Analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš v tejto súvislosti upozornil na najnovšie údaje Eurostatu, podľa ktorých subjektívna chudoba v Európe klesá, no Slovensko z tohto trendu príliš neťaží. „Napriek tomu, že hospodárstvo rástlo a životná úroveň sa podľa makroekonomických ukazovateľov zvýšila, mnohí ľudia subjektívne necítia zlepšenie svojho postavenia a žijú od výplaty k výplate,“ upozornil Kočiš
Ekonomický analytik Konfederácie odborových zväzov Ján Košč pre Pravdu priblížil, že podľa výpočtu Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce (CELSI) a medzinárodnej výskumnej organizácie Wageindicator na dôstojný, no skromný život na Slovensku potrebujeme zarábať minimálne 1 000 eur mesačne. Pripomenul tiež, že to je viac ako aktuálna výška minimálnej mzdy. Tento rok je základná minimálna mzda nastavená na úrovni 816 eur, v roku 2026 to bude 916 eur.
Za najnižšiu minimálku (jej výška sa odvíja od stupňa náročnosti práce) aktuálne podľa odhadov pracuje viac ako 100-tisíc ľudí. Znamená to, že približne štyri percentá zo všetkých zamestnancov, aj napriek pravidelným príjmom, nemajú dosť peňazí na to, aby žili dôstojný život.
Čítajte viac Platy si zvýšili, deficit tiež. Matovič naložil Ficovi za dva roky vládnutia
„Takýto príjem má podľa metodiky Wageindicatoru zabezpečiť len základné prežitie a rozvoj, ak by sme sa chceli pozrieť na výšku mzdy, ktorá by dokázala zabezpečiť viac ako základ a skutočnú spokojnosť, tak by sme sa mali rozprávať o príjme cca 1 800 až 2 000 eur v hrubom – čo je zase viac ako aktuálny priemer na Slovensku,“ dodal Košč.
Svoj pohľad na vec pridal aj ekonomický analytik 365.bank Tomáš Boháček. „Aby sa priemerný Slovák mohol cítiť ekonomicky komfortne – teda pokryl bežné výdavky, mohol sporiť a občas si dopriať – musela by sa priemerná čistá mzda pohybovať aspoň okolo 1 500 eur, čo by znamenalo hrubý príjem okolo 2 000 eur. To je úroveň, ktorú zatiaľ dosahuje len menšina zamestnancov,“ prepočítava odborník.
Ako merať platy?
Zastavme sa teraz na chvíľu pri pojmoch a štatistikách, ktoré nám dokážu najlepšie priblížiť reálnu situáciu na Slovensku. Môžeme síce pracovať s viacerými číslami, no v našom prípade bude kľúčová spomínaná priemerná mzda a do úvahy treba brať aj mediánový plat. Radovan Ďurana z INESS vysvetľuje, že priemerná mzda hovorí viac o celkovej ekonomike, zatiaľ čo mediánový plat vypovedá skôr o dostupných prostriedkoch Slováka, ktorý sa nachádza v strede príjmovej distribúcie.
Na začiatku sme spomínali priemernú mzdu za minulý rok vo výške presahujúcej 1 500 eur. Pre spresnenie – ide o priemernú nominálnu mesačnú mzdu (bez zohľadnenia inflácie), ktorá zahŕňa všetkých zamestnancov v národnom hospodárstve bez ohľadu na odvetvie či veľkosť zamestnávateľa.
Treba však dodať, že existuje aj iný údaj – priemerná hrubá mzda, ktorú zverejňuje Štatistický úrad v rámci štatistiky štruktúry miezd. Táto je spravidla vyššia, pretože zahŕňa len zamestnancov, ktorí mali v sledovanom období vyplatenú mzdu, a teda vylučuje ľudí na dohody, PN, materskej či bez príjmu. Minulý rok bola jej výška 1 748 eur.
Pri údajoch o priemernej hrubej mzde sa dostávame k zaujímavým a presnejším štatistikám o tom, aká časť ľudí zarobí určitú sumu. Približne päť percent zamestnancov v hrubom za mesiac zarobí do 715 eur a až 90 percent pracujúcich nedosiahne na 2 733 eur. Asi tri štvrtiny pracujúcej populácie pritom zarobia menej ako 2-tisíc eur za mesiac.
Ďalším kľúčovým pojmom je potom mediánový plat – presne polovica zarába menej ako túto sumu a druhá polovica viac. Na rozdiel od priemeru, ktorý môžu „pokaziť“ veľmi vysoké alebo veľmi nízke platy, medián ukazuje realistickejší obraz o tom, koľko zarába bežný človek. Zo zisťovania slovenských štatistikov vyplýva, že medián bol v minulom roku na úrovni 1 434 eur.
Čítajte viac Slovensko čaká oprava storočia: za záchranu mostov zaplatí štát desiatky miliónov eur súkromníkom
Ktorý z týchto ukazovateľov však presnejšie odzrkadľuje reálny život Slovákov? Ekonomický analytik 365.bank Tomáš Boháček vysvetľuje, že výhoda mediánovej mzdy spočíva v tom, že sa eliminuje extrémny vplyv vysokých platov a dostaneme sa k realistickému obrazu o tom, koľko peňazí zamestnanci naozaj dostávajú. „Ak by sme vychádzali z mediánu namiesto priemeru, pohľad na ekonomickú realitu by bol oveľa bližšie bežnému Slovákovi. Vždy treba tiež pripomenúť, že nejde o príjem, ktorý zamestnanec reálne dostane, a to ani ako suma na účet, tak ani v kúpyschopnosti, veľa ľudí to rozlíšiť nevie alebo nedokáže,“ hovorí expert.
