Výplaty Slovákom okresá niekoľko opatrení z nového konsolidačného balíka, ktoré do platnosti vstúpili od 1. januára 2026. Najväčšiu ranu pre naše peňaženky bude predstavovať nárast odvodov do zdravotnej poisťovne. Tie stúpnu z doterajších štyroch na päť percent (spolu s odvodmi, ktoré platí zamestnávateľ, to dokopy bude 16 percent).
Aktuálna vláda pritom odvody zvyšovala už skôr. Od 1. januára 2024 má zamestnávateľ za svojho zamestnanca povinnosť do zdravotnej poisťovne odvádzať 11 percent namiesto pôvodných 10 percent. To v praxi znamená, že náklady na prácu pre firmy narástli, čo sa potom prejavilo aj v pomalšom raste platov.
Pre lepšiu predstavu – ak ste minulý rok zarábali v hrubom 1 200 za mesiac, zdravotné odvody vám z tejto sumy „zhltli“ 48 eur. Od januára však prídete o ďalších 12 eur, čo znamená, že za rok stratíte o 144 eur viac v porovnaní so stavom, ak by vláda nezaradila toto konsolidačné opatrenie do balíka na rok 2026.
Čítajte viac Koniec dobrých časov pre zamestnancov. Firmy brzdia nábory a na úradoch práce pribúdajú tisíce ľudí
Toto navýšenie sa však netýka len ľudí pracujúcich na trvalý pracovný pomer – o rovnaké percento stúpne zdravotný odvod aj živnostníkom. Tým navyše narastie aj minimálny vymeriavací základ z 50 na 60 percent, čo znamená, že do Sociálnej poisťovne odvedú viac peňazí ako doteraz. Takže ak ste na konci roka 2025 platili odvody z minimálneho vymeriavacieho základu 715 eur, čo predstavovalo 237 eur mesačne, od začiatku roka 2026 sa tento základ zvýši na 914 eur.
Mesačné odvody narastú na 303 eur. V praxi to znamená, že aj bez vyššieho príjmu zaplatí takýto živnostník štátu približne o 66 eur mesačne viac. K tomu treba prirátať aj spomínaný vyšší odvod do zdravotnej poisťovne.
Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) predstavujú vyššie dane a odvody z práce celkovo až 42 percent všetkých konsolidačných opatrení vlády. Odborníci v tejto súvislosti upozorňujú na to, že zvýšené zaťaženie môže oslabiť motiváciu ľudí pracovať alebo podnikať, no môže to mať aj negatívny efekt na ďalší rast našej ekonomiky.
Konfederácia odborových zväzov (KOZ) navyše upozorňuje, že Slovensko má jedno z najvyšších daňovo-odvodových zaťažení v rámci Európskej únie (EÚ). Naše postavenie sa teda v tomto smere od začiatku roka 2026 ešte zhoršilo. Odborári navyše pripomínajú, že toto opatrenie zasiahne všetky príjmové skupiny. Zároveň je podľa nich otázne, ako sa viac peňazí, ktoré pritečú do zdravotných poisťovní, prejaví v kvalite nášho zdravotníckeho systému.
Nezdaniteľné minimum
Ak pracujete na trvalý pracovný pomer, „šok“ z nižšej výplaty vám môže pomôcť zmierniť vyššia nezdaniteľná časť základu dane. Tá sa od začiatku roka zvýšila z pôvodných 479 na 497 eur za mesiac. Nezdaniteľné minimum sa totiž každý rok automaticky zvyšuje podľa výšky životného minima, ktoré štát upravuje v reakcii na rast cien.
V praxi to síce znamená, že časť príjmu zostane nezdanená, no zvýšenie je zvyčajne také malé, že ho väčšine ľudí prekryjú vyššie odvody alebo iné dane. To platí aj v aktuálnom prípade nárastu odvodov do zdravotnej poisťovne.
Nezdaniteľnú časť v plnej výške pritom dostanú len ľudia, ktorých ročný príjem na zdanenie nepresiahne približne 26-tisíc eur (91,8-násobok životného minima). Znamená to, že čím viac človek zarába nad túto hranicu, tým menšiu úľavu na dani má a pri príjme okolo 50-tisíc eur ročne na ňu stráca nárok úplne.
Konfederácia odborových zväzov (KOZ) už skôr upozornila na to, že toto nové opatrenie tak zasiahne aj zamestnancov, ktorí majú mierne nadpriemerné príjmy. Podľa odborárov sa do výšky uplatnenej nezdaniteľnej časti základu dane zavádza vyššia progresivita.
Nižší bonus na dieťa
Minulý rok ľuďom ukrojilo výraznú časť výplaty aj zníženie daňového bonusu na dieťa. Od začiatku roka 2025 totiž začalo platiť, že na dieťa vo veku do 15 rokov rodičia poberali namiesto dovtedajších 140 už iba 100 eur.
Výrazné zmeny sa prejavili aj pri deťoch vo veku od 15 do 18 rokov – v tomto prípade mali rodičia do konca roka 2024 úľavu vo výške 140 eur, v nasledujúcom roku to bolo už iba 50 eur. Po dovŕšení dospelosti navyše nárok na bonus stratili úplne (ešte pred dvoma rokmi platilo, že naň rodičia mali nárok do ukončenia štúdia svojich potomkov).
