Aj keď štát chcel ľuďom pomôcť tým, že podniky budú platiť nižšiu daň z pridanej hodnoty (DPH), teda menej odvádzať štátu, ceny jedla v reštauráciách napriek tomu ďalej rástli. Od roku 2022 začali ceny v gastre prudko stúpať, pretože po pandémii výrazne zdraželi potraviny, energie a stúpli aj mzdy zamestnancov. Napriek zníženiu DPH pred dvoma rokmi zdražovanie pokračovalo – podniky si zníženú daň nepremietli do cien pre zákazníkov, keďže ňou pokryli rast svojich nákladov.
Tento rok sa to v podstate opakovalo. Asociácia hotelov a reštaurácií Slovenska (AHRS) ešte vlani v decembri hovorila, že od januára by po znížení sadzby DPH mohli ceny na istý čas klesnúť, alebo by sa mohol aspoň zastaviť ich rast. Zároveň však pripomenula, že nahor ich budú tlačiť stúpajúce ceny surovín, energií, prenájmov aj rastúce platy. To sa napokon potvrdilo.
Analytický útvar ministerstva financií, Inštitút finančnej politiky (IFP), zrátal, že ceny sa od začiatku tohto roka zvýšili o 7,6 percenta. „Gastrosektor sa tak zaradil medzi najrýchlejšie zdražujúce služby, napriek tomu, že podlieha zníženej DPH,“ konštatuje inštitút.
„Znížená sadzba DPH na gastro služby mala primárne udržať konkurencieschopnosť sektora a nezablokovať jeho rozvoj. Rast cien sa na istý čas aj spomalil, ale naďalej platí, že iba reflektuje ceny vstupov, čo je komerčný základ,“ povedal pre Pravdu po roku od ohlásenia zmeny generálny manažér AHRS Martin Novotný.
Z dát firmy Edenred, ktorá stojí za najpoužívanejšími stravovacími kartami na Slovensku, vyplýva, že v decembri 2024 boli obedy skutočne mierne drahšie ako v januári tohto roka. Ceny sa potom v priebehu prvých mesiacov roka 2025 držali na podobnej úrovni ako počas posledných mesiacov minulého roka. Výraznejší medziročný nárast potom prišiel až v letných mesiacoch.
Ceny takzvaných „menučiek" klesli napríklad aj v rámci slovenskej gastro skupiny Medusa, pod ktorú patria prevádzky ako reštaurácie DOCK7, Kubu či Primi Eurovea. „Pri bežných á la carte jedlách sme plošné zlacňovanie nerobili – ekonomicky by to nebolo udržateľné. Pri obedových menu sme vďaka zníženej DPH od 1. januára 2025 znížili ceny aj my. Dlhý čas sme sa snažili ich držať na tejto zníženej úrovni (napríklad v Klubovni), no v druhej polovici roka by to už nešlo bez zásahu do kvality či veľkosti porcií," priblížil generálny riaditeľ spoločnosti Medusa Restaurants Michal Chudík.
Ceny zvyšujú aj krádeže
Ako vysvetlil Novotný, za zdražovaním stojí nárast cien základných vstupov – teda surovín, z ktorých sa jedlá varia, nájmov a energií. V tejto súvislosti iba pripomeňme, že vláda minulý rok znížila aj sadzby DPH pri potravinách. Pri základných (napríklad mlieko, maslo, niektoré druhy mäsa) klesla z pôvodných 10 na aktuálnych päť percent, v prípade ostatných to bolo z 20 na 19 percent.
Predseda vlády Robert Fico (Smer), minister hospodárstva Richard Takáč (Smer) a veľké reťazce uisťovali, že spotrebitelia tento pokles pocítia. Niektoré obchody začali zmeny premietať do cien na pultoch už na konci minulého roka a Takáč sa ihneď pochválil tým, že potraviny nakupujeme lacnejšie. „Úspora v nákupe toho istého košíka v decembri a koncom januára bola viac ako 10 eur,“ skonštatoval minister.
To sa síce mohlo, aspoň čiastočne, premietnuť do cien obedov, no netrvalo to dlho a jedlo draželo. Analytik ČSOB Marek Gábriš v tejto súvislosti vysvetľuje, že sa za tým skrýva rast daní a nákladov pre firmy a ľudí, čo malo vplyv na rýchlejší rast cien potravín. Rozmenené na drobné – podľa odborníka máme jedny z najdrahších energií pre podniky v regióne, nové dane na nealkoholické nápoje a zavedenú transakčnú daň.
To však nie je všetko. „Bol to aj v poslednej dobe hlasno diskutovaný Trestný zákon, ktorého zmeny mohli eventuálne viesť k zvýšeniu drobnej kriminality a teda aj zvýšeným nákladom na predaj v maloobchode,“ podotkol Gábriš.
Novotný z AHRS navyše upozornil aj na to, že gastrosektor má vysokú mieru pridanej hodnoty v cene práce, ktorá najvýraznejším dielom tlačí na cenu konečného produktu. To znamená, že najväčšou položkou nákladov pre reštauratérov nie sú potraviny, ale platy kuchárov, čašníkov a zvyšného personálu. Podľa generálneho manažéra asociácie hotelov a reštaurácií táto položka stúpne aj od budúceho roka – poklesu cien obedu s kolegami z práce sa teda zrejme v najbližšom čase nedočkáme.
Chudík z Medusa Restaurants vysvetlil, že efekt nižšej DPH na jedlo do značnej miery zmizol v raste ostatných nákladov daňovo-odvodových položiek. Konkrétne ide o transakčnú daň, daň zo sladených nápojov či vyššiu firemnú daň.
Najlacnejšie sa najete v Trenčíne
Ako približuje hovorkyňa spoločnosti Edenred Lívia Bachratá, dôkazom, že ceny v gastrosektore rastú, je aj v tom, že od decembra sa opäť zvyšuje stravné. K takejto úprave dochádza práve na základe rastu cien. Minimálna hodnota stravného lístka stúpne od budúceho mesiaca zo súčasných 6,60 eura na 6,98 eura.
Nová suma vám však pokryje celý náklad na stravu iba v Trenčianskom kraji, kde stojí priemerný obed 6,97 eura. Lacnejšie sa nenajete nikde inde. Suverénne najdrahšie jedlo si kúpite v Košickom kraji (9,67 eura), za ktorým nasleduje Nitriansky kraj (9,39 eura). V Bratislave sa potom najete v priemere za 8,60 eura.
Čísla firmy Edenred tiež hovoria aj o tom, že za posledných šesť rokov narásli ceny obedov najviac v Nitre (+ 72 percent) a v Košiciach (+ 70,6 percenta) – v oboch prípadoch to znamená zdraženie okolo štyroch eur. Najlepšie je na tom Trenčín, kde v porovnaní s rokom 2019 aktuálne zaplatíte viac len o 1,31 eura (+ 23,1 percenta), a Trnava (+ 39,7 percenta), teda asi 2,25 eura.
Tie čísla sú zaujímavé aj z hľadiska platov, ktoré ľudia v jednotlivých krajoch zarábajú. Priemerná mesačná nominálna mzda (teda plat v hrubom) v prvom polroku 2025 bola najvyššia v Bratislavskom kraji (1 931 eur). V Košiciach, kde sú obedy jednoznačne najdrahšie, zarobil priemerný zamestnanec 1 500 eur, a v kraji s najlacnejším jedlom z reštaurácie to bolo 1 455 eur.
Chaos v reštauráciách
Navyše platí, že gastrosektor čakal od začiatku tohto roka poriadny chaos, v ktorom sa mali problém vyznať aj samotní prevádzkári reštaurácií. Iná sadzba DPH sa totiž vzťahuje na jedlo, ktoré ľudia skonzumujú priamo v reštaurácii (päťpercentná DPH) a iná v prípade, ak si ho necháte doviezť domov. V druhom prípade má DPH dokonca dve rôzne výšky – ak reštaurácia rozváža jedlo sama, štátu zaplatí menej ako v prípade, ak objednávku urobíte cez niektorú z donáškových služieb (v prvom prípade je DPH 19 a v druhom 23 percent).
Pre majiteľov prevádzok a platformy na donášku to znamená zvýšenú administratívnu a účtovnú záťaž – rôzne sadzby na identické produkty podľa spôsobu konzumácie vytvárajú neprehľadnosť a komplikácie. Z pohľadu spotrebiteľa to znamená, že v niektorých prípadoch bude jedlo lacnejšie (ak sa najete priamo v reštaurácii), ale v iných (ak si dáte donášku) je drahšie aj napriek tomu, že ide o rovnaký obsah.
Novotný z AHRS po vyše 10 mesiacoch od začiatku platnosti opatrení napriek tomu hovorí, že zmena mala zmysel. „Gastrosektor je naďalej rizikovým sektorom a zníženie DPH nebolo len symbolické. Práve naopak, zníženie DPH umožnilo prevádzkam sa na trhu udržať a naďalej uniesť nákladovú bilanciu,“ uzavrel manažér asociácie.
Aj samotní reštauratéri si túto zmenu pochvaľujú. „Zníženie DPH malo obrovský zmysel – je to jedna z mála vecí, kde politikov doslova chválime. Nie kvôli našim ziskom, ale kvôli tomu, že zrovnali Slovensko s okolitými krajinami. Vysokú daň sme všetci s prevádzkami v hraničných mestách pociťovali ako obrovský hendikep. Krátkodobo nám to pomohlo nadýchnuť sa a spomalilo potrebu zdražovať," dodal Chudík.
