Medzi spracovateľmi mäsa nevládne ružová nálada. Mäso v postcovidovom období zdraželo a ľudia začali obmedzovať jeho spotrebu. Hľadajú lacnejšie druhy mäsa, čo v roku 2024 viedlo k tomu, že po prvý raz v histórii Slováci skonzumovali viac hydinového mäsa (36 kilogramov priemerne ročne na obyvateľa) ako bravčového (32 kilogramov), ktoré bolo tradične najviac konzumovaným. Mierne (o 0,4 kila) sa zvýšila aj spotreba hovädzieho mäsa, ktorá dosiahla 6,3 kilogramu.
Slovensko bolo ešte na prelome storočí sebestačné v produkcii mäsa, ale posledné dve dekády to už neplatí. Mäsiari sa nedokážu oprieť o ošípané a dobytok z domácich fariem a dovážajú buď bravčové polovice či hovädzie štvrte zo zahraničia ako aj jatočné zvieratá. Paradoxne, slovenské ošípané, býčky či jalovice smerujú na vývoz. Chovatelia to odôvodňujú tým, že v zahraničí platia za jatočné zvieratá viac a skôr ako doma.
Čítajte viac K sliepkam už nasťahovali dobytok. Unikátna breznianska farma rastie, okrem vajíčok poskytne aj kvalitné mäso
Výsledkom tohto protismerného pohybu, keď sa bravčové mäso vozí na Slovensko aj z dvojtisíckilometrovej vzdialenosti, je nielen zvýšená uhlíková stopa, ale záporné saldo v obchode s agrokomoditami. To vlani dosiahlo 2,7 miliardy eur, pričom dovozy mäsa ho zaťažili 806 miliónmi eur.
Je to povážlivo nepriaznivá bilancia, ktorá hovorí o tom, že si už roky nevieme rady s tým, čo by malo byť samozrejmé, teda spracovať zvieratá doma, zamestnať na bitúnkoch a v mäsokombinátoch vlastných ľudí a vytvoriť pridanú hodnotu na Slovensku. Namiesto toho von idú zvieratá v koži a naspäť mäso či výrobky. Nejde len o krikľavo z radu vystupujúce austrálske či americké stejky, ale o celú plejádu mäsovýrobkov napríklad z Česka. To, čo Česi strácajú v súboji s Nemeckom, si kompenzujú vývozom na Slovensko.
Z núdze cnosť, aj to dočasná
Mäsiari združení v Slovenskom zväze spracovateľov mäsa (SZSM) neskrývali na nedávnom valnom zhromaždení nespokojnosť. Dožadovali sa väčšej ústretovosti od štátu, ktorá by sa mala premietnuť ako v podporách, tak v citlivejšej daňovo-odvodovej politike. Tá, ako povedal Pavel Kvasnica, člen predstavenstva SZSM, odčerpáva investičné zdroje na modernizáciu odvetvia.
Situácia naozaj nie je dobrá. Podiel mäsa a mäsových výrobkov vyrobených na Slovensku klesá. Potvrdil to aj tohtoročný prieskum Potravinárskej komory Slovenska, keď sa ich zastúpenie na pultoch znížilo zo 49 na 48 percent. O. i. to znamená, že slabne ponuka domáceho čerstvého bravčového mäsa, ktoré, ak si má hovoriť čerstvé, by malo byť na pulte do 24 až 48 hodín.
Čítajte viac Z medveďa sa stal obchodný artikel: povolenky na odstrel stoja až tisíce eur, mäso ponúkajú podnikom. Čo na šelme láka lovcov?
Ako však splniť túto požiadavku, keď v roku 2024 sa takmer 60 percent ošípaných v živom, alebo ako mäsiari hovoria, v koži, vyviezlo na zahraničné bitúnky. V dôsledku exportného úniku suroviny slovenské bitúnky nie sú naplno využité, čo platí aj pri hovädzom dobytku. K zmene nakrátko došlo len tohto roku počas útoku slintačky a krívačky (SLAK) na slovenské chovy dobytka a ošípaných. SLAK spustil železnú oponu a zo Slovenska sa nemohli vyvážať živé zvieratá.
