Na otvorení sa v pondelok zúčastnil aj premiér slovenskej vlády Robert Fico. V tomto roku je to druhá veľká investícia v Topoľčianskom okrese, ktorý si ako jeden z mála na Slovensku uchoval intenzívnu produkciu chovu hovädzieho dobytka a teraz investíciami do najmodernejších chovateľských technológií zveľaďuje výrobu mlieka.
Do modernizácie farmy vložilo družstvo takmer 12 miliónov eur. Jej súčasťou sú tri moderné pavilóny dojníc, poloautomatická dojáreň, ktorá za hodinu vydojí 200 dojníc. Ide o dvojča farmy Bukovec v Českej republike, ktorá patrí medzi desať najlepších fariem v EÚ.
Čítajte viac Orechy ako životná misia: bývalý manažér Tóth premenil Fiľakovo na srdce škrupinového biznisu
Inšpirácia českou farmou nie je náhodná, PD Horné Obdokovce patrí do skupiny Agrofert (majiteľom je budúci český premiér Andrej Babiš) a tá sa výrazne angažuje v obnove živočíšnej výroby. Celkove investovala do štyroch mliečnych fariem v PD Okoči-Sokolci, Bátovciach, Dolnej Krupej a v spomínaných Horných Obdokovciach 40 miliónov eur, a to aj s podporou z Programu rozvoja vidieka SR vo výške päť miliónov eur (13 percent).
Na novučičkej obdokovskej farme sa zišli desiatky producentov mlieka z celého Slovenska. Viacerí z nich, napríklad PD Ludrová, sa tiež v najbližšom čase chystajú spustiť prevádzku na modernizovanej farme. Ukazuje sa teda, že investície do výroby mlieka prinášajú očakávaný efekt.
Čo je doma, to sa počíta
Medzitým sa na trhu s mliekom sa začínajú objavovať prvé príznaky recesie. Po nedostatku mlieka ho začína byť prebytok, čo sa prejavuje napríklad na jednej strane poklesom cien surového kravského mlieka, ktorého cena za liter spadla pod 50 centov k 48 centom a na druhej strane spotrebitelia kupujú lacnejšie 200– až 250-gramové balenia masla. To ešte nedávno stálo bezmála 3,50 až 4 eurá a teraz ho v akciách dostať za polovičnú cenu.
„Niekto by povedal, že nemá zmysel investovať do výroby mlieka. Trh s mliekom je však mimoriadne kolísavý, raz je to tak, druhý raz inak,“ povedal predseda vlády a zdôraznil, že krajina v neistom čase, ktorý prežívame, potrebuje posilniť investície do poľnohospodárstva. Konštatoval, že Slovensko žne trpké plody z čias, keď mu vládli politici, ktorí si mysleli, že nepotrebujeme vlastné poľnohospodárstvo, lebo všetko si dovezieme.
Fico ocenil 40-miliónovú investíciu do rozvoja produkcie mlieka. Povedal, že otvorenie tejto a ďalších fariem, ktoré je aj výsledkom výrazne lepšej práce Pôdohospodárskej platobnej agentúry, je najlepšou odpoveďou na šírenie nihilizmu. V tejto súvislosti pripomenul, že vláda zodpovedne narába s verejnými financiami.
Pokiaľ ide o budúcnosť poľnohospodárstva, premiér uviedol , že „Slovensko čaká smrteľný súboj v Bruseli“ pri príprave viacročného finančného rámca na nové plánovacie obdobie po roku 2028. Jasne podľa neho vidno, že pri plánovaní nového rozpočtu sa neberie zreteľ na niektoré krajiny, ktoré sú postavené na veľkých farmách. Práve slovenské poľnohospodárstvo stojí na veľkých poľnohospodárskych podnikoch.
Čítajte viac Farma budúcnosti v Ripňanoch: Tisíc kráv doja výlučne roboty. Zvieratá to milujú, hovorí chovateľ
„Našou povinnosťou je postaviť sa za poľnohospodárov a zabojovať za nich,“ zdôraznil Robert Fico. Poľnohospodárov vyzval , aby pokračovali v nastúpenej ceste. „Je evidentné, že farmy, ktoré sa zameriavajú na živočíšnu výrobu, sú stabilnejšie ako tie, ktoré sa zaoberajú len rastlinnou výrobou.“
Máme najväčšie farmy v Európe
Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Richard Takáč v Horných Obdkovciach oznámil, že do konca tohto roku by sa malo z podporných eurofondov vyčerpať dovedna 600 miliónov eur, čo sa podľa neho nepodarilo za posledných 20 rokov. Je to výsledok oživenia činnosti Pôdohospodárskej platobnej agentúry. Generálny riaditeľ PPA Marek Čepko povedal, že podobných projektov, aký zrealizovalo PD Horné Obdokovce, je dovedna 30.
Obnova mliečnej farmy umožní družstvu vyriešiť problém s pracovnými silami v živočíšnej výrobe. „Ľudí ochotných pracovať v chove dobytka je čoraz menej. Pracovníci, ktorí to vedeli, odchádzajú do dôchodku, a mladí o prácu nemajú záujem,“ povedal riaditeľ družstva v Horných Obdokovciach Marek Košecký.
Veľkú úľavu prinesie najmä nová poloautomatizovaná dojáreň. Najväčšou zaťažkávacou skúškou pre družstevníkov bude, aby si 750 kráv a tím ľudí, ktorý sa o ne bude starať, zvykli na nové podmienky. Zo skúseností susedného družstva vo Veľkých Ripňanoch, kde tohto roku spustili farmu na 1 000 dojníc, vyplýva, že najhorší je prvý mesiac, počas ktorého si na nový priestor musia zvyknúť ľudia aj zvieratá.
Medzi poľnohospodármi sa živo diskutuje o nových dotačných podmienkach po roku 2028. Tie majú priniesť stropovanie priamych platieb, keď maximum na farmu by malo byť len 100-tisíc eur. „Slovensko nemôže za to, že v dôsledku historického vývoja vznikli roľnícke družstvá, ktoré sa udržali až doteraz. Najmä v osemdesiatych rokoch presvedčili ľudí, že koncentrovaná výroba má svoje prednosti,“ povedal bývalý predseda PD Prašice Jacovce Jozef Urminský.
Čítajte viac Farmári vyrazia do ulíc, aby protestovali proti návrhu Bruselu: potravinová bezpečnosť EÚ je v ohrození, tvrdia
Podľa Urminského je dôležité, ako si budú pri schvaľovaní rozpočtu počínať slovenskí politici. „Je na nich, aby vysvetlili a vyargumentovali, prečo má Slovensko veľké poľnohospodárske podniky, je to dôsledok historického vývoja. Členovia družstiev by za to nemali byť trestaní.“
V tejto súvislosti je zaujímavé, že pokiaľ ide napríklad o chovy dojníc, Slovensko má najväčšie mliečne farmy v Európe. Priemerne sa na jednej chová vyše 300 dojníc. Súčasne patria slovenské farmy k najproduktívnejším. Priemerná ročná dojnosť na nich prekročila 8 250 litrov na kravu, čo je o vyše 300 litrov viac, ako je priemer v EÚ.
