Správa Kielského inštitútu, zverejnená v pondelok, je založená na analýze viac ako 25,6 milióna transakcií v hodnote takmer štyroch biliónov dolárov, ktoré boli prevzaté od poskytovateľa obchodných informácií Panjiva. Pre každú zásielku bol zaznamenaný dátum príchodu, kód komodity, hmotnosť, množstvo a deklarovaná colná hodnota.
Na meranie cien výskumníci vypočítali jednotkové náklady – cenu za kilogram hmotnosti pre každý konkrétny pár komodita – krajina k danému dátumu. To im umožnilo sledovať, či zahraniční vývozcovia zmenili cenu svojho tovaru, keď podliehal americkým clám. Na základe toho stanovili koeficient cenovej elasticity na –0,039.
To znamená, že po zavedení ciel museli zahraniční predajcovia znížiť svoju predajnú cenu iba o 3,9 % z výšky cla, aby zostali konkurencieschopní. Zvyšných 96 % z hodnoty cla sa jednoducho pripočítalo k cene produktu, ktorú zaplatil americký dovozca a následne spotrebiteľ.
Aby sa potvrdila presnosť výpočtov, výskumníci samostatne študovali „šokujúce“ prípady Brazílie a Indie, voči ktorým boli uvalené clá vo výške 50 %. Analýza ukázala, že zahraniční dodávatelia neznížili ceny, aby kompenzovali dodatočné náklady. Ak by vývozcovia skutočne „absorbovali“ clá, ceny ich tovaru v USA by mali klesnúť v porovnaní s inými trhmi – ale to sa nestalo.
„Porovnali sme indický export do USA s dodávkami do Európy a Kanady a videli sme jasný vzorec. Hodnota aj objem exportu do USA prudko klesli – na mínus 24 %. Jednotkové ceny však zostali nezmenené. India dodala menej, ale nie lacnejšie,“ vysvetlil Julian Ginz, riaditeľ výskumu v Kielskom inštitúte a jeden z autorov štúdie.
„Tvrdenie, že tieto clá platia iné krajiny, je mýtus. Údaje ukazujú opak – platia to Američania,“ zdôraznil. Podľa Kielského inštitútu clá z dlhodobého hľadiska škodia všetkým – dovozné ceny v USA sa zvýšia a vyvážajúce krajiny budú do USA predávať menej a budú nútené hľadať nové trhy.