Domácnosti, ktoré sa od roku 2026 nezmestia do systému energopomoci, čaká citeľný rast výdavkov už pri plyne. Koncové ceny stúpnu približne o tretinu, a to aj napriek tomu, že štát plánuje časť ceny plynu dotovať a Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) sa snažil tlmiť rast sieťových poplatkov. Rozsah zdraženia závisí od spôsobu využívania plynu. V domácnostiach, kde sa plyn používa iba na varenie, sa ročné náklady zvýšia zhruba o 12 eur. Pri kombinácii varenia a ohrevu vody ide už takmer o 174 eur ročne. Najväčší zásah však pocítia domácnosti, ktoré plynom zároveň kúria – tam môže ročný účet narásť až o 360 eur.
Ešte výraznejší rozdiel sa ukáže pri elektrine. Domácnosti bez štátnej podpory zaplatia od januára približne o 37 percent viac než dnes. Kým v roku 2025 dostávajú všetky domácnosti silovú elektrinu za 61 eur za megawatthodinu (MWh), bez energopomoci sa jej cena zvýši približne na 104 eur za MWh.
Túto cenu stanovuje regulátor, ktorý sa musí riadiť vývojom na trhu a výšku samotnej komodity nedokáže výraznejšie ovplyvniť. Regulátor má však pod kontrolou sieťové poplatky – teda distribúciu, prenos a straty – a práve tie sa snaží udržať na nižšej úrovni, aby konečný účet domácností neexplodoval ešte viac.
Ani to však nestačí. Koncová cena elektriny pre domácnosti bez pomoci stúpne zhruba zo 190 eur približne na 260 eur za MWh. Naopak, domácnosti zapojené do systému energopomoci sa dostanú na cenu okolo 196 eur za MWh.
Zdražie aj dotovaná elektrina
Aj zvýhodnené domácnosti si priplatia. Ich účty vzrastú asi takmer o tri percentá v porovnaní s minulým rokom. Dôvodom je zmena štruktúry ceny – do regulovaných taríf sa viac premieta drahšia silová elektrina bez DPH a poplatkov, ktorá bude po novom tvoriť približne 35 percent celkovej ceny na faktúre.
Regulačný úrad už zároveň zverejnil návrhy distribučných cien pre Západoslovenskú a Východoslovenskú energetiku. Rozhodnutia ukazujú, že distribúcia a prenos vrátane strát dnes tvoria približne tretinu koncovej ceny elektriny.
V tarife D1, určenej pre domácnosti so spotrebou do 1,5 MWh ročne, zostáva fixná mesačná platba na úrovni 1,30 eura. Variabilná zložka mierne klesne, z 0,040 na 0,039 eura za kilowatthodinu. Podobný vývoj vidno aj v tarife D2, kde sa variabilná cena zníži z 0,014 na 0,013 eura za kilowatthodinu, zatiaľ čo fixná časť sa nemení.
Ceny tepla stúpnu tiež
Zatiaľ čo pri elektrine a plyne zostane štátna pomoc pre domácnosti aj v roku 2026 skôr skrytá v cenách na faktúrach – dodávatelia budú naďalej účtovať dotované tarify – pri teple sa systém láme. Pravidlá sa menia a pre mnohé domácnosti to bude prvýkrát viditeľné aj na peňaženkách.
Bytové domy napojené na centrálne zásobovanie teplom (CZT) – teda na veľké teplárenské systémy – budú od roku 2026 opäť platiť plné regulované ceny, ktoré pre jednotlivé oblasti stanovuje ÚRSO. Nejde pritom o jednotný systém. Na Slovensku fungujú stovky samostatných sústav CZT, v ktorých dodávky zabezpečuje 316 rôznych teplárenských spoločností. Každá lokalita má vlastnú cenotvorbu, iné vstupy aj odlišné náklady, čo znamená, že vývoj cien sa bude mesto od mesta výrazne líšiť.
