SPP, ktorý pokrýva približne dve tretiny trhu (takmer 65 percent), propomína, že nie všetok plyn tečúci z južnej trasy je prepravovaný iba cez plynovod TurkStream (nemusí tak pochádzať len z Ruska). Ako upozornil riaditeľ divízie obchodu spoločnosti Michal Ľalík, Maďari majú aj vlasté ložiská a surovina k nám okrem toho prúdi aj z rumunskej prudukcie.
Je však potrebné pripomenúť aj to, že sa stále bavíme len o dominantnom hráčovi na našom trhu. Podľa slov ministerky hospodárstva Denisy Sakovej (Hlas) aktuálne nie sú k dispozícii čísla, ktoré by hovorili o číslach od ostatných distribútorov – plyn u nás dodávajú aj iné spoločnosti, napríklad spoločnosť MET Slovakia s približne osempercentným podielom na trhu. Zároveň platí, že SPP má už od roku 2008 stále platnú zmluvu na dodávky od ruského giganta Gazprom. Tá je v platnosti až do roku 2034.
Čítajte viac Nové ceny plynu pre najväčšieho hráča už sú na stole. Tisíce Slovákov bude čakať nepríjemné prekvapenie na účtoch
Zhrnuté a podčiarknuté, objemy ruského plynu dodávaného spoločnosti SPP tvorili v tomto roku 33 percent (v priebehu jednotlivých mesiacov sa toto číslo menilo). Zvyšok, teda 67 percent, pochádzal z rôznych diverzifikačných kontraktov – ide napríklad o britský podnik BP, ďalej americké spoločnosti ExxonMobil a Shell, nemecká RWE či talianska Eni.
Pre pripomenutie – Európska únia (EÚ) sa v rámci programu REPowerEU plánuje od ruských energetických zdrojov úplne odstrihnúť do začiatku roku 2028. Do tohto termínu musia byť podľa navrhovanej legislatívy ukončené všetky dodávky suroviny, vrátane LNG. Ako pripomína Saková, Slovensko musí zvyšný čas využiť na budovanie dostatočných kapacít napríklad na trase z Nemecka či na južnom prepojení Veľké Zlievce / Balassagyarmat.
Máme dosť zásob?
Zima sa blíži a okrem pôvodu plynu je veľkou otázkou posledných dní aj naplnenosť našich zásobníkov. Aktuálne čísla prezrádzajú, že tie slovenské sú plné len na niečo vyše 73 percent. To je výrazne pod priemerom EÚ, ktorý je na úrovni 82 percent.
Európske pravidlá doposiaľ určovali, že zásobníky jednotlivých členských krajín Únie majú byť do začiatku novembra každého kalendárneho roka naplnené na 90 percent. Tento rok sú však miernejšie a po novom platí, že tento cieľ má byť dosiahnutý medzi 1. októbrom a 1. decembrom. Zostávajú nám tak ešte približne dva týždne.
Čo sa však týka štátneho SPP, vláda v máji tohto roka schválila všeobecný hospodársky záujem, ktorý spoločnosti určuje zaistiť do začiatku novembra 17,754 terawatthodín (TWh) plynu – teda 1,68 miliardy kubických metrov suroviny. Tento objem predstavuje približne jednu tretinu celkovej spotreby nášho priemyslu a domácností. Podnik deklaruje, že termín dodržal a svoje úložiská má plné na 100 percent.
Čítajte viac O tom, kto bude mať lacnejší plyn a elektrinu, rozhodne algoritmus. Štát o Slovákoch vyzbieral desiatky miliónov dát
Zároveň platí, že hoci je naplnenosť našich zásobníkov pod priemerom EÚ, ich kapacita je vzhľadom na našu spotrebu veľká. Dokážeme v nich uchovávať až 54 percent ročnej spotreby Slovenska. Z tohto hľadiska sme na tom výrazne lepšie ako väčšina štátov Únie, ktoré už majú úložiská plné nad 90 percent. Znamená to, že v prípade potreby (napríklad počas zimnej sezóny, kedy je vyššia spotreba plynu) máme k dispozícii viac zásob ako ostatné krajiny.
Šéfka rezortu hospodárstva v tejto súvislosti tiež upozornila, že na aktuálnu vykurovaciu sezónu 2025/2026 má Slovensko zabezpečené dostatok plynu pre priemysel aj domácnosti.
Koľko nás bude stáť plyn?
Kľúčovou otázkou pre každého z nás je však to, ako naše peňaženky na budúci rok zaťažia faktúry za plyn. Stále totiž ešte nevieme, ako štát rozdelí približne 435 miliónov eur určených na energopomoc pre domácnosti. Zatiaľ je jasné len to, že dotácie dostane 90 percent ľudí. Na tých zvyšných sa budú vzťahovať trhové ceny, ktorých maximálnu úroveň určuje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO).
Pre lepšie pochopenie – konečná cena plynu sa skladá z viacerých zložiek. Najväčšiu časť, asi 62 percent, predstavuje samotná komodita. Zvyšok tvoria poplatky za prepravu a distribúciu do domácností.
Priemerná domácnosť, ktorá za rok spotrebuje asi 10 megawatthodín (MWh) suroviny na varenia a kúrenie platila tento rok v SPP za jednu MWh 51 eur. Ročne to teda so všetkými poplatkami vychádza na 510 eur. Keďže ide o štátom garantované stropované ceny, podobnú sumu zaplatí väčšina ľudí aj v roku 2026. Konečná suma sa však môže líšiť podľa konkrétnej tarifnej skupiny odberateľa (v závislosti od toho, na čo plyn využívate).
Ak sa na vás od začiatku budúceho roka nebude energopomoc vzťahovať, budete platiť inú sumu. Regulátor v rámci cenového návrhu pre SPP na rok 2026 určil cenu komodity vo výške 46 eur za MWh. Podľa prepočtov plynárov by mohla byť konečná cena (v ktorej sú už zarátané všetky poplatky) 68,1 eura za MWh. To by ročne vyšlo na viac ako 680 eur – opäť však pripomíname, že vychádzame len z priemernej spotreby a suma bude závisieť od konkrétnej tarify.
Čítajte viac Zima klope na dvere, zásobníky sú prázdnejšie než vlani. Zvládne Slovensko blížiace sa mrazy?
Ľalík pritom upozornil aj na to, že ceny suroviny na Slovensku sú v porovnaní so západnou Európou vyššie o päť až šesť eur za MWh. Podľa neho za tým stojí spomínané zastavenie dodávok cez ukrajinské územie.
Šéf divízie obchodu SPP napriek tomu tvrdí, že napríklad v porovnaní s Českou republikou, o ktorej sa v tejto súvislosti často hovorí, Slováci nemajú vyššie faktúry. Česká Pražská plynárenská ponúka pri trojročnej fixácii cenu 44,7 eura za MWh komodity a konečnú cenu vo výške 67,9 eura za MWh.
