Ak by sme sa ho držali, podľa dát by nám to mohlo výrazne pomôcť. Dnes totiž na Slovensku platí, že na jedného človeka nad 65 rokov pripadajú štyria ľudia v produktívnom veku, no do roku 2050 to budú už len dvaja. Podiel seniorov na celkovej populácii stúpne z dnešných približne 18 percent na 28 percent. Slovensko tak bude mať jedny z najväčších demografických tlakov v Európe.
Zvýšenie zamestnanosti ľudí nad 55 rokov môže podľa OECD zvýšiť priemerný ročný rast hrubého domáceho produktu (HDP) na obyvateľa až o pol percenta, čo je tretí najväčší potenciál zo všetkých krajín EÚ. Zároveň by to pomohlo firmám doplniť chýbajúcich pracovníkov, znížiť fluktuáciu a udržať know-how. Pre starších ľudí by dlhšia práca mohla znamenať viac peňazí, lepšie zdravie a silnejšie sociálne väzby.
Čítajte viac Slováci prídu o stovky eur. Vláda nám poriadne utiahne opasky, šetrenie rodinám zhltne časť výplaty
Podľa Martina Kahanca, vedeckého riaditeľa Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce (CELSI), máme v tejto oblasti veľký potenciál, no stále ho nevyužívame naplno. „Slovensko má síce podľa Eurostatu mieru zamestnanosti ľudí v kategórii 55–64 jemne nad priemerom EÚ, 66 percent, ale vo vzorových krajinách ako Švédsko, Nemecko, ale aj Česko, je to nad 75 percent," priblížil pre Pravdu expert. Máme tak rezervu približne na úrovni desiatich percentuálnych bodov, čo je, ako tvrdí Kahanec, vzhľadom na demografický pokles a chýbajúcu kvalifikovanú pracovnú silu pomerne vysoké číslo.
Výstraha pred kolapsom
Aby sme však počet pracujúcich seniorov zvýšili a pomohli tak ekonomike, je potrebné zlepšovať ich pracovné prostredie. Fínsky expert na vekový manažment Juhani Ilmarinen v nedávnom rozhovore pre Pravdu povedal, že s vekom klesá pracovná schopnosť približne u 30 percent starších zamestnancov. Najviac sa to podľa neho prejavuje v prípade fyzicky náročných profesií.
Zlepšovanie pracovného prostredia môže vyzerať napríklad tak, že firma zainvestuje do robotizácie a automatizácie, ktorá bude zameraná na vykonávanie ťažších úkonov. Zároveň sa takto môžu zredukovať opakované a extrémne náročné úlohy, čo by napokon zvýšilo aj mieru produktivity práce.
Kahanec navyše upozorňuje, že na zvýšenie participácie seniorov na trhu práce, aby sme mohli zmierniť nedostatok pracovnej sily (naprieč celou ekonomikou chýba firmám vyše 100-tisíc ľudí), potrebujeme aj systémové riešenia. Medzi tie patrí napríklad vyššia dostupnosť flexibilných foriem práce (skrátené pracovné úväzky či flexibilný pracovný čas), rekvalifikácie, lepšia zdravotná starostlivosť či taký dôchodkový systém, ktorý by zamestnanosť starších ľudí podporoval.
Našej ekonomike by totiž pomohlo, ak by kvalifikovaní ľudia v seniorskom veku, ktorých miesta je problematické obsadiť, zostávali dlhšie vo svojej pracovnej pozícii. Ak, naopak, odídu do penzie skôr, prináša to pre firmy, ale aj pre ekonomiku výrazné problémy. Takmer katastrofický scenár sa na Slovensku odohral na prelome rokov 2023/2024, keď sa do predčasného dôchodku rozhodli nárazovo odísť tisícky ľudí. Zamestnávatelia v tom čase varovali pred hrozbou kolapsu kritickej infraštruktúry.
Slovensko starne prirýchlo
Z výsledkov novej analýzy zaisťovne Swiss Re vyplýva, že Slovensko bude v priebehu najbližších desaťročí patriť medzi najrýchlejšie starnúce ekonomiky v regióne. Ako sme už spomínali, podľa aktuálnych predpokladov bude o 25 rokov v seniorskom veku približne tretina Slovákov. To zásadne ovplyvní náš trh práce.
Zmeny sa dejú rýchlo. Zo spomínanej štúdie totiž vyplýva, že zatiaľ čo sa v minulosti podiel seniorov zvýšil z 9 na 18 percent za celých 55 rokov, nárast o ďalších desať percent potrvá menej ako polovicu z tohto času.
Čítajte viac Ilúzia o bohatých penzistoch: prečo sa hovorí o drahých dôchodkoch, keď patria k najnižším v EÚ? Experti ukázali, kde je skutočný problém
Analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš v tejto súvislosti vysvetľuje, že pomer obyvateľov nad 65 rokov voči produktívnej populácii (vo veku 20 až 64 rokov) je u nás na úrovni 30 percent – priemer EÚ je pritom 37 percent. „Tento trend sa však v najbližšom desaťročí rýchlo zmení, pretože Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré starnú najrýchlejšie v EÚ," dodáva odborník.
Rezort práce už v minulosti avizoval, že sa situáciu chystá riešiť. Vládny materiál Návrh vymedzenia národných cieľov do roku 2030 v kontexte Akčného plánu na realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv predpokladá, že sa v najbližších rokoch výrazne zvýši počet zamestnaných seniorov. Zatiaľ čo ešte v roku 2020 pracovalo 42 percent mužov a 35 percent žien vo veku 60 až 64 rokov, v roku 2030 by sa podľa dokumentu malo toto číslo pri mužoch zvýšiť na vyše 52 percent a pri ženách takmer na 38 percent.