Košč v tejto súvislosti poukazuje na to, že napríklad politici sa radi chvália tým, ako rastie priemerná mzda. Tento prístup však podľa neho poškodzuje obraz tejto štatistiky, pretože tí, ktorí zarobia menej, voči tejto interpretácii protestujú. „Priemer je priemer a vždy bude len priemer, nehovorí to nič o ekonomickej realite, pretože každý človek na Slovensku má inú ekonomickú realitu a priemerná mzda ako ukazovateľ nič nehovorí o jeho realite,“ zdôrazňuje expert.
Ani medián ale nemusí byť „svätým grálom“, ktorý nám pomôže vykresliť ekonomický život bežného človeka. Analytik upozornil na to, že „ani mediánový človek v realite neexistuje“ a podobne ako pri priemere ide iba o matematický spôsob nazerania na realitu.
Kedy budeme zarábať viac?
Boháček vysvetľuje, že väčší priestor na vylepšenie situácie a silnejší rast platov na Slovensku by mohol vzniknúť vtedy, ak by sa nám podarilo prejsť na sofistikovanejšiu výrobu, výskum a služby s vyššou pridanou hodnotou. „Tvrdo povedané – vyššie mzdy musia byť vykryté aj rastom kvalitatívnych vlastností práce – u nás je trend opačný, pracujeme veľmi veľa (aj v noci), ale čas venujeme prácam, ktoré majú limitovaný rastový potenciál,“ dodal analytik.
Znamená to, že málo nezarábame iba preto, že Slovensko stavilo na ponuku lacnej pracovnej sily zahraničnému kapitálu (hoci aj to patrí medzi dôvody). Nízke platy, ako hovorí Boháček, máme najmä preto, že naši zamestnanci v priemere vytvoria o 25 až 30 percent nižšiu pridanú hodnotu, ako je priemer Európskej únie (EÚ), a iba polovicu toho, čo vytvárajú napríklad pracovníci v Rakúsku či Nemecku.
Čítajte viac Podstav v polícii sa môže ešte zhoršiť, Kamenický siahne na platy aj zborom. Šéf odborárov: Je to schizofrenický krok
„Vzhľadom na to, čo produkuje naša ekonomika (relatívne málo), zarábame podobne veľa ako v iných krajinách Európy. Kým tohtoročný HDP na obyvateľa dosiahne v eurách zhruba 60,8 percenta priemeru EÚ, náklady na hodinu práce dosiahnu zrejme okolo 57 až 58 percent priemeru únie,“ priblížil makroekonomický analytik VÚB banky Michal Lehuta.
Odborársky ekonomický analytik Košč však hovorí, že v pomere k cenám a produktivite práce zarábame podstatne menej ako väčšina krajín EÚ. „Aj podiel miezd na hrubom domácom produkte (HDP) alebo pridanej hodnote je nižší ako v krajinách EÚ s vyššou životnou úrovňou. Aj keď sa produktivita práce za posledných 15 rokov na Slovensku relatívne rýchlo približovala k priemeru EÚ, mzdy na Slovensku rástli zásadne pomalšie,“ doplnil.
Boháček k tomu všetkému dodáva, že naša priemerná mzda aj napriek tomu, že na ňu väčšina Slovákov ani zďaleka nedosiahne, dosahuje iba okolo 45 percent priemeru únie a len približne tretinu nemeckej úrovne. Podľa odborníka spočíva problém v štruktúre našej ekonomiky – máme vysoký podiel montážnych pozícií a slabšiu digitalizáciu.
Ako však hovorí Ďurana z INESS „mzdy nerastú porovnávaním sa s inými krajinami, ale zvyšovaním produktivity“. „Ekonómovia sa stovky rokov snažia verejnosti vysvetliť, že hodnota nie je absolútna. Vykopať jamu je iný druh práce v Prešove na námestí a v Hamburgu. Hodnota je daná tým, koľko je objednávateľ za takú prácu ochotný zaplatiť. A hodnota je daná tým, či si kopáč môže vybrať, komu bude jamu kopať. Ak sa na tú prácu hlási 10 ľudí v Prešove, a obyčajne sú radi, že vôbec prácu dostanú, a v Hamburgu jeden, pochopiteľne, že odmena bude vyššia v Hamburgu. Hodnota tejto práce bude v Hamburgu vyššia,“ uviedol ako príklad analytik.
Čítajte viac Pre Čechov je elektrina takmer luxusom, Slováci si ju môžu "užívať". Pre časť ľudí sa to však čoskoro zmení
Ekonóm tiež upozorňuje aj na inú vec. Podľa neho sú rozdiely v platoch prirodzené a nemali by sme ich odstraňovať. „Výška mzdy je daná schopnosťami zamestnanca a alternatívami, z ktorých si vyberá. Nekvalifikovaný zamestnanec je ľahšie nahraditeľný, zatiaľ čo architektov je málo, ťažko sa nahradzujú,“ uzavrel ekonóm.
