Štát dnes vychádza z predpokladu, že Slovákom v roku 2025 stačí necelých 9,50 eura na deň, aby dokázali pokryť svoje základné životné potreby. Hranica životného minima je totiž od 1. júla nastavená na 284,13 eura mesačne. Z tejto sumy má človek zaplatiť bývanie, energie, potraviny, oblečenie aj nevyhnutné služby – a to všetko v realite cien roku 2025.
Odborníci z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) približujú, že v dnešnej podobe bolo životné minimum definované už v roku 1998, keď predstavovalo približne tretinu priemernej mzdy. Hoci v rokoch 2001 a 2023 došlo k miernym úpravám valorizačného mechanizmu, základný princíp sa takmer za 30 rokov nezmenil. Životné minimum sa zvyšuje najmä podľa rastu nákladov nízkopríjmových domácností, teda inflácie, aby si zachovali svoju kúpnu silu.
Čítajte viac Priemerný plat je pre väčšinu Slovákov nedosiahnuteľný sen. Odborníci vyčíslili, koľko by sme v ideálnom svete mali zarobiť
Ani tento mechanizmus však nefungoval bezchybne. Boli obdobia, keď životné minimum rástlo pomalšie než samotná inflácia nízkopríjmových domácností. Podľa analytikov je výsledkom to, že ľudia si dnes z neho môžu dovoliť približne o 16 percent menej tovarov a služieb než v spomínanom roku 1998. Zároveň sa jeho význam v porovnaní s príjmami v ekonomike výrazne oslabil – podiel životného minima na priemernej mzde postupne klesol a podľa odhadov by mal v roku 2026 dosiahnuť už len približne 17 percent.
Zmenu výpočtu životného minima pritom súčasná vláda sľubovala už v roku 2023. V programovom vyhlásení sa zaviazala bojovať proti chudobe aj prostredníctvom zavedenia nového konceptu životného minima, ktoré by malo byť nastavené tak, „aby jeho suma skutočne zodpovedala minimálnym výdavkom na základné životné potreby v modernej európskej spoločnosti“. Vládny dokument však neponúka žiadne konkrétne vysvetlenie, ako by mal tento koncept v praxi vyzerať ani kedy by k jeho zavedeniu malo dôjsť.
Nožnice sa otvárajú čoraz viac
RRZ upozorňuje na to, že priemerná mzda na Slovensku dlhodobo rastie rýchlejšie ako životné minimum. „Dôsledkom sú stále viac sa otvárajúce nožnice medzi životnou úrovňou produktívnej populácie a ľudí v hmotnej núdzi odkázaných na sociálne dávky a príspevky viazané na životné minimum," píše rada.
Zatiaľ čo priemerná mzda narástla za posledných desať rokov takmer dvojnásobne, hranica životného minima sa zvýšila o menej ako 100 eur. V roku 2015 zarábal priemerný Slovák 883 eur, v treťom štvrťroku tohto roka to bolo skoro 1 600 eur. Pri tomto porovnaní sa zdá, akoby životné minimum, ktoré bolo pred desiatimi rokmi na úrovni 200 eur, v podstate ani nerástlo. Náklady na život sa totiž za ten čas niekoľkonásobne zvýšili.
RRZ zároveň píše, že priemerná mzda sama osebe nie je cieľovým ukazovateľom sociálnej politiky. V tomto prípade slúži len ako orientačný obraz rastu životnej úrovne pracujúcej populácie a bohatnutia krajiny. Porovnanie priemernej mzdy so životným minimom preto nehovorí priamo o tom, či si nízkopríjmové domácnosti môžu dovoliť viac než v minulosti, ale ukazuje, ako sa vyvíja sociálna ochrana v relatívnom vzťahu k príjmom v ekonomike. Otázkou tak zostáva, do akej miery sa – popri prirodzenom roztváraní nožníc spôsobenom rastom životnej úrovne – sociálna pomoc štátu zároveň nevzdialila od bežných životných podmienok na Slovensku.
Čítajte viac Ľudia tento rok prídu o dva voľné dni, budúci už možno o tri. Odborári sú nespokojní: Aj tak zarábame málo a robíme veľa, odkazujú
Prezidentka Konfederácie odborových zväzov (KOZ) SR Monika Uhlerová už pred niekoľkými rokmi upozorňovala, že hranica životného minima na Slovensku dlhodobo zaostáva za hranicou chudoby, ktorá je definovaná ako 60 percent mediánu národného disponibilného príjmu. V roku 2022 bola hranica chudoby pre jednočlennú domácnosť stanovená približne na 441 eur mesačne.
Podľa údajov Štatistického úradu pritom chudoba alebo sociálne vylúčenie na Slovensku ohrozujú státisíce ľudí. „Podiel aj počet obyvateľov ohrozených chudobou medziročne stúpol. Ukazovatele chudoby sa na Slovensku postupne zhoršujú od roku 2020,“ konštatujú štatistici.
Vplyv na dôchodky
Životné minimum je kľúčová hodnota, od ktorej sa odvíjajú viaceré sociálne dávky, minimálne dôchodky, ale aj odpočítateľná položka pri dani z príjmov. Jeho úroveň ovplyvňuje „riadnu porciu" dôležitých sociálnych a dôchodkových pravidiel, ktoré majú reálny dosah na životy ľudí. Zmeny jeho výšky sa premietajú nielen do sociálnej pomoci či daní, ale aj do rozhodnutí Sociálnej poisťovne pri dôchodkových dávkach.
