priestoru, stien a podláh a vieme ich vložiť do nábytku na mieru a stolariny,” objasnil Richard Kilo s tým, že ich ateliér preferuje skôr investovať do premeny na byt, než do zariadenia. Zároveň je podľa Kila dôležité priestor neprebiť a nezahltiť ho nábytkom. Okrem toho však treba zachovať kontinuitu interiéru, teda prepojiť jednotlivé časti bytu.
Výhodou je ich samotný základ – neomietnuté tehlové, betónové steny a priznané stĺpy či iné prvky v viditeľné rámci konštrukcie. Tie do veľkej miery určujú ako bude vyzerať interiér. Práve preto nie je život v nich pre každého, ich surový štýl vám musí sadnúť. Dá sa však s nimi pracovať a priestor si prispôsobiť aj keď v ňom chce bývať rodina.
Podľa Juraja Hubinského, architekta zo štúdia Hubinsky architekti, ide o výnimočné bývanie. No treba sa pripraviť na to, že život v loftoch je špecifický a má svoje úskalia. Kvalita života v nich záleží od toho, aké má byt proporcie, ako rozložený interiér, orientáciu na svetové strany či presvetlenie, no aj aké materiály sa v ňom nachádzajú. Prípadne či byt má napríklad terasu alebo balkón. V loftoch sa fungovanie delí na poschodia. Ako poznamenal architekt Matej Honč z ateliéru Kilo/Honč, bývate v nich na metroch kubických, nie štvorcových.
Vybaviť loft do funkčného bytu stojí od 70 do 100-tisíc eur. Dôvodom je nielen málo stien, ale aj rôzne uhly či tvary miestností. Hubinsky atelier však mali rozpočet značne nižší, museli sa zmestiť do 50-tisíc eur. Interiér v projekte Mlynica vznikol prestavbou závodu s rovnakým názvom na výrobu tvárnic a betónových panelov, otvoreného v 60. rokoch minulého storočia.
Spolu so silom chátral od 90. rokov, keď sa výroba zastavila. Následne ho odkúpil investor ISE, ktorý ho pomocou GutGut architektov prestaval do dnešnej podoby – na kancelárie, pár loftov a priestor pre organizovanie akcií. Loft Mlynica má ale menšie rozmery, než tieto byty zvyknú mať.
Na 73 metroch štvorcových tak museli autori pracovať najmä s výškou, ktorá bola miestami nad štyri a pol metra, keďže plocha bola limitovaná – do interiéru preto vložili medziposchodie, čo nie je lacná záležitosť. „Náročnejšie ako bežný byt to bolo iba v dopĺňaní oceľového schodiska a trasovanie priznaných elektrických rozvodov na betónových povrchoch,” uzavrel Hubinský.
Celý pôdorys bytu tiež autori otočili – na prízemie, ktoré je zároveň vstupom, dali základ bytu – chodbu, wc a kúpeľňu. Následne nad vstupnými priestormi je po oceľovom schodisku prístupná spálňa, krytá závesom. Ten oddeľuje šatník, v ktorom je aj umývadlo. Nad ňou je denná časť, v ktorej trávia obyvatelia väčšinu času.
„Horné úrovne loftu sme venovali dennej zóne, kde je obývacia izba prepojená širokým pobytovým schodiskom s jedálňou a kuchyňou na najvyššie položenom mieste v byte. Celý plán bytu je voľný a otvorený bez použitia vnútorných priečok až na spomínané utilitárne priestory,” vysvetlil Hubinský s tým, že už aj tak presvetlený byt chceli ešte viac otvoriť – na to použili zrkadlo. Ním obložili celý box, v ktorom sa ukrýva šatník a spomínané hygienické zázemie. V celom interiéri prevládajú tmavé odtiene, priznaný betón na strope aj podlahách.
Foto: BoysPlayNice
Loft ako bývanie pre rodinu?
„Je to extrémne variabilný priestor, ktorý sa vie prispôsobiť vášmu životu, nie naopak. Tiež je dôležité zamyslenie sa nad vecami, ktoré pre svoj život potrebujem. Ak človek hľadá maximum úložného priestoru, množstvo mobiliáru najmä vstavaného uberá z priestoru,” opísal zmysel loftov Honč s tým, že aj na masívnu svetlú výšku stropov si treba zvyknúť.
