Jednoducho, kým ceny bývania, energií či potravín za posledné roky výrazne rástli, príjmy mnohých domácností toto tempo nestíhajú dobiehať. Subjektívna chudoba – teda pocit, že s peniazmi vychádzate len s ťažkosťami – sa na Slovensku drží na jednej z najvyšších priečok v celej Európskej únii (EÚ).
Napriek tomu, že hospodárstvo rastie a subjektívna chudoba v Európe klesá, Slováci to príliš nepociťujú. Miera tohto ukazovateľa v EÚ klesla od roku 2018 do roku 2024 o 4,1 percentuálneho bodu. Na Slovensku počas spomínaného obdobia číslo dokonca stúplo o 3,3 percentuálneho bodu (z 25,4 percenta na 28,7 percenta).
Analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš v tejto súvislosti upozorňuje, že napriek rastu ekonomiky a životnej úrovne mnohí ľudia necítia zlepšenie svojho postavenia a žijú „od výplaty do výplaty“.
Čítajte viac Vláda konsolidáciu odignorovala: platy na ministerstvách stúpli, úradníkov je ešte viac
Horšie ako my sú na tom z tohto hľadiska už len Gréci (takmer 67 percent národa cíti, že im peniaze nestačia) a Bulhari (37,4 percenta). Spomedzi krajín V4 je však na tom Slovensko suverénne najhoršie. Subjektívna chudoba v Poľsku je na úrovni len 11,5 percenta, v Čechách je to niečo vyše 14 percent a v Maďarsku menej ako 20 percent.
Ekonomický analytik Konfederácie odborových zväzov (KOZ) Ján Košč upozornil na to, že sme na tom z hľadiska chudoby a sociálneho vylúčenia dlhodobo horšie ako okolité krajiny. Podľa neho tak nejde iba o subjektívny pocit Slovákov, že sa im finančne nedarí najlepšie, ale situácia je u nás reálne horšia ako u našich susedov.
„Čo sa týka financií, tak spomedzi takzvaných postkomunistických členských krajín EÚ má priemerný Slovák druhé najnižšie finančné aktíva (10 580 eur) po Rumunsku (10 270 eur). Priemerný Čech má 34 740 eur, Poliak 15 970 eur. A zároveň máme druhý najvyšší priemerný dlh (10 960 eur) po Estónsku (12 750 eur), pričom priemerný Čech má dlh vo výške 10 170 eur a priemerný Poliak 5 210 eur. Ak si dáme do súvisu priemerný dlh s priemernými finančnými aktívami, tak len Slováci majú vyšší dlh ako aktíva,“ povedal pre Pravdu odborník s odvolaním sa na dáta z Allianz Global Wealth Report 2025.
Subjektívna verzus reálna chudoba
Dáta Eurostatu z minulého roka ukazujú aj na ďalšiu zaujímavosť. Vo väčšine krajín EÚ počet subjektívne chudobných prevyšoval počet ľudí, ktorí sú podľa štatistík reálne ohrození chudobou. „Vyššia úroveň subjektívnej chudoby sa prejavila najmä vo východnej a južnej Európe… Celkovo v 16 krajinách EÚ žije väčší podiel ľudí, ktorí sa považujú za subjektívne chudobných, než tých, ktorí sú podľa oficiálnych ukazovateľov ohrození chudobou,“ približujú európski štatistici.
Najvýraznejší rozdiel medzi týmto dvoma hodnotami, vyše 47 percent, bol v Grécku. Nasledovalo Bulharsko, kde rozdiel predstavoval 15,7 percenta, a potom Slovensko (14,2 percenta). Znamená to, že v týchto krajinách je omnoho viac ľudí, ktorí sa subjektívne cítia chudobní, než tých, ktorí sú podľa oficiálnych ukazovateľov reálne ohrození chudobou.
Čítajte viac Kamenický: Ministri si zmrazia platy aj paušálne náhrady, o Troch kráľoch ešte rokujeme. PS by šetrilo na 13. dôchodkoch
Miera rizika chudoby pritom zachytáva iba tých ľudí, ktorých príjem klesne pod určitú hranicu – konkrétne pod 60 percent mediánu príjmov v krajine. Na Slovensku bol minulý rok platový medián 1 434 eur, hranica chudoby sa tak pohybovala niekde okolo príjmu vo výške 860 eur. Pre zaujímavosť – v roku 2024 bola minimálna mesačná mzda v hrubom o 110 eur nižšia ako táto hranica.
