Zatiaľ sú v hre štyri lokality, kde by mohli byť malé jadrové elektrárne postavené. V prvom rade ide Jaslovské Bohunice a Mochovce, kde už desiatky rokov stoja klasické atómové elektrárne. Ďalšou možnosťou sú Vojany, kde po približne šiestich dekádach na začiatku minulého roka vypli jednu z najväčších tepelných elektrární v Česku a na Slovensku. Okrem toho by modulárny reaktor mohol stáť aj pri fabrike U. S. Steel Košice, ktorá je jedným z kľúčových priemyselných odberateľov elektriny v krajine, takže by sa energia vyrábala priamo v mieste spotreby.
„Štúdia potvrdzuje, že máme nielen vhodné lokality, ale aj odborný potenciál a skúsenosti, na ktorých môžeme stavať. Už dnes myslíme na budúce zdroje – dopyt po elektrine bude v najbližších rokoch rásť a malé modulárne reaktory sú jednou z reálnych alternatív, ako na túto výzvu zodpovedne reagovať,“ vyjadril sa v tejto súvislosti predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Slovenských elektrární Branislav Strýček.
Hoci už poznáme vhodné lokality aj približný čas, kedy by u nás modulárne reaktory mohli stáť (ešte pred rokom 2040), zatiaľ nevieme nič o tom, koľko by to celé mohlo stáť. Platí totiž, že žiadne podobné zariadenie na výrobu elektriny zatiaľ nikde na svete nie je v komerčnej prevádzke, čo znamená, že nepoznáme ani presné náklady na výstavbu a prevádzku. Podľa odborníkov by však prvé kusy mohli byť postavené v priebehu nasledujúcich štyroch či piatich rokov napríklad v Spojených štátoch či Kanade.
Najnovšia štúdia však uvádza, že výstavba a prevádzka jedného takéhoto reaktora by mohla priniesť až 640 pracovných miest ročne počas 60 rokov prevádzky, a príjmy z práce do štátneho rozpočtu by mohli stúpnuť o 8,5 až 13 miliónov eur za jeden rok. Počas životného cyklu jednej elektrárne by tento projekt mohol prispieť k hrubému domácemu produktu (HDP) celkovo až 1,4 miliardou eur.
Ako fungujú malé reaktory?
Klasické jadrové elektrárne, aké dnes Slovensko prevádzkuje v Mochovciach a Jaslovských Bohuniciach, sú navrhnuté ako centrálne zdroje s veľmi vysokým výkonom. Jeden blok vyrába približne 450 až 500 megawattov elektrických (MWe) a pracuje prakticky nepretržite na plný výkon. Atómová elektráreň Jaslovské Bohunice má celkový výkon asi 1 010 MWe, Mochovce 1 471 MWe.
Ich úlohou je pokrývať takzvané základné zaťaženie siete, teda stabilný, nepretržitý dopyt po elektrine v celej krajine. Tento model je efektívny pre národnú energetiku, no vyžaduje si silnú prenosovú sústavu a veľké investície sústredené do niekoľkých lokalít.
Malé modulárne reaktory fungujú inak. Ich výkon sa typicky pohybuje do 300 MWe, často aj menej, a sú navrhnuté tak, aby mohli byť nasadzované postupne a bližšie k miestu spotreby. Zatiaľ čo Mochovce či Bohunice zásobujú elektrinou celé regióny, modulárne elektrárne môže napájať napríklad veľký priemyselný podnik, mestskú aglomeráciu alebo uhoľnú elektráreň nahradenú bezemisným zdrojom, ako by to mohlo byť vo Vojanoch alebo pri U. S. Steel Košice.
Rozdiel je aj v tom, ako sa výkon buduje. Pri veľkej elektrárni vláda alebo investor musí naraz postaviť celý blok za niekoľko miliárd eur – ako napríklad v prípade nových mochovských blokov. Malé reaktory umožňujú rast po krokoch – najskôr jeden modul, o niekoľko rokov druhý, podľa toho, ako rastie dopyt po elektrine. To výrazne znižuje finančné riziko aj tlak na verejné financie.
Z pohľadu siete je rozdiel zásadný. Veľké jadrové bloky vyrábajú obrovské objemy elektriny na jednom mieste a musia ju posielať stovky kilometrov cez prenosovú sústavu. Malé reaktory môžu vyrábať priamo tam, kde je spotreba, čím sa znižujú straty v sieťach a zvyšuje sa energetická bezpečnosť regiónov. To je dôvod, prečo sa v projekte Phoenix objavili lokality ako Vojany alebo Košice – nie preto, že by tam chýbala elektrina dnes, ale preto, že tam vzniká jej najväčší dopyt zajtrajška.