V praxi to znamená, že ak táto hranica nerastie dostatočne rýchlo, môže to viesť k tomu, že väčší počet ľudí platí daň z príjmu, lebo ich príjmy už nie sú pod hranicami nezdaniteľnej časti, čo odborníci označujú ako „tiché zdanenie“.
Jednou z oblastí, kde by sa nový výpočet životného minima prejavil, sú exekučné zrážky z dôchodku. Keď má byť zo starobnej či inej dôchodkovej dávky niečo zrazené kvôli exekúcii, musí sa zabezpečiť, aby poberateľovi zostala určitá minimálna suma. Táto „nezraziteľná“ hranica sa vypočítava práve na základe životného minima. Vyššie minimum znamená, že by ľuďom po zrážkach malo zostať viac peňazí na bežné výdavky, a pri viacerých exekúciách sa tak môže stať, že ich výkon sa dokonca automaticky ukončí, ak dôchodok zostáva pod touto hranicou. Sociálna poisťovňa informuje, že tento zásah sa priamo dotkol tisícov poberateľov dôchodkov, ktorým sa od leta 2025 znížila exekučná záťaž a v peňaženke im ostáva viac.
Čítajte viac Slováci berú Čechom najlepšie platenú prácu. Konsolidácia môže byť posledná kvapka
Zvýšenie životného minima ovplyvní aj pravidlá pre priznanie predčasného starobného dôchodku. Od júla 2025 začalo platiť, že nárok na takýto dôchodok vznikne len vtedy, ak jeho suma presiahne 1,6-násobok životného minima mesačne, čo pri novej hranici znamená približne 454,70 eura. To ovplyvňuje rozhodovanie Sociálnej poisťovne o tom, kto a odkedy môže predčasný dôchodok poberať.
Ďalší priestor, kde sa prepadá životné minimum do reálneho života, je minimálny dôchodok. Ten predstavuje garantovanú spodnú hranicu starobnej dávky pre tých, ktorí odpracovali dostatočný počet rokov (napríklad 30 rokov dôchodkového poistenia). Keď životné minimum stúpa, zvyšuje sa aj táto garantovaná suma: od 1. januára 2026 má najnižší minimálny dôchodok rásť približne z 397,30 eura na 412 eur mesačne.
Diskusie o novom nastavení
Otázka, ako by malo byť životné minimum nastavené po novom, sa v odbornej diskusii vracia už roky. Zhodujú sa na nej analytici, sociológovia aj ekonómovia. Bez zásadnejšej zmeny výpočtu sa bude životné minimum ďalej vzďaľovať od bežného života ľudí a jeho úloha v sociálnom systéme sa bude oslabovať.
Jedným z najčastejšie spomínaných riešení je nové prepočítanie životného minima „od nuly“, na základe reálnych minimálnych výdavkov domácností. Napríklad bývalá ministerka sociálnych vecí Iveta Radičová už pred dvomi rokmi navrhla, že suma životného minima by nemala vychádzať len z historických nastavení, ale z aktuálneho spotrebného koša, ktorý zohľadňuje ceny bývania, energií, potravín, základnej dopravy, hygieny či zdravotných výdavkov. Cieľom pritom nemá byť komfort, ale dôstojné minimum zodpovedajúce podmienkam modernej európskej krajiny.
Radičovej návrhy zároveň počítajú s oddelením existenčného minima od životného minima. Existenčné minimum by predstavovalo úplnú hranicu nevyhnutného prežitia, kým životné minimum by slúžilo ako širší základ pre sociálne dávky, dôchodky a daňový systém. Takéto rozlíšenie by podľa odborníkov umožnilo presnejšie cielenie sociálnej pomoci a väčšiu prehľadnosť celého systému.
Do diskusie sa opakovane vracia aj myšlienka, aby sa životné minimum neviazalo výlučne na infláciu, ale aspoň čiastočne aj na vývoj miezd. Niektoré návrhy hovoria o tom, že by malo predstavovať určitý podiel priemernej alebo minimálnej mzdy. Tým by sa zabránilo situácii, keď príjmy väčšiny populácie rastú, no hranica sociálnej ochrany zostáva stáť na mieste.
Čítajte viac Slováci už šetria nielen na potravinách, ale aj na liekoch. A bude horšie, konsolidácia nám na budúci rok utiahne opasky viac ako doteraz
Odborníci zároveň zdôrazňujú potrebu pravidelnej „kalibrácie“ životného minima, napríklad každých päť rokov. Tá by mala vždy nanovo odpovedať na otázku, čo dnes ešte patrí medzi základné životné potreby a čo už nie. Bez takéhoto prehodnocovania sa aj dobre mienený valorizačný mechanizmus časom míňa účinku. Osobitnou témou je aj prepojenie životného minima s daňovým systémom. Jeho pomalý rast dnes spôsobuje, že daňové zaťaženie sa postupne posúva k nižším príjmom, čo odborníci označujú ako tiché zdanenie. Aj preto zaznievajú návrhy, aby sa životné minimum od daňových zákonov úplne oddelilo alebo aby sa aspoň zaviedli samostatné ochranné mechanizmy pre nízkopríjmové skupiny.