Inak povedané, domácnosti ohrozené chudobou sú také, ktoré zarábajú výrazne menej než väčšina populácie. Tento ukazovateľ však nezohľadňuje rastúce výdavky, dlhy či to, ako ľudia sami cítia svoju finančnú situáciu.
Z tohto hľadiska je však na tom Slovensko lepšie nielen ako priemer EÚ, ale aj ako veľká väčšina členských krajín. Na Slovensku bolo v roku 2024 chudobou ohrozených 14,5 percenta ľudí, priemer únie predstavoval 16,2 percenta. Najlepšie na tom sú naši susedia v Českej republike, u nich je na hranici chudoby len 9,5 percenta ľudí. A opäť platí, že sme aj v tomto ukazovateli horší ako Maďari a Poliaci.
Spolu s Bulharmi, Grékmi a Maďarmi je Slovensko aj na chvoste platových rebríčkov. Priemerný ročný plat sa u nás v minulom roku vyšplhal na 20 287 eur. O približne tisíc eur vyššie platy za rok ako my mali dokonca aj Rumuni. Dôležitejšie je, že výrazne zaostávame za priemerom EÚ – ročný plat priemerného Európana je totiž bezmála o 20-tisíc eur vyšší ako mzda priemerného Slováka.
Problém s produktivitou?
KOZ upozorňuje na to, že k systémovým príčinám chudoby patrí nízka kvalita pracovných miest spolu s nízkymi platmi. Odborári zároveň dopĺňajú, že problémy sa netýkajú len ľudí, ktorí sú nezamestnaní a nemajú tak stabilný príjem. „Od roku 2019 kontinuálne rastie podiel chudobných pracujúcich – zo 4,4 percenta v roku 2019 na 10,2 percenta v roku 2024, ktorí si zo svojich miezd a platov nedokážu pokryť základné životné potreby,“ píše konfederácia.
Ekonómovia však hovoria, že v porovnaní s ľuďmi z iných krajín EÚ zarábame málo vinou dlhodobej nízkej produktivity práce. Podľa Kočiša zo Slovenskej sporiteľne sa môžeme zbaviť subjektívnej chudoby tak, že naštartujeme „motor produktivity a posilníme ekonomické jadro“. „Posun k znalostnej ekonomike, ktorá vygeneruje vyššiu pridanú hodnotu, nakoniec pomôže aj ľuďom, ktorí pracujú v odvetviach, kde nie je veľký priestor na rast produktivity práce či vyššiu mieru inovatívnosti,“ opisuje naše možnosti Kočiš.
Čítajte viac Ilúzia o bohatých penzistoch: prečo sa hovorí o drahých dôchodkoch, keď patria k najnižším v EÚ? Experti ukázali, kde je skutočný problém
Pre vysvetlenie – produktivita práce hovorí o tom, koľko toho pracovníci dokážu vyrobiť za určitý čas. Ak napríklad dvaja ľudia pracujú rovnako dlho, ale jeden vyrobí dvakrát viac, má vyššiu produktivitu. Na Slovensku je produktivita relatívne nízka najmä preto, že veľká časť ekonomiky je založená na montážnych a menej technologicky náročných činnostiach, kde sa vytvára menšia pridaná hodnota. Domáce firmy tiež investujú menej do moderných technológií, inovácií a zlepšovania procesov. Výsledkom je, že za rovnaký čas práce vytvoríme menej hodnoty ako vyspelé krajiny, hoci ľudia pracujú rovnako tvrdo.
Analytik odborárov Košč však upozornil na to, že ak sa pozrieme na podiel platov na pridanej hodnote, tak náš podiel patrí medzi najnižšie v EÚ. Podľa neho by sme tak mohli mať vyššie mzdy aj bez toho, aby na Slovensku musela rásť produktivita práce a tiež bez toho, aby zamestnanci museli pracovať viac a tvrdšie.
„Produktivitu práce majú plne v rukách zamestnávatelia, ktorí dekády investovali do výskumu a vývoja minimum, najmenej spomedzi krajín V4. Slovenské firmy sa spoľahli na to, že konkurencieschopnosť si nebudovali zlepšovaním procesov, ale udržiavaním nízkych miezd – čo bola cesta do pekla,“ dodal Košč.
Podobne aj Kočiš vysvetľuje, že miera subjektívnej chudoby nepriamo odhaľuje limity doterajšieho modelu rastu našej ekonomiky. Ten bol podľa neho založený na kvalitnej, no lacnej práci, zahraničnom kapitále a slabých domácich investíciách do výskumu a vývoja.