Otvorený pôdorys aj stropy menia to, ako sa človek v priestore cíti – hoci má voľnejší dojem, nepríjemnosti spôsobuje akustika. Byt bez priečok a výplne nad hlavou nemá ako tlmiť ozvenu, preto ju treba mierniť textíliami, drevom a nábytkom celkovo. Treba tiež rátať s tým, že loft sa nedá vizuálne úplne vymedziť ako štandardné miestnosti s dverami, čo ale vie byť zároveň výhodou.
Podľa Hubinského sa treba pripraviť aj na to, že pôvodné priemyselné povrchy sú surové, rovnako ako na fakt, že budete denne využívať schodisko a reálne sa nachodíte. Preto nie sú vhodné pre ľudí, ktorých pohyb je obmedzený, ale ani pre tých, ktorí chápu bývanie ako tradičný panelák a nevedia sa tejto predstavy vzdať.
Čítajte viac Na Slovensku rastie nový trend: Aj štvormetrová parcela môže byť domovom, dôkazom sú tieto odvážne stavby
Na Slovensku nie sú lofty masovým fenoménom, no sú vyhľadávané a viacero z nich už premenilo industriálne dedičstvo krajiny aj mimo Bratislavu. Bývanie vzniklo v lučeneckej Smaltovni, piešťanskej Elektrárni, ale aj Ružovom Mlyne, nachádzajúci sa taktiež v kúpeľnom meste.
Pôvodne slúžil ako zásobovanie kúpeľov v meste počas prvej svetovej vojny. Vyrábali sa v ňom piškóty, známy BB puding a ďalšie potraviny. Po druhej svetovej vojne prepadol štátu, ten v ňom ukončil výrobu pred štvrťstoročím a odvtedy sa národná kultúrna pamiatka rozpadala.
Na jeho záchrane pracoval celý tím architektov pod združením PamArch. Zachovali jeho podobu, odstránili nánosy prístavby a obnovili ikonickú ružovú farbu na fasáde. Vzniklo v ňom až 73 bytov s výmerami od 33 do 218 m² a s výškou stropov miestami až 4,7 metra.
Príkladom, že lofty dokážu byť aj bývaním pre rodinu je interiér práve v tomto komplexe s približne 80 m2. Podľa architektov Kilo/Honč život v továrenskom priestore nie je kompromisom v bývaní, ale vedomím rozhodnutím bývať inak. Zároveň interiér zariaďovali tak, aby vybavenie rodinu finančne nezruinovalo. Kúpna cena bytu sa hýbala okolo 260-tisíc eur.
Zatiaľ čo interiér bytu Mlynica je výrazne dramatický a industriálny, loft v Ružovom Mlyne ukazuje vyslovene rodinný interiér. Cieli na neutrálne, no svetlé farby, drevo a zaujímavé prvky ako modrú špárovku v kúpeľňovom obklade. Oba priestory spája betón, otvorený minimalizmus a priemyselný základ. Zároveň sú však odlišné - architekti tak ukázali, že každý priestor sa dá prispôsobiť potrebám svojich obyvateľov, aj ten loftový.
Priestor, ktorý realizovali, mal však po premene pôdorys bežného developerskeho bytu. Preto ho v prvom rade otvorili – odstránili priečky a pridali vyvýšené poschodie, takzvané plató. Byt zväčšilo o 17 metrov štvorcových, na ktorých vznikla oddychová zóna. Interiér sa zmenil na obývačku bez televízora s knižnicou, kuchyňou aj jedálňou a dvoma samostatnými izbami. Netradičný koncept potvrdzuje kúpeľňa bez dverí priamo oproti sedačke.
„Máme radi, keď nemožno priestory presne definovať, keď sa hranice stierajú a funkcia priestoru je do istej miery premenlivá. Keď si čítame knižku vo výške, hojdajúc nohami vo vzduchu a pozeráme, ako sa sťahuje plátno na projektor – vieme, že bude filmový večer,“ opísali architekti zámer.
