Dáta európskeho štatistického úradu ukázali, že Česi platili v prvom polroku tohto roka za jednu kilowatthodinu (kWh) elektrickej energie, vrátane daní a všetkých poplatkov, vyše 37 centov. To je v prepočte približne 370 eur za megawatthodinu (MWh). Pre lepšiu predstavu – priemerná domácnosť môže podobný objem elektrickej energie spotrebovať približne za tri mesiace.
V rámci EÚ sú na tom horšie ako naši západní susedia sú len Íri, Taliani, Dáni, Belgičania a Nemci. Česká republika je z tohto hľadiska na tom výrazne horšie ako priemer Únie. Ten bol minulý polrok na úrovni takmer 32 centov za kWh elektriny – teda 320 eur za MWh.
Čítajte viac Lacnejšia elektrina, no vyššie ceny v obchodoch? Štátny regulátor hovorí, že chce klepnúť po prstoch špekulantom
Slováci pritom za jeden kWh elektrickej energie zaplatia o niečo menej ako 19 centov (teda približne 190 eur za MWh). Čo sa týka spomínaného Maďarska, tam stojí kWh elektriny len 10 centov (100 eur za MWh).
Pomáhajú aj štátne dotácie
Treba však pripomenúť, že na Slovensku v tomto smere zohrávajú výraznú úlohu aj energodotácie, ktoré domácnostiam kompenzujú ceny energií už niekoľko posledných rokov. Silová zložka elektriny je zastropovaná na úrovni približne 61 eur za MWh. Táto časť však predstavuje len asi 35 percent z celkovej ceny – domácnosti napokon platia aj za distribúciu, prenos prúdu a ostatné zložky.
Česko však už od minulého roka ľuďom s cenami nepomáha a práve v tomto bode vidia problém niektorí odborníci. „Nižšie ceny elektriny majú práve tie štáty, kde sú energie pre domácnosti výrazne štátne regulované — ako Slovensko, Maďarsko alebo Francúzsko, kde ešte stále funguje systém, podľa ktorého sa časť elektriny od štátnej spoločnosti EDF predáva na trhu za dotovanú cenu,“ povedal pre web seznamspravy.cz analytik společnosti ENA Jiří Gavor.
Hlavný ekonóm Trinity Bank Lukáš Kovanda ale v tejto súvislosti hovorí, že zdôvodňovať vysoké ceny iba tým, že iné krajiny elektrinu dodutú, je „zjednodušenie hraničiace s propagandou“.
„Samozrejme, dotácie zohrávajú svoju úlohu. Ale ak berieme do úvahy dotácie, musíme zohľadniť aj ďalšie faktory. Napríklad to, či je daná krajina EÚ čistým dovozcom alebo čistým vývozcom elektriny. Postavenie čistého vývozcu by logicky malo tlačiť domácu cenu elektriny nadol. Ak teda zohľadníme práve tento faktor, postavenie Česka je ešte tragickejšie. Pretože má najdrahšiu elektrinu, hoci patrí medzi najväčších čistých exportérov elektriny v celej Únii,“ zdôraznil Kovanda.
Čítajte viac Budú plyn a elektrina drahšie? Kamenický hovorí o štátnej pomoci aj na budúci rok, časť ľudí si však môže výrazne priplatiť
Elektrina zostane lacná aj na budúci rok
Slovenské domácnosti si budú môcť vydýchnuť aj v roku 2026 – aj na budúci rok ich totiž čaká lacnejšia elektrina. Štát sa so Slovenskými elektrárňami dohodol, že ceny elektriny zostanú aj naďalej zastropované, a to minimálne počas budúceho roka. Silová zložka elektriny, teda samotná vyrobená energia, bude opäť obmedzená na približne 61 eur za megawatthodinu. Tento krok má zabrániť prudkému zdražovaniu a udržať Slovensko medzi krajinami s najnižšími cenami elektriny v Európskej únii.
Na rozdiel od predchádzajúcich rokov však štátna pomoc nebude plošná. Od roku 2026 sa začne uplatňovať adresná energopomoc, ktorá má cielene pomáhať najzraniteľnejším domácnostiam – teda tým, ktoré majú nízke príjmy alebo sú ohrozené energetickou chudobou. Ostatné domácnosti už nebudú mať nárok na kompenzácie v rovnakej miere ako doteraz, čo môže postupne viesť k miernemu nárastu účtov.
Čítajte viac Nórsko pocítilo dôsledok európskej energetickej krízy. Krajina čelí rekordnému rastu cien elektriny
Aj napriek plánovaným zmenám zostane Slovensko v budúcom roku v európskom rebríčku cien elektriny medzi lacnejšími krajinami. Odborníci však varujú, že éru lacnej elektriny u nás netreba brať ako samozrejmosť – po skončení dohody so Slovenskými elektrárňami sa môžu účty za energiu výrazne zvýšiť.