Čítajte viac Energie na Slovensku zdražejú pre všetkých. Vyššie účty čakajú aj ľudí, ktorí dostanú energopomoc
Táto úprava tak mnohých rodičov pripravila už v roku 2025 o stovky eur za celý rok. Treba tak počítať s tým, že aj tento rok zmena opäť zasiahne ľudí, ktorých deti prekročia kľúčové vekové hranice (či už spomínaných 14 alebo 18 rokov), ktoré výšku daňového bonusu ovplyvňujú. Zároveň platí, že nárok na vyšší bonus sa končí už v mesiaci, keď dieťa túto hranicu prekročí, čo môže znamenať výpadok desiatok eur mesačne v čistom.
Koho zabolí vyššia progresivita?
Ďalším šetriacim opatrením vlády, ktoré má priniesť do štátneho rozpočtu podľa prepočtov ministerstva financií až 206 miliónov eur, je zvýšenie progresivity dane z príjmov. Povedané jednoducho – čím viac peňazí zarobíte, tým viac by ste mali zo svojej výplaty odviesť štátu.
Ešte minulý rok platilo, že ak ste zarobili ročne menej ako 48 441,43 eura (čo bolo menej ako 176,8-násobok vtedy platného životného minima, vzťahovala sa na vás sadzba dane 19 percent. V prípade, ak ste túto sumu presiahli, z výplaty ste štátu odviedli 25 percent.
Čítajte viac Dá sa prežiť z 9,50 eura na deň? Štát tvrdí, že áno. Práve táto suma ovplyvňuje aj výšku dôchodkov pre tisíce seniorov
Od začiatku tohto roka je všetko inak. Ľudia, ktorí ročne zarobia do 44-tisíc eur, zaplatia 19-percentnú daň z príjmu. Po prekročení tejto hranice sa sadzba zvýši na 25 percent. Pri ročnom príjme nad 60-tisíc eur daň stúpne na 30 percent a pri zárobku vyššom ako 75-tisíc eur až na 35 percent. Ústavní činitelia pritom majú vyššie zaťaženie než ostatní – ku každej z týchto sadzieb by sa im pripočítala ešte dodatočná 10-percentná prirážka.
KOZ však v tejto súvislosti upozorňuje na nie príliš šťastné nastavenie týchto hraníc. Podľa odborárov totiž do vyšších sadzieb spadnú aj ľudia, ktorí majú iba mierne nadpriemerné platy.
Kto stratí najviac peňazí?
Zhrnuté a podčiarknuté – za tohtoročnú konsolidáciu zaplatia najvyšší účet zamestnanci. Zmeny pritom prichádzajú v čase, keď miera subjektívnej chudoby na Slovensku na rozdiel od ostatných krajín EÚ rastie. Odborníci upozorňujú na to, že mnohí Slováci necítia zlepšenie svojho sociálneho postavenia a každý mesiac doslova žijú „od výplaty do výplaty“.
Minuloročná analýza RRZ upozornila na to, že priemerná rodina tento rok príde asi o 376 eur v porovnaní s tým, ak by vláda vôbec nekonsolidovala. Rada navyše približuje aj to, o koľko peňazí v roku 2026 prídete – na základe vašej konkrétnej situácie.
Napríklad človek žijúci v domácnosti sám stratí v priemere 247 eur za rok a dvojici s dvoma deťmi by bez šetrenia zo strany štátu zostalo na konci roka na účte asi o 858 eur viac.
Čítajte viac Tisícky zamestnancov čaká historicky najvyšší nárast platov. V Európe aj tak patríme k najhorším, inde ľudia zarobia aj trojnásobne viac
„Dosah opatrení balíčka najviac pocítia rodiny v produktívnom veku, a najmä tie, v ktorých je aspoň jeden člen samostatne zárobkovo činná osoba, keďže podľa oficiálnych daňových údajov patrí väčšina SZČO formálne medzi nízkopríjmové skupiny,“ spresnili odborníci z RRZ.
Jednotlivých typov domácností sa konsolidačné opatrenia dotknú veľmi nerovnomerne. Najmenej ich pocítia seniori bez príjmu z práce, ktorí priemerne prídu len o približne 65 eur ročne. Dôvod je jednoduchý – dôchodky na Slovensku nepodliehajú daniam ani odvodom, a preto sa škrty penzistov dotknú podstatne menej než pracujúcich. Len mierny dosah budú mať opatrenia aj na domácnosti v produktívnom veku, ktoré nemajú príjem zo zamestnania ani podnikania. Ich ročná strata sa pohybuje na úrovni okolo 41 eur.
Úplne iný obraz sa však ukazuje pri rodinách, ktoré majú aktívne pracovné príjmy. Domácnosti penzistov, kde jeden z členov podniká ako SZČO, prídu v priemere takmer o tisíc eur ročne. Ešte citeľnejší zásah čaká rodiny s nezaopatrenými deťmi, v ktorých jeden z rodičov podniká. Ich ročné zhoršenie rozpočtu môže presiahnuť 1 050 eur.