Medzi marcom a júnom 2025 slovenské bitúnky odrazu nemali núdzu o ošípané, ich prílev sa aj v dôsledku priaznivejšej (nižšej) ceny zvýšil o 26 percent a dovoz poklesol o viac ako 500 percent! Bola to extrémna situácia, na farmách prerastali ošípané a bitúnky čelili mimoriadnej ponuke zvierat. No len čo sa potlačením SLAK-u situácia stabilizovala, všetko sa vrátilo do starých koľají.
Kde je teda pes zakopaný? Celkom nepochybne v peniazoch, ktoré hovoria o tom, v akom ekonomickom prostredí fungujú chovatelia a spracovatelia, aká je hospodárska sila štátu a schopnosť striedajúcich sa politických reprezentácií riešiť problémy sektora výroby a spracovania mäsa dlhodobo koncepčnou politikou s ustálenými prioritami.
Mäsiari aj chovatelia ošípaných sú síce na jednej lodi, ale dôležitý je hospodársky výsledok, jedným aj druhým ide o prosperitu, inak chov a spracovanie zvierat nedáva zmysel. A sú tu aj úplne prirodzené ambície, ako je oživenie sebestačnosti Slovenska v bravčovom mäse, najmä keď má dostatok krmív, zásobovanie obyvateľstva čerstvým mäsom či zníženie uhlíkovej stopy vznikajúcej zbytočným prevozom zvierat či mäsa hore-dole po Európe.
Čítajte viac Na chvoste Európy: Slovensko je najhoršie v EÚ v dostupnosti kvalitného jedla
Čo je za akciovými cenami
Základným kritériom je nielen prežiť, ale aj zarobiť si na ďalší rozvoj. To akcentuje =====<A> Martin Nevoľný, riaditeľ Slovenskej asociácie chovateľov ošípaných. „Nechceme predávať jatočné ošípané preč, nech tu zostanú všetky, ale nemôžu tu zostať za cenu, ktorá privedie farmy do červených čísel. Áno, bitúnky majú obrovské problémy, hovoria o nedostatku suroviny, ale treba sa pozrieť na ich konkurencieschopnosť v európskej mierke, keď nie sú, nemôžu si to odniesť chovatelia.“
Nevoľný upozorní na obrovskú premenlivosť trhu s bravčovým mäsom. V jednom z reťazcov ponúkli pred Vianocami bravčové karé bez kosti po tri eurá. Za takú sumu nikto na Slovensku nevie ošípanú so žiadanou partiou karé mäsa vychovať. Za lákavou zľavou sú globálne cenové pohyby na svetovom trhu s bravčovinou. Jeden z najväčších producentov bravčoviny na svete, Španielsko s ročnou výrobou 2 milióny ton, prišiel v dôsledku colných vojen o čínske trhy, a teraz mäso vrhá do Európy. To úplne zmenilo európsky trh, ceny padli európskym aj slovenským chovateľom ošípaných pod výrobné náklady. Otázka stojí, ako prežiť črtajúcu sa veľkú krízu.
Striedanie konjunktúr s hospodárskym úpadkom je bežné a v kríze sa ukazuje, aké podnikateľské podmienky vie chovateľom a spracovateľom mäsa vytvoriť daný národný štát. O podmienkach, v akých hospodária mäsospracujúce podniky, sa hovorilo na valnom zhromaždení mäsiarov najviac. Od štátu a rezortu sa dožadovali, aby potravinárskemu a mäsovému priemyslu venovali väčšiu pozornosť. Rozmenené na drobné: mäsiari žiadajú vyváženejšie podporné podmienky vo vertikále výroby a spracovania mäsa, nasmerovať viac podpôr do mäsospracovateľského priestoru, aby zo Slovenska neodchádzala cenná kvalitná surovina.
Tento zámer podporil aj štátny tajomník rezortu pôdohospodárstva Vladimír Vnuk: „Potravinárstvo je prioritou, chceme, aby sa pridaná hodnota tvorila na Slovensku a nie v zahraničí,“ uviedol. Vnuk informoval, že sú pripravené rôzne schémy štátnej pomoci. Jednou z nich je marketingová, podporujúca odbyt slovenských výrobkov, a druhá investičná. Ministerstvo pracuje na tom, ako ešte viac posilniť zdroje potravinárstva v novom Programovacom období 2028 až 2034.
