Starý svet prehráva, nový diktuje tempo. Európska vinárska pýcha sa rúca, zachráni nás vôbec ešte niečo?

Kam vlastne kráča víno 21. storočia? Odpoveď na túto otázku hľadáme v rozhovore s Johnom Bakerom, generálnym riaditeľom Medzinárodnej organizácie pre vinič a víno (OIV).

Foto: Jozef Sedlák

John Baker John Baker, generálny riaditeľ Medzinárodnej organizácie pre vinič a víno (OIV).

Po prvý raz stojí na čele OIV Novozélanďan, človek z krajiny bez siahodlhej vinárskej histórie, zato však s pozoruhodnými výsledkami za ostatné ani nie polstoročie. Znamená to, že Nový svet (vinári z Latinskej Ameriky, USA, Austrálie, Nového Zélandu) začína diktovať tempo vo vývoji a výrobe vína?

Nie, Starý (západný) svet predstavuje stále ešte 60 percent svetovej výroby vína. Skôr ide o vyjadrenie rešpektu voči nášmu pohľadu na víno a prístupu k nemu. V Novom svete sme začínali takrečeno z ničoho, museli sme vybudovať vinárske technológie, ale mali sme tradíciou nezaťažený pohľad na vinohradníctvo a vinárstvo. Zaviedli sme do výroby bez veľkých diskusií nové vedecké metódy, spustili výrobu v antikorových nádobách. Dnes už nemá význam hovoriť o Novom a Starom svete, pretože oba sú veľmi úzko prepojené. Máme ľudí, ktorí pracujú vo vinohradoch a v pivniciach na oboch hemisférach a realitou je kapitálové prepojenie vinárstiev v Starom a Novom svete. Ešte nikdy nebolo vzájomné ovplyvňovanie také veľké ako v súčasnosti.

Čítajte viac Slovenská vinárska scéna stratila ďalšiu zo svojich legiend: Štefan Šimák mladší premenil dedičstvo Pálffyovcov na chrám vína a umenia

Súhlasím. Aj na Slovensku máme vinárov, ktorí zbierali skúsenosti u protinožcov a pochvaľujú si novozélandskú vinársku školu, najmä jej priamočiarosť robiť veci najlepšie, ako sa dá.

To je predsa prirodzené.

Lenže víno na celom svete dnes zažíva nie najlepšie časy. História vína je striedaním konjunktúr a úpadku. Čo je v menovateli súčasného veľkého poklesu výroby a spotreby vína?

Stojíme zoči-voči mnohým výzvam. Prechádzame obdobím veľkého prerodu, adaptácie na nové podmienky, ktoré diktuje z jednej strany klimatická zmena a z druhej trh a naň prichádzajúci noví spotrebitelia. Klimatická zmena má globálny efekt. Vinohrady trpia niekde v dôsledku sucha a horúčav, inde vyčíňajú mrazy, krúpy, prívalové dažde, rozširujú sa choroby a škodcovia aj preto, že je teplejšie. Na druhej strane sa otvárajú možnosti pestovať vinič tam, kde si to prv nevedeli predstaviť. Z údajov z roku 2025 vyplýva, že sme celosvetovo vyrobili 232 miliónov hektolitrov vína, čo je pomerne nízka produkcia. Je to o sedem percent menej oproti globálnemu päťročnému priemeru. Samozrejme to negatívne ovplyvňuje postihnuté vinohradnícke regióny, ale pomáha to vyrovnať dopyt a ponuku.

Vidíte svetielko na konci tunela?

Sú tu aj niektoré pozitívne výsledky: celý vinársky sektor sa zefektívňuje, vo vinohradoch sa pracuje racionálnejšie. Klimatická zmena sa prejavuje v obmene odrôd, viac sa akceptujú piwi odrody odolné proti chorobám. Nevyžadujú si toľko pesticídov, čo preferujú a oceňujú aj spotrebitelia. Dodám k tomu osobnú skúsenosť. Pred pár mesiacmi som sa stretol s pápežom Levom XIV., ktorý mi rozprával o ekologizácii pápežských vinohradov – vysadili tam vysadili piwi odrody.

Kedysi pápeži pili biovíno, teraz sa k nemu vracajú cez piwi odrody viniča.

Áno. A nielen pápeži, ten trend je celosvetový.