Pre viacerých odberateľov to môže znamenať náhle zdraženie. Dôvod je jednoduchý – štát držal ceny tepla od 1. januára 2023 pod prísnym stropom. V regulovanom vyjadrení mohli ceny rásť najviac o 20 eur za megawatthodinu. Ak podľa rozhodnutí ÚRSO mali ísť ceny vyššie, rozdiel doplácal štát priamo teplárňam. Tento mechanizmus však po novom končí.
Zdraženie však podľa regulátora nebude výrazné. „Úrad k začiatku decembra spracoval 108 návrhov na zmenu cien, pričom v 93 prípadoch ide o lokality s dominantnou dodávkou tepla domácnostiam. Očakávaný medziročný pokles objednaného množstva tepla o 1,5 percenta a zníženie nákladov na palivo o 1,1 percenta sú vyvážené rastom fixných nákladov o 2,25 percenta v dôsledku investičného rozvoja. Výsledkom je odhadovaný nárast ročných platieb za teplo priemernej domácnosti o štyri eurá v roku 2026, pričom výsledná výška platieb bude závisieť aj od klimatických podmienok a hospodárenia s energiou," priblížil regulačný úrad.
Kto dostane energopomoc?
Pri rozhodovaní o tom, či domácnosť získa adresnú energopomoc, nie je rozhodujúci len súčet príjmov. Kľúčovým ukazovateľom je takzvaná bonita domácnosti – teda mesačný príjem prepočítaný podľa počtu a zloženia členov domácnosti. Štát tak neporovnáva malé a veľké domácnosti rovnakým metrom. Vláda nastavila hraničnú hodnotu bonity na úrovni 1 930 eur. Ak sa domácnosť po prepočte dostane pod túto hranicu, vzniká jej nárok na pomoc. Ak ju čo i len mierne prekročí, do systému podpory sa už nedostane.
Prepočet funguje cez váhové koeficienty, ktoré majú zohľadniť rozdielne potreby jednotlivých členov domácnosti. Prvý dospelý člen má váhu 1,0, každá ďalšia osoba staršia ako 14 rokov 0,7 a dieťa do 14 rokov 0,5. Tieto hodnoty sa sčítajú a celkový príjem domácnosti sa následne vydelí výsledným súčtom. Takto vypočítaná bonita má lepšie vystihovať skutočnú finančnú situáciu rodín s rôznym počtom členov. Pri jednočlennej domácnosti je rozhodujúca priamo hranica 1 930 eur – jej prekročenie automaticky znamená stratu nároku na energopomoc. Rovnaké pravidlo platí aj pre osamelého dôchodcu, kde sa posudzuje výška penzie.
Pri dvoch dospelých bez detí sa horný limit celkového mesačného príjmu posúva na 3 281 eur. Ak má takáto domácnosť dve deti mladšie ako 14 rokov, hranica sa výrazne zvyšuje – až na 5 211 eur mesačne.
Ako si overiť nárok na dotácie?
Nárok na energopomoc si možno overiť priamo on-line na portáli energopomoc.sk. V časti „Overenie energopomoci“ stačí pri elektrine zadať 16-miestny energetický identifikačný kód (EIC), ktorý domácnosti nájdu na svojej faktúre. Systém následne zobrazí informáciu, či sa na konkrétne odberné miesto vzťahuje štátna podpora.
Pri zemnom plyne je postup obdobný, rozdiel je len v type zadávaného údaja. Do vyhľadávacieho poľa sa uvádza identifikátor odberného miesta (POD), ktorý má podobu označenia SKSPPDIS doplneného o 12-číselný kód. Portál umožňuje preveriť aj nárok na podporu pri teple – v tomto prípade je potrebné vyplniť údaje o lokalite bytového domu, konkrétne mesto, ulicu a súpisné číslo objektu napojeného na centrálny systém zásobovania teplom.
Dodatočné informácie môžu domácnosti získať aj telefonicky prostredníctvom call centra na čísle 02/3300 3300 alebo osobne na okresných úradoch. Platí však, že konečné potvrdenie o priznaní alebo nepriznaní energopomoci štát doručí oficiálnym oznámením.
