Po novom tak vyše 100-tisíc ľudí bude mesačne dostávať 915 eur a nastavenie automatu zabezpečí, že v nasledujúcich rokoch sa táto suma bude šplhať k tisíc eurám v hrubom za mesiac. Polepší si aj ďalších približne 50-tisíc zamestnancov, ktorí sú vo vyšších stupňoch náročnosti práce a na výplatnej páske uvidia ešte viac peňazí.
Minimálna mzda pritom patrí medzi najrýchlejšie rastúce mzdové položky pre firmy. Len za posledných desať rokov sa zvýšila o 126 percent, čo z nej robí jednu z najdynamickejších zmien na trhu práce. Aktuálne zvýšenie navyše patrí k historicky najvyšším. V uplynulých rokoch totiž mzdy ľudí zarábajúcich minimum rástli priemerne len približne o 45 eur ročne. Doteraz sa totiž hodnota minimálneho zárobku vypočítavala ako 57 percent z priemernej mzdy spred dvoch rokov.
Čítajte viac Slovensko nezvláda ani nízke dôchodky. Penzie patria k najnižším v EÚ, no systém sa aj tak rúca pod vlastnou váhou
Zatiaľ čo vláda, pre ktorú zavedenie tejto zmeny patrilo medzi priority, oslavuje úspech, firmy a časť ekonómov varujú pred negatívnymi následkami. Kritici v tejto súvislosti hovoria o hrozbe straty práce najmä v chudobnejších regiónoch Slovenska, pretože náklady na platy pre zamestnávateľov výrazne stúpnu.
Z tábora odborárov sa však, naopak, ozýva, že nový automat nebude dostačujúci. Napriek výraznému stúpaniu najnižších garantovaných platov bol podľa nich ich reálny rast obmedzený vysokou infláciou. „Rast minimálnej mzdy musí zohľadniť realitu cien, nákladov na bývanie a dôstojného života. Automat je dôležitý, ale nemá byť stropom,“ píše v tejto súvislosti Konfederácia odborových zväzov (KOZ), ktorá odmieta tvrdenia hovoriace o tom, že nárast týchto platov poškodzuje ekonomiku.
Koľko peňazí od januára zarobíte?
Suma 915 však eur nebude od januára automaticky platiť pre každého, kto pracuje za minimálnu mzdu. Ako sme už naznačili, zákon rozlišuje šesť stupňov náročnosti práce, ktoré zohľadňujú mieru zodpovednosti, odbornosť aj fyzickú či psychickú záťaž konkrétnej pozície. Každému stupňu pritom prislúcha vlastná minimálna tarifná mzda a platy podľa nového výpočtu dostanú desaťtisíce ľudí, ktorí sú v nich zaradení.
Platí pritom jednoduché pravidlo – zamestnávateľ vám nesmie vyplácať menej, než stanovuje tarifa pre stupeň, do ktorého patrí vaša práca. Ak by to urobil, porušil by zákon. V prvom stupni náročnosti, kde je základná minimálna mzda, sa nachádzajú napríklad pomocné práce – upratovačky, chyžné či pomocná sila v kuchyni. Práve tu je minimálna mzda od januára 2026 nastavená na spomínanej základnej úrovni. Vyššie stupne už znamenajú aj vyššie minimálne zárobky. Napríklad zdravotné sestry, hlavní kuchári či kvalifikovaní technici patria do tretieho stupňa náročnosti, kde bude musieť zamestnávateľ vyplatiť najmenej 1 147 eur mesačne v hrubom.
Na opačnom konci rebríčka je šiesty stupeň, určený pre najnáročnejšie a najzodpovednejšie profesie. Ide o práce, ktoré si vyžadujú vysokú odbornosť, samostatné rozhodovanie a často aj vysokoškolské či špecializované vzdelanie – napríklad špičkoví lekári, vedci alebo sudcovia. Minimálna mzda v tomto stupni sa od januára posunie na 1 495 eur v hrubom.
Treba však rátať s tým, že čistá mzda bude nižšia. Zamestnanec na plný úväzok, bez detí a s uplatnenou nezdaniteľnou časťou dostane pri základnej minimálnej mzde na účet približne 733 eur mesačne.
