Ukazuje to najnovšia Analýza cenového vývoja základných druhov potravín, ktorú vypracoval rezort financií na čele s Ladislavom Kamenickým (Smer). Dokument, ktorý mal pôvodne slúžiť ako podklad pre ďalšie vládne rozhodnutia, obsahuje aj nepríjemné priznanie – daňový zásah nemal na vývoj cien potravín zásadný vplyv.
Ministerstvo financií otvorene konštatuje, že „vplyv zmeny daňových sadzieb na infláciu potravín, nápojov a tabaku je zanedbateľný“. Inými slovami, znížená DPH síce zmenila čísla v zákone, no na pokladniach sa to plošne neprejavilo. Ceny sa totiž vyvíjali veľmi rozdielne – niektoré potraviny zdraželi, iné zlacneli, no rozhodujúcu úlohu zohrali úplne iné faktory než daň.
Výrazne lacnejšie maslo
Analýza ukazuje, že aj v rámci potravín so zníženou päťpercentnou DPH išli ceny rôznymi smermi. Kým hovädzie mäso patrilo medzi najrýchlejšie zdražujúce položky, maslo či zemiaky zaznamenali výrazný pokles cien.
Práve maslo, o ktorého cenách sa v poslednom roku často písalo, zlacnelo približne o 15,2 percenta oproti decembru 2024. Ešte výraznejší pokles ministerstvo eviduje pri zemiakoch, ktorých ceny sa znížili až o 27,5 percenta. Lacnejšie bolo aj trvanlivé polotučné mlieko (–18,5 percenta) či bezlaktózové polotučné mlieko (–26,4 percenta).
Na opačnej strane rebríčka skončilo hovädzie mäso. Cena hovädzieho predného mäsa bez kosti vzrástla od konca roka 2024 do októbra 2025 až o 41,2 percenta, hovädzie predné mäso s kosťou zdraželo o 36,3 percenta a zadné hovädzie mäso bez kosti o takmer 30 percent.
Miernejší, no stále citeľný rast cien zaznamenali aj niektoré ďalšie základné potraviny. Kuracie mäso zdraželo približne o tri percentá, bravčové mäso sa pohybovalo v rozmedzí jedného až po tri percentá, ceny chleba a pečiva zostali prakticky stabilné. Plnotučné mlieko zdraželo o tri až štyri percentá, pričom pri nízkotučných variantoch bol vývoj vyrovnanejší.
Spoločným menovateľom týchto pohybov však podľa ministerstva nebola daňová úprava, ale vývoj na globálnych trhoch, sezónnosť, dostupnosť surovín a nákladové tlaky. Rezort zároveň upozorňuje, že Slovensko má len obmedzenú schopnosť ovplyvňovať ceny potravín domácimi opatreniami. Približne polovica spotreby totiž pochádza z dovozu a ceny sú tak vo veľkej miere viazané na globálne trhy, náklady na energie, dopravu či biologické riziká. Aj preto sa ukazuje, že vládne zásahy môžu ceny nanajvýš tlmiť, no len ťažko ich dokážu riadiť.
Najlacnejší v regióne
Zaujímavé pritom je, že Slovensko má v porovnaní s okolitými krajinami stále relatívne nízke ceny potravín. Podľa údajov ministerstva dosahovali v roku 2024 len niečo vyše 83 percent priemeru Európskej únie (EÚ) a boli nižšie než v Česku, Maďarsku či Poľsku. Tento fakt však nie je výsledkom jedného konkrétneho opatrenia, ale skôr kombinácie konkurenčného prostredia, nákupného správania spotrebiteľov a trhových okolností.
V regionálnom porovnaní tak Slovensko vychádza ako jedna z najlacnejších krajín strednej Európy, aspoň pokiaľ ide o samotné cenovky v obchodoch. Pre porovnanie, v Česku boli na úrovni 89 percent, v Poľsku 86,8 percenta a v Maďarsku až 94,8 percenta priemeru EÚ.
Slovensko tak má podľa oficiálnych dát lacnejšie potraviny než traja naši najbližší susedia. Zároveň však rezort financií upozorňuje na dôležitý metodický detail – od roku 2023 sa u nás ceny zbierajú prostredníctvom skenerových dát z pokladní, ktoré zachytávajú aj akciové a zľavové ceny. V krajinách, kde sa stále pracuje najmä s pultovými cenami, môžu preto vychádzať potraviny štatisticky drahšie.
Inými slovami, časť „cenovej výhody“ Slovenska môže súvisieť s tým, ako a kde spotrebitelia nakupujú, nie nevyhnutne s tým, že by potraviny boli systémovo lacnejšie. Slovenskí zákazníci totiž vo veľkej miere využívajú akcie, privátne značky a diskontné reťazce, čo tlačí priemerné ceny nadol.
Rezort zároveň nepriamo priznáva, že samotné porovnanie cien ešte nehovorí celý príbeh. Hoci sú potraviny na Slovensku lacnejšie než u susedov, analýza ich nedáva do vzťahu k príjmom domácností. Práve tu sa podľa viacerých ekonómov skrýva dôvod, prečo Slováci vysoké ceny potravín pociťujú silnejšie než obyvatelia niektorých krajín s vyššími cenami, ale aj vyššími mzdami.