„Chorý národ"
Jednou z najvýraznejších prekážok, ktorou si bude musieť naša krajina preraziť cestu, je zlé zdravie seniorov. Slováci sa dožívajú v zdraví (ide o ukazovateľ toho, koľko rokov života priemerne človek prežije bez vážneho zdravotného obmedzenia) priemerne iba 57,5 roka, v rámci EÚ patríme v tejto štatistike k najhorším krajinám. Horšie ako Slovensko je na tom už iba Fínsko (57,1 roka), Dánsko (56,3 roka) a Lotyšsko (52,7 roka). Európsky priemer je pritom na úrovni 63,1 roka.
Konfederácia odborových zväzov (KOZ) vysvetľuje, že za týmto stavom stojí viacero faktorov. „Čiastočne to odráža aj stav slovenského zdravotníctva, dostupnosť zdravotnej starostlivosti, neúmerne dlhé čakacie lehoty na vyšetrenia a podobne. Rovnako je spojený aj s preferenciami zdravého životného štýlu a prevenciou, najmä civilizačných chorôb. V neposlednom rade ale vychádza aj zo zaťaženia celej populácie výkonom práce a pracovnými podmienkami," upozorňuje KOZ.
Čítajte viac Takáč o luxusných haciendach z agrodotácií: Preverujeme to, ale penzióny vznikli a nech si každý myslí, čo chce
Radovan Ďurana z INESS však upozornil na to, že štatistika o dožití v zdraví vyplýva zo subjektívneho hodnotenia respondentov v prieskume. „Ak by sme však predpokladali, že skutočne reflektuje horší zdravotný stav, tak to ťažko môžeme pripísať samotnému trhu práce, ale skôr kvalite životného štýlu v jednotlivých krajinách a kvalite zdravotníckeho systému. Konkrétne, to, že viaceré západné krajiny majú nižší podiel priemyslu s ťažšou prácou síce platí teraz, ale na prieskum odpovedajú dôchodcovia, ktorí pracovali už pred 40 rokmi. Vtedy aj v západných krajinách EÚ mal priemysel značne vyšší podiel ako dnes." spresnil analytik.
Podľa Kahanca z CELSI je však práve nízka zdravá dĺžka života jeden z najvýznamnejších faktorov, ktorý limituje seniorov v dlhšom pracovnom živote. „Značná časť populácie má už okolo šesťdesiatky chronické ochorenia, bolesti, obmedzenia mobility či psychické vyhorenie. Dôsledkom toho je, že časť ľudí nemá kvôli zdravotnému stavu schopnosť pracovať v staršom veku," doplnil expert.
Zároveň platí, že pracovať sa nedá donekonečna. Slovensko má okrem spomínaného v rámci EÚ aj podpriemernú úroveň dožitia. Bežný Slovák sa priemerne dožije 78,6 roka, zatiaľ čo v únii to je 81,7 roka. Najlepšie sú na tom v tomto ohľade krajiny ako Španielsko (84 rokov), Taliansko (84,1 roka) či Švédsko (84,1 roka). Lepšie ako my je na tom spomínané Fínsko, kde je síce vek dožitia v zdraví nižší ako u nás, no v priemernej dĺžke života nás „predbiehajú" takmer o štyri roky.
Zadusia nás sociálne výdavky?
V súvislosti so starnutím populácie musíme zápasiť aj s problémom, ktorý výrazne ukrajuje z rozpočtov jednotlivých ekonomík.
Ide o to, že EÚ výrazne stúpajú výdavky na sociálnu ochranu. V roku 2024 sa v celej únii zvýšili takmer na päť biliónov eur, čo predstavuje 27,3 percenta HDP EÚ.
Hoci je tento podiel blízko dlhodobého priemeru, mnohé štáty upozorňujú na rastúce napätie vo verejných financiách. Výdavky sociálnych systémov tlačí nahor inflácia, indexácia dávok a spomínané rýchle starnutie populácie.
Slovensko v minulom roku minulo na sociálnu ochranu 21 percent HDP, čo je nad jeho dlhodobým priemerom. Sociálne výdavky rástli nominálne o 14,4 percenta – jedným z najvyšších temp v únii – najmä vinou inflácie a opatrení ako 13. dôchodok. Takmer polovica všetkých zdrojov smeruje na starobné dôchodky a ďalších 37 percent na zdravotníctvo. Tieto dve oblasti budú v nasledujúcich desaťročiach podľa ekonómov hlavným zdrojom tlaku na verejné financie.
Čítajte viac Dvojitý šok pre seniorov: Idete do dôchodku a stále máte nesplatené úvery? Analytik o pravidlách, možnostiach a rizikách zadlžovania starších ľudí
Len pri výdavkoch na penzie platí, že už teraz tvoria približne 18 percent nášho štátneho rozpočtu. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vypočítala, že v rokoch 2018 až 2025 rástli tieto výdavky rýchlejšie než samotná ekonomika – ich podiel sa zvýšil z ôsmich na 9,5 percenta HDP, čo patrí k najprudším nárastom v rámci EÚ. „V roku 2025 tento rýchlejší rast znamená dodatočné výdavky na dôchodky vo výške 2,1 miliardy eur. Keďže príjmy dôchodkového systému vzhľadom na HDP nerástli, predstavuje to dodatočné zaťaženie deficitu verejných financií,“ uvádza rada.
