Podľa RRZ má konsolidačný balík v roku 2026 znížiť deficit o 1,6 miliardy eur, teda o 1,1 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Kabinet na čele s Robertom Ficom (Smer) chce úspory dosiahnuť najmä zvyšovaním daní a odvodov, škrtaním vo výdavkoch štátu a úpravou sociálnych dávok. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť však práve tieto kroky – vyššie dane z práce, vyššie odvody pre živnostníkov či nižšie príspevky pre rodiny – spôsobia, že bežným ľuďom ostane v peňaženke citeľne menej peňazí.
„K okamžitému zníženiu disponibilných príjmov rodín o 2,1 percentuálneho bodu (p.b.) najviac prispeje zvýšenie zdravotných odvodov (0,7 p.b.), podobnou mierou zmeny týkajúce sa platenia odvodov SZČO (spolu 0,5 p.b.), zvýšenie sadzieb dane z príjmu (0,4 p.b.) a horší ekonomický vývoj prejavujúci sa pomalším rastom miezd (0,2 p.b.). V ďalších rokoch 2027 – 2029 sa očakáva, že disponibilné príjmy rodín vplyvom konsolidačných opatrení zostanú nižšie až o 3,2 p.b., k väčšiemu zníženiu prispieva najmä pomalší rast miezd v dôsledku prijatých konsolidačných opatrení,“ objasňujú ekonómovia vo svojej analýze.
Čítajte viac Riešenie kolón Záhoria či dopravná ilúzia? Tunel Karpaty má priniesť úľavu vodičom, ale môže byť iba drahým omylom
O koľko peňazí prídete?
Spomínané opatrenia môžu v priebehu roka citeľne znížiť sumu peňazí, ktorá zostane rodinám k dispozícii. To však závisí od ich konkrétnej situácie – v tomto prípade sa na vec pozrieme cez optiku počtu členov rodiny. Ak ste napríklad jednotlivec bez detí, váš disponibilný príjem sa zníži o 2,2 percenta (v priemere 247 eur). O najväčšiu čiastku (v priemere 858 eur, teda 2,5 percenta) príde dvojica s dvoma deťmi.
Najviac peňazí z peňaženiek Slovákov „ukrojí“ zvýšenie zdravotných odvodov. Pre vyššie odvody a kratšie odvodové prázdniny zostane menej peňazí aj živnostníkom. K poklesu čistého príjmu prispeje napríklad aj zmrazenie 13. dôchodkov v rokoch 2026 až 2028. Situáciu ešte zhorší pomalší rast platov, ktorý podľa rozpočtovej rady prinesú samotné úsporné opatrenia vlády.
Od budúceho roka sa majú zvýšiť zdravotné odvody o jeden percentuálny bod (na 16 percent od výšky príjmu, pozn. red), čo sa dotkne zamestnancov aj samostatne zárobkovo činných osôb. V praxi to znamená, že každý, kto pracuje, odvádza do zdravotnej poisťovne o niečo viac zo svojej mzdy či zisku. Živnostníci navyše zaplatia viac aj preto, že sa zvýši minimálny vymeriavací základ – teda suma, z ktorej sa odvody počítajú.
Čítajte viac Vláda konsolidáciu odignorovala: platy na ministerstvách stúpli, úradníkov je ešte viac
Zároveň sa skráti obdobie odvodových prázdnin pre nových podnikateľov. Namiesto doterajších dvanástich mesiacov budú môcť neplatiť odvody len prvých šesť mesiacov od začiatku podnikania. Tieto zmeny znamenajú, že podnikatelia budú mať vyššie náklady už od prvého roka a väčšia časť ich zárobku poputuje štátu.
Hoci spomínaní živnostníci budú patriť ku skupinám, ktoré konsolidácia zasiahne najviac, analytici RRZ upozorňujú, že je do úvahy potrebné zobrať aj širší kontext. „Dosah opatrení balíčka najviac pocítia rodiny v produktívnom veku, a najmä tie, v ktorých je aspoň jeden člen samostatne zárobkovo činná osoba, keďže podľa oficiálnych daňových údajov patrí väčšina SZČO formálne medzi nízkopríjmové skupiny. Tieto údaje však skresľujú skutočný obraz, keďže deklarované príjmy SZČO sú nižšie než ich reálne ekonomické postavenie, a preto sa v štatistikách zaraďujú do nižších príjmových skupín,“ spresňujú odborníci.