Čítajte viac Kríza bývania sužuje Európu: Developeri odkladajú projekty, byty miznú z trhu a bude horšie. Zasiahnuť chce Brusel
Vyššie príplatky
Rast minimálnej mzdy sa od januára neprejaví len na základných výplatách. Automaticky sa zvýšia aj všetky zákonné príplatky za prácu v neštandardných časoch – teda v noci, počas víkendov či sviatkov. Tie sú totiž priamo nadviazané na minimálnu hodinovú mzdu, ktorá sa od budúceho roka zvýši zo 4,70 eura na 5,26 eura.
Podľa ministra práce Erika Tomáša (Hlas) ide práve o oblasť, kde zamestnávatelia v poslednom období pociťujú najväčší tlak na rast nákladov. „Na minimálnu mzdu sú napojené príplatky za prácu v týchto neštandardných časoch a tie sa so zvyšovaním mzdy zvyšujú tiež. Zamestnávatelia majú už v poslednom období najmä problém so zvyšovaním príplatkov, pretože sú nadviazané na minimálnu mzdu,“ upozorňuje minister.
Rezort práce podľa ministra predložil Hospodárskej a sociálnej rade presné prepočty, z ktorých vyplýva, že podnikateľská sféra dnes vynakladá na tieto príplatky približne 300 miliónov eur ročne. Samotný posun výpočtu minimálnej mzdy z 57 na 60 percent priemernej mzdy podľa Tomáša znamená dodatočné náklady zhruba 15 miliónov eur ročne.
V praxi to pre firmy znamená, že každému zamestnancovi, ktorý pracuje mimo bežného pracovného času, budú musieť zaplatiť viac peňazí. Najvýraznejší nárast pocítia ľudia pracujúci v nedeľu, keďže príplatok v tento deň predstavuje 100 percent minimálnej hodinovej mzdy. Po novom tak pôjde o 5,26 eura za každú odpracovanú hodinu, čo je citeľný skok oproti súčasnému stavu.
Vyšší bude aj príplatok za sobotnú prácu. Ten je stanovený na 50 percent minimálnej hodinovej mzdy a od januára stúpne z dnešných približne 2,16 eura na 2,63 eura za hodinu. Polepšia si aj zamestnanci pracujúci v noci – nočný príplatok, ktorý tvorí 40 percent minimálnej hodinovej mzdy, vzrastie z 1,72 eura na 2,10 eura za hodinu.
Zákon síce umožňuje zamestnávateľom, u ktorých je práca cez víkendy alebo v noci bežnou súčasťou prevádzky, uplatňovať mierne nižšie sadzby príplatkov, no aj v týchto prípadoch platí, že rast minimálnej mzdy ich automaticky zvyšuje.
Čítajte viac Slováci berú Čechom najlepšie platenú prácu. Konsolidácia môže byť posledná kvapka
V Európe sme pod priemerom
KOZ upozorňuje, že Slovensko je z hľadiska podielu minimálnej mzde na priemerných platoch pod priemerom Európskej únie (EÚ). Podľa Eurostatu je tento podiel u nás na úrovni 54 percent. Znamená to, že človek, ktorý u nás dostáva najnižší plat v hospodárstve, zarába približne o polovicu menej ako priemerný zamestnanec.
V niektorých štátoch EÚ, napríklad vo Francúzsku, v Portugalsku či v Slovinsku, dosahuje minimálna mzda viac než 60 percent mzdy priemerného zamestnanca, takže rozdiel medzi najnižšími a bežnými platmi je u nich menší. Naopak, v krajinách ako Belgicko, Malta, Estónsko či Lotyšsko tvorí minimálna mzda menej než polovicou bežného platu, čo znamená, že ľudia poberajúci minimálnu mzdu tam zarábajú výrazne menej než väčšina zamestnancov.
Čítajte viac Bývanie sa mení na luxus. Mladí kupujú byty na dlh, štyridsiatnici ich používajú ako investíciu
Ani z pohľadu absolútnych čísiel na tom nie sme práve najlepšie. Zatiaľ čo napríklad v Luxembursku dostávali minulý rok najmenej zarábajúci ľudia vyše 2 600 eur mesačne či v Nemecku viac ako 2 100 eur, na Slovensku to bolo iba 816 eur. Z regiónu V4 na tom boli najlepšie Poliaci (takmer 1 100 eur) a Česi nás predbehli asi len o 10 eur. Horšie ako my na tom boli Maďari, u ktorých minimálna mzda dosiahla úroveň 707 eur.