Nie je to prvý rok ani prvé desaťročie, čo sa pije menej vína, a to aj v tradičných vinárskych krajinách. Moja generácia mala a má víno rada, ale pokolenie súčasných dvadsiatnikov-tridsiatnikov neraz hľadá čaro kdesi inde. Čo je za touto kultúrno-gastronomickou zmenou?

Veľké množstvo sociálnych a kultúrnych zmien a, samozrejme, možnosť dovoliť si kúpiť víno. Posledný úpadok spotreby sa začal nástupom pandémie covidu. Súviselo to s infláciou, so zhoršenou finančnou situáciou, ktorá stále nie je najlepšia. Hlavne preto si nie vždy ľudia vložia do košíka víno, lebo nie je nevyhnutným tovarom. Keď sa ekonomická situácia zlepší, očakávam, že ľudia znovu viac siahnu po víne. Pri spätnom pohľade na vývoj spotreby vína zbadáme, že najväčší pokles v Európe nastal od 60. rokov. Veľmi zlá bola dekáda medzi rokmi 1980 až 1990, jej dozvuky stále cítime. Nie je to všade rovnaké. Pokles spotreby vína sa spomaľuje a sú krajiny ako Španielsko, Portugalsko, ktoré zaznamenali vyšší záujem o víno. Na druhej strane európsky pokles spotreby vybalansovali Anglicko a krajiny ako USA, Kanada, Austrália, Japonsko a nedávno Čína.

Čítajte viac Skalický rubín: víno, ktoré písalo dejiny Slovenska, no dnes bojuje o prežitie v záplave lacnej konkurencie

Vzťah ľudí k vínu nezmenili len peniaze, ale aj iný spôsob života. Ako sa s tým vinári vyrovnávajú?

Nastali veľké sociálne zmeny a medzi hlavné by som zaradil príchod mobilných telefónov. Ľudia sa socializujú inak, vidíme, že mladí ľudia majú nové záujmy a nachádzajú iné možnosti opojenia. V niektorých amerických štátoch siahajú po canabisových (konopných) produktoch. Rastie vrstva ľudí, ktorí sa viac zameriavajú na svoje zdravie. Rôzne pravidlá a kritériá, čo je zdravé a čo nie, nútia ľudí rozmýšľať o ich vzťahu k vínu. Lenže víno kráča s ľudstvom vyše 10 000 rokov, je to ľudský produkt. Ľudia ho vždy mali radi a pre nás je teraz výzvou, ako v zmenených podmienkach komunikovať so zákazníkmi. Mladí ľudia vyhľadávajú viac zážitky, majú radi vínny turizmus. Musíme sa na víno pozrieť očami spotrebiteľov, aby sme k nim dostali bližšie a vedeli víno predať.

Do nášho života vstúpili sociálne siete, ktoré môžu víno extrémne rýchlo zviditeľniť so všetkými plusmi aj mínusmi. Víno však nie je virtuálny nápoj, treba ho ochutnať a nám akoby chýbal čas aspoň na občasné posedenie pri pohári vína.

Je to výborná otázka. Sociálne siete silno ovplyvňujú život spoločnosti. Ide o to, ako ich používať. Pre mňa je veľmi dôležitý prvok umelá inteligencia (AI). Spýtal som sa môjho 21-ročného syna, ktorý pracuje v kreatívnom odbore, ako on a jeho kamaráti používajú umelú inteligenciu. Povedal mi, že sa spolieha na svoju hlavu, a to práve v kľúčových rozhodnutiach. Pozná však ľudí, ktorí ponechávajú všetky rozhodnutia na AI. Vzniká tu nový svet, v ktorom sa o chvíľu nájdeme. Veľmi veľa ľudí bude zakladať svoje rozhodnutia aj o víne hlavne na rade, ktorú mu poskytne umelá inteligencia. Mali by sme tento nový svet nasmerovať správnym smerom, aby sme napríklad propagovali víno prostredníctvom vínneho turizmu. To by bolo rozumné využitie umelej inteligencie v prospech vína.

AI môže byť podobne ako oheň dobrý sluha, ale zlý pán.

Áno, treba premýšľať, ako ju využiť. Víno je čisto ľudská záležitosť, ide o to, aby sme si zachovali ľudskosť a sociálny aspekt aj v čase, keď všetky rozhodnutia bude ovplyvňovať umelá inteligencia. Pokiaľ ide o vínny turizmus, prieskum OIV zisťoval, aký je oň záujem. Stále existuje, mladí ľudia chcú zážitky, túžia cestovať po svete, zastaviť sa v krásnej vinici, navštíviť pivnicu, ktorá ich prenesie do iného sveta. Je reálny, hmatateľný. Okrem iného na tom treba stavať budúcnosť vína.