Elektrina z vyhoreného paliva
Medzi hlavných potenciálnych partnerov pre výstavbu malých modulárnych reaktorov na Slovensku patrí talianska spoločnosť Newcleo. Ide o technologickú firmu, ktorá vyvíja pokročilé jadrové reaktory IV. generácie chladené olovom a zameriava sa na ich prepojenie s recykláciou vyhoretého jadrového paliva. Ide teda presne o oblasť, v ktorej má Slovensko dlhoročné skúsenosti aj infraštruktúru.
Newcleo už minulý rok vstúpilo do spolupráce so slovenskými partnermi, štátnou spoločnosťou JAVYS (Jadrová a vyraďovacia spoločnosť) a inžinierskou firmou VUJE, s cieľom pripraviť projekt výstavby týchto reaktorov v Jaslovských Bohuniciach. Vzniknúť by tam mal spoločný podnik, ktorý by pripravoval realizáciu viacerých blokov typu LFR-AS-200, čo by Slovensko zaradilo medzi prvé krajiny na svete, kde by sa táto technológia nasadila do praxe.
Z pohľadu Slovenska nejde len o nový zdroj elektriny, ale aj o spôsob, ako riešiť problém vyhoreného paliva a posilniť technologickú suverenitu krajiny. Reaktory Newcleo by totiž dokázali časť tohto odpadu znovu využiť ako palivo, čím by sa znížil objem jadrového odpadu a zároveň by sa vytvárala bezemisná elektrina pre priemysel aj nové energeticky náročné projekty.
Potrebujeme ďalšie elektrárne?
K spomínaným jadrovým elektrárňam v Jaslovských Bohuniciach a Mochovciach by do roku 2040 mohla pribudnúť ďalšia atómka. Nová elektráreň s výkonom približne 1 250 megawattov (MW) za približne 15 miliárd eur by mala stáť v Jaslovských Bohuniciach a postaviť by ju mohla americká spoločnosť Westinghouse. Podľa posledných správ by mohla byť zmluva na jej výstavbu podpísaná už na budúci rok.
Otázkou preto je, či skutočne potrebujeme investovať ďalšie miliardy eur do novej technológie. Slovensko už totiž teraz vyrába viac elektriny, ako dokáže spotrebovať. Posledné dáta zo Slovenskej elektrizačnej a prenosovej sústavy hovoria, že sme v roku 2024 vyrobili 30,27 terawatthodín (TWh) elektriny a spotrebovali spotrebovali iba 27,33 TWh elektriny.
Väčinu elektrickej energie, až 60,75 percenta, vyrábame práve z jadra. Navyše, ak sa nám v polovici tohto roka podarí úspešne spustiť štvrtý blok Mochoviec, podiel elektriny vyrobenej z jadra by mohol podľa odborníkov stúpnuť na viac ako 70 percent. Ak k tomu prirátame aj spomínanú novú elektráreň, ktorú nám postavia Amaričania, toto percento stúpne ešte viac – Slovensko by mohlo v tomto smere mohlo získať svetové prvenstvo a predbehnúť aj Francúzsko, ktoré z jadra vyrába približne 75 percent elektriny v krajine.
Experti sa napriek týmto číslam zhodujú na tom, že sa nám do budúcna zídu aj modulárne reaktory. Ešte na začiatku minulého roka analytici Útvaru hodnoty za peniaze vyčíslili, že Slovensko by mohlo do roku 2050 spotrebovať takmer dvojnásobné množstvo elektriny ako teraz – približne 45 TWh za rok.
„Zvýšený dopyt po elektrine spôsobí postupná elektrifikácia vykurovania, dopravy aj priemyslu, napríklad výroby ocele. Nad rámec uvedenej spotreby si viac elektriny vyžiada napríklad aj výroba vodíka, ktorý má v priemysle nahradiť fosílne palivá. Príkladom je náhrada zemného plynu pri výrobe hnojív," písali analytici už pred rokom. Spotreba elektriny bude okrem iného rásť aj pre rozširujúcu sa elektromobilitu (už teraz u nás máme približne 3-tisíc nabíječiek na elektromobily a ďalšie tisícky sú v pláne) či výstavbu nových dátových centier, s ktorými sa u nás v rámci budovania digitálnej ekonomiky počíta.