Hlinikáreň Slovalco vypla pece v januári 2023 a stojí už tri roky. Aký význam mala pre Slovensko?
Asi taký význam, aký má hliník pre modernú ekonomiku. Pre krajinu, akou je Slovensko, teda silne priemyselnú a exportne orientovanú, má takýto typ výroby určite svoje miesto. O to viac dnes, keď sa svet triešti do geopolitických blokov a riešime závislosť od Číny, Ruska či iných dodávateľov, najmä v energetike. Európa aj Slovensko sa nezaobídu bez kľúčových komodít potrebných na rozvoj nových priemyselných odvetví. Slovalco bolo síce veľkým odberateľom elektriny a významným producentom emisií, ale zároveň nevyhnutným producentom absolútne kľúčového materiálu.
Je teda hliník strategickým materiálom pre Európu aj Slovensko?
Platilo to vždy a dnes to platí ešte viac.
Aký význam má elektrina pri výrobe hliníka, najmä v kontexte vysokých cien?
Elektrina je úplne kľúčový vstup do výroby. Okrem oxidu hlinitého a emisných kvót je to najdôležitejšia nákladová položka. V elektrolýznych peciach prebieha proces, pri ktorom sa z oxidu hlinitého pomocou elektriny oddeľuje kyslík a vzniká čistý hliník. Ide o prostredie s teplotou okolo 1 000 °C. Kyslík sa viaže na uhlíkové elektródy a ťažší hliník sa usádza na dne pece. Ten sa potom v pravidelných intervaloch odpúšťa a odlieva. Buď vzniká čistý hliník, alebo sa pridávajú prímesi ako kremík či horčík a vyrábajú sa zliatiny. Bez obrovského množstva elektriny sa tento proces jednoducho nedá realizovať.
Čítajte viac Energie na Slovensku zdražejú pre všetkých. Vyššie účty čakajú aj ľudí, ktorí dostanú energopomoc
Kde všade sa hliník používa?
Na Slovensku predovšetkým v automobilovom priemysle – významná časť produkcie zo Žiaru nad Hronom smerovala práve do automobiliek. Ďalej ide o elektrotechnický priemysel, spotrebný tovar či stavebníctvo. Prakticky v každom odvetví moderného priemyslu má hliník svoje miesto – či už v menšom alebo väčšom množstve.
Prečo musela hlinikáreň po 70 rokoch ukončiť prevádzku? Boli na vine len vysoké ceny elektriny?
Elektrina bola hlavným dôvodom, pretože ide o dominantnú nákladovú položku. Rozdiel, či stojí megawatthodina 70 eur alebo 200 eur, zásadne mení ekonomiku výroby. V roku 2022 a 2023 sme videli ceny aj v stovkách eur za megawatthodinu. Dnes sú ceny nižšie, približne okolo 100 eur, ale trh je stále veľmi volatilný – ceny sa výrazne menia v rozmedzí hodín či dné. Druhým veľkým problémom boli emisné kvóty. Slovalco produkovalo milióny ton emisií ročne a pri vysokých cenách povoleniek to znamenalo obrovské náklady. V rokoch 2022 – 2023 tak vznikol pre energeticky náročné podniky „toxický koktail“: drahá elektrina a drahé emisné povolenky. Ak sa zároveň nezvýšili ceny hliníka, podnik sa dostával do trvalej straty, a to už nedávalo ekonomický zmysel.
Niektoré európske hlinikárne však prežili. Ako?
Aj inde mali výrobcovia hliníka veľké problémy, ale nie všetci zatvorili. Rozdiely nevznikajú v emisných kvótach, tie sú v EÚ rovnaké, ale v cenách elektriny a v štátnej pomoci. Vo Francúzsku či v severských krajinách majú výrobcovia výhodu lacnejšej elektriny. Slovensko je cenovo zviazané s Nemeckom, kde sú ceny vyššie. Tretím faktorom je štátna pomoc. Mnohé vlády priemyslu pomáhali. Na Slovensku sa však miliardy minuli najmä na dotovanie cien energií pre domácnosti, zatiaľ čo priemysel zostal do veľkej miery bez systematickej podpory.
Čítajte viac Budú plyn a elektrina drahšie? Kamenický hovorí o štátnej pomoci aj na budúci rok, časť ľudí si však môže výrazne priplatiť
Premiér hovorí, že bez lacnej elektriny a bez zmeny systému povoleniek sa Slovalco obnoviť nedá. Ako to vidíte?
Opätovné spustenie výroby bude vyžadovať veľké objemy elektriny a jej dlhodobé zazmluvnenie za prijateľné ceny. To je kombinácia rokovaní firmy a rámca, ktorý vytvára štát a EÚ. Emisné kvóty sú vlastne daň s pohyblivou sadzbou. Európska komisia reguluje ich množstvo na trhu. Čím ich je viac, tým sú lacnejšie – čím menej, tým drahšie. Dnes sa pohybujú okolo 90 eur za tonu, blízko historických maxím. Komisia má nástroje na to, aby uvoľnila viac kvót a tým cenu znížila.
Premiér navrhuje päťročné „prázdniny“ pre povolenky. Je to reálne?
Skôr nie. Reálnejšie je, že v spolupráci napríklad s Českom dôjde k úprave systému – napríklad k automatickým mechanizmom, ktoré by pri príliš vysokých cenách uvoľnili na trh dodatočné kvóty.
Čítajte viac Náklady na bývanie už čoskoro výrazne narastú: stovky tisíc domácností čaká prudké zvýšenie cien za teplo a plyn (otázky a odpovede)
Čo by Slovalcu najviac pomohlo?
Po prvé stabilizovať ceny emisných kvót na prijateľnej úrovni. Po druhé riešiť ceny elektriny. Niektoré štáty dodávajú priemyslu lacnejšiu elektrinu zo štátnych zdrojov – napríklad Francúzsko z jadrových elektrární. Na Slovensku by sa o podobnom mechanizme dalo uvažovať napríklad cez Gabčíkovo alebo štátne teplárne. Áno, znamenalo by to nižší zisk pre tieto podniky, ale pomohlo by to udržať energeticky náročný priemysel.
Je reálne, že Slovalco ešte niekedy spustí výrobu?
Z krátkodobého hľadiska určite nie. Ide o technologicky náročný proces, ktorý má zmysel len pri dlhodobej perspektíve. Ak sa však podarí nastaviť lepšie podmienky, možno sa ešte tento rok objaví prvý posun.