Slovensko a Nový Zéland sú si v čomsi podobné. Reštart vinárstva v oboch krajinách sa odohral približne v rovnakom čase, len výsledky nie sú rovnaké. V čom spočíva tajomstvo novozélandského vinárskeho úspechu?

Novozélandská vinárska tradícia siaha do 19. storočia. V porovnaní s európskou bola chabá. Potom prišiel reštart v osemdesiatych rokoch minulého storočia, ktorý priniesol modernizáciu vinohradníctva a vinárstva, čo vyústilo až do exportu vína. Najviac vínu prospela spolupráca medzi vinohradníkmi a vinármi na jednej strane a štátom na druhej. Uvedomili sme si, že reputácia novozélandského vína je súčasťou reputácie Nového Zélandu, je zdieľaným spoločným vlastníctvom celej krajiny. Spoločne sme pracovali a pracujeme na zveľadení tohto vzácneho kapitálu. To najviac prospelo novozélandskému vínu, preto z neho máme úžitok. Keď predstavujeme novozélandské víno, je pri ňom vždy obrázok krásnej krajiny. V roku 1995 sme spustili prvý národný program trvalo udržateľnej krajiny vína, víno sa stalo jedným z nástrojov, ako si uchovať krajinu krásnou, hodnotnou pre život. Kľúčom k úspechu bola spolupráca vinohradníkov a vinárov. Samozrejme, vinohradníci a vinári majú medzi sebou občas nezhody, občas sa hádajú a škriepia, tak to v živote predsa chodí, ale napokon víťazí spoločný záujem presadiť reputáciu krajiny. To je náš príbeh.

Čítajte viac Žltá pohroma: Kým sa Európa snaží o ekológiu, otepľovanie vypustilo na slovenské vinohrady tichého zabijaka

Pre Slovensko je poučný, aj my potrebujeme viac vinohradníckej a vinárskej jednoty, viac spolupráce, a to na všetkých úrovniach. Čo urobilo na vás počas krátkej návštevy Slovenska najväčší dojem?

Ochutnal som určite výborné vína, ktoré si tu nechávate a udržiavate akoby v tajnosti. Treba ich dostať do sveta a svet dostať na Slovensko. Páčila sa mi veľká pestrosť odrodových vín a štýl vína prispôsobený slovenskej chuti. Máte veľmi dobré šumivé vína, veľmi čerstvé – svieže biele vína, dojem na mňa urobili aj vína z piwi odrôd a, samozrejme, vína z novošľachtencov. Tam sa mi páčilo aj vtipné pomenovanie novošľachtencov, Devín niesol meno hradu významného pre formovanie Slovenska, červené vína boli pomenované po riekach – Dunaj, Váh, Hron. Chutnáš víno a vidíš pred sebou mohutnú rieku. To hovorí o vinárskej fantázii a vynachádzavosti pretavenej do vína.

Začínali sme rozhovor o rozdelení vinárskeho spoločenstva na Starý a Nový svet, čo je v podstate stále európsky svet, hoci rozvíjaný na opačných pologuliach sveta. Máme tu však Čínu a Japonsko. Ako tieto krajiny – pomyselný tretí svet – ovplyvnia budúcnosť vína?

Čína sa iba nedávno pripojila k Medzinárodnej organizácii pre vinič a víno, bol to dobrý krok vpred. V Číne zvyšujú vlastnú produkciu vína, ale keďže je to obrovský trh, nevedia si sami vyrobiť toľko vína, aký je dopyt. Čína je na začiatku veľkej vinárskej cesty. Považujem za pozitívne, keď sa víno stáva súčasťou čínskej kultúry, bude to celkovo výhra pre víno. Čo sa týka Japonska, dlhodobo sa tam rozvíja dnes už silný, ale komplikovaný trh, kde tiež ako v Číne rastie domáca produkcia vína. Japonci budujú nové vinohrady na ostrove Hokaido. Japonsko je ukážkou, ako sa výroba vína globalizuje. Prichádzajú tam zahraničné investície napríklad vinárov z Burgundska. Tento spôsob kapitálového vstupu vinárov z vyspelých vinárskych krajín do nových krajín sa bude rozširovať, čo je celkovo pre víno a kultúru vína pozitívne.