Z hľadiska typov rodín na konsolidáciu najmenej doplatia seniori bez príjmu z práce (v priemere prídu za rok o 65 eur) – na Slovensku totiž dôchodky nepodliehajú daniam a odvodom, čo znamená, že opatrenia nebudú mať na penzistov až taký vplyv ako na pracujúcich. Podobne aj rodina v produktívnom veku, ale bez príjmov z práce, príde iba o 41 eur za rok (opatrenia totiž zasahujú najmä ľudí, ktorí pracujú). Naopak, rodiny penzistov so SZČO prídu v priemere o 973 eur a rodiny s nezaopatrenými deťmi, v ktorých jeden z členov podniká, si pohoršia až o 1 056 eur ročne.
Rast sa spomalí
Úsporné opatrenia vlády sa neprejavia len na peňaženkách ľudí, ale aj na výkone celej ekonomiky. Podľa RRZ totiž konsolidačný balíček v roku 2026 spomalí rast hospodárstva o zhruba 0,36 percentuálneho bodu. Inak povedané – ekonomika porastie, ale pomalšie, než by rástla bez vládnych zásahov.
Hlavným vinníkom sú podľa RRZ vyššie dane a odvody z práce, ktoré tvoria až 42 percent všetkých opatrení. Zvýšené zaťaženie môže oslabiť motiváciu pracovať či podnikať a znížiť schopnosť firiem investovať. Podľa rozpočtovej rady môže vysoký podiel opatrení zvyšujúcich náklady práce mať trvalo nepriaznivý vplyv na rast, investície a zamestnanosť.
Ekonomika sa však zrejme úplne nezadusí. Od roku 2027 by sa mal podľa RRZ negatívny efekt postupne zmierňovať. Dôvodom bude zníženie rizikovej prirážky – teda úrokov, za ktoré si Slovensko požičiava. Ak sa štátu podarí stabilizovať verejné financie, investori mu budú dôverovať viac, a štát sa bude môcť zadlžovať lacnejšie.
„V neskorších rokoch sa začne vo väčšej miere prejavovať pozitívny dôsledok konsolidácie – nižšia riziková prirážka – vďaka ktorej sa rast ekonomiky do konca dekády vyrovná očakávaniu bez konsolidácie,“ píše sa v analýze. To znamená, že hoci šetrenie na najbližšie roky ekonomiku spomalí, neskôr by sa to mohlo krajine vrátiť. Ak štát zníži svoj dlh a bude pôsobiť dôveryhodnejšie, investori mu požičajú peniaze lacnejšie – teda s nižšími úrokmi. Štát tak ušetrí na splácaní dlhov a ostane mu viac peňazí na iné veci. Jednoducho povedané, ekonomika teraz trochu stratí na rýchlosti, ale neskôr sa z toho môže spamätať. Menej úrokov na dlhoch znamená menej výdavkov pre štát – a to môže pomôcť aj celkovému rastu.
Čítajte viac Brusel stopol Ficov plán: Slovensko nedostane peniaze na energopomoc. Vláda nemá z čoho zaplatiť sľúbenú dotáciu
Ani to však negatívny vplyv úplne neodstráni. Podľa prepočtov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť bude slovenská ekonomika do roku 2029 o približne 0,9 percenta menšia, ako keby vláda konsolidačný balíček neprijala. Rada zároveň upozorňuje, že zloženie úsporných opatrení – teda to, že väčšina z nich pochádza zo zvýšených daní a odvodov – je pre hospodársky rast menej priaznivé než škrty vo výdavkoch štátu.
„Miernejšiu“ časť balíčka tvoria podľa RRZ opatrenia, ktoré ekonomiku brzdia menej – napríklad úspory vo verejných výdavkoch, zmeny v spotrebných daniach či environmentálne poplatky. Tie síce nebolia tak ako zvýšené odvody, no ani ich vplyv na deficit nie je až taký výrazný.