Čítajte viac Potravinári varujú pred zvyšovaním DPH: ceny v obchodoch výrazne stúpnu, politici idú proti vlastným slovám
Dobiehajúce i rodiace sa nové programovacie obdobie našlo Slovensko s množstvom problémov, ktoré sa ťahajú vlastne od vstupu krajiny do EÚ v roku 2004. Bratislava a jej vyjednávačské tímy vtedy nevybojovali pre poľnohospodárstvo ani potravinárstvo také rozvojové podmienky ako napríklad Poľsko. S odstupom času sa hovorí o tom, že agropotravinárstvo bolo položené na oltár vstupu do EÚ a krajina sa s tým vyrovnáva dodnes. Na bravčovom mäse to vidno vari najviac – z krajiny exportéra sa stal dovozca, z vlastnej produkcie Slovensko kryje len štvrtinu spotreby bravčového mäsa.
Hľadá sa kráľ Šalamún
Vladimír Vnuk povedal, že Slovensko sa usiluje, aby v rámci novej Spoločnej poľnohospodárskej a potravinárskej politiky sa venovala patričná pozornosť práve potravinárstvu. Lenže potravinárske odvetvie, ktoré u nás upadlo a potrebujeme ho podporiť, je v rámci EÚ dnes výkonnejšie ako automobilový priemysel riešiaci dilemu elektromobility a spaľovacích motorov. O to, na čom má záujem Bratislava, nemá Brusel.
V konečnom dôsledku pôjde o to, koľko zdrojov dostane Slovensko pre agropotravinárstvo a ako sa rozdelia. Potravinári aj mäsiari pripomenuli narastajúci investičný dlh, ktorý už presiahol jednu miliardu eur. Zbaviť sa ho znamená cielene investovať do rozvoja potravinárstva. Pri doterajšom financovaní agropotravinárstva sa podľa prezidenta Potravinárskej komory Slovenska Daniela Poturnaya nebral ohľad na skutočné potreby potravinárov. Z celkového balíka eurozdrojov tvorili investície do potravinárstva len 1,5 percenta. Naliehal aj v mene mäsiarov, aby sa v zostávajúcom období, ak zostanú peniaze, presunuli práve na investície do potravinárstva.
No aj pri rozdeľovaní zdrojov vnútri sektora spracovania mäsa vládne nespokojnosť. Kto je slovenský mäsiar? To je široký pojem, sú to aj klasické veľkovýrobné podniky, ale aj malé remeselné mäsiarstva len s piatimi zamestnancami. Aj kráľ Šalamún by mal zrejme problém rozdeliť peniaze spravodlivo medzi veľké, stredné a malé podniky, chovateľov či univerzity, ktoré chcú vyrábať mäsové výrobky.
Čítajte viac V obchode si najčastejšie kupujem slovenské potraviny. Plody nemuseli odtrhnúť predčasne, aby dlhšie vydržali, hovorí expertka (rozhovor)
Je nad slnko jasné, že financovanie potravinárstva a mäsospracúvajúceho priemyslu treba podporiť a že si treba zvážiť, ako povedal Milan Majtán zo Svamanu Myjava, kde vložené zdroje prinesú väčší efekt, či v malých alebo zabehnutých podnikoch. Miroslav Matvija z Mecomu Humenné žiadal podporiť automatizáciu výrobných procesov. Ak do nej mäsiarske podniky nezainvestujú, do päť rokov nebudú podľa neho slovenské výrobky konkurovať európskej konkurencii. Česko, Maďarsko či Poľsko sú v modernizačnom procese ďaleko pred Slovenskom, dodal Zoltán Fitoš z Istermeatu Dunajská Streda.
Slovenský mäsový priemysel je v zložitej situácii. Otázka v krátkom čase naozaj bude stáť buď – alebo. Do hry opäť môže nečakane vstúpiť nevyspytateľný nákazový hráč – africký mor ošípaných obkľučuje juhozápad Slovenska vrátane Žitného ostrova, kde sa chová 400-tisíc ošípaných! Naozaj sa hrá o veľa a až teraz si možno uvedomujeme, čo všetko sa v slovenskej agrárnej politike za posledných 35 rokov podcenilo. Dospieť k spravodlivému a všetkých uspokojujúcemu riešeniu nebude ľahké a otázka je, či vôbec možné